O sedem rokov menej ako ostatní. Slováci si zdravie užívajú najkratšie zo všetkých krajín Európskej únie. Kým priemerný Slovák začne chorľavieť už vo veku okolo 55 rokov, iní Európania začnú mať väčšie zdravotné problémy až vo veku okolo 62 rokov. Môže za to horší životný štýl, ale aj podceňovanie prevencie a laxný prístup k pravidelným prehliadkam nielen u všeobecného lekára, ale aj u špecialistov.

Je to dobrovoľné
Podľa všeobecnej lekárky pre dospelých Diany Ganajovej ľudia nechodia na preventívne prehliadky, pretože ak ich niečo nebolí alebo to nie je vidieť, tak neuvažujú nad žiadnym rizikom. „Pritom tí tichí zabijaci, teda nádorové a srdcovo-cievne ochorenia, majú celosvetovo výrazne rastúcu tendenciu,“ povedala lekárka s tým, že v ambulanciách majú lekári najmenej pacientov vo veku okolo 50 rokov, pričom ide o najrizikovejšiu skupinu.

Ministerstvo zdravotníctva si podľa hovorkyne Stanislavy Pondelovej uvedomuje, že včasným odhalením ochorení sa zvyšuje šanca na vyliečenie. „Je však na zodpovednosti každého poistenca, aby využil možnosť chodiť na preventívne prehliadky, na ktoré má zákonný nárok a sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia,“ povedala Pondelová. Ganajová to prirovnáva k preventívnym prehliadkam u zubára, ktoré ak poistenec neabsolvuje, tak si nasledujúci rok musí zdravotnú starostlivosť hradiť. „U všeobecného lekára ani u gynekológa takéto niečo neexistuje, čiže pacient to berie tak trochu laxnejšie,“ myslí si všeobecná lekárka.

Podľa údajov poisťovne Dôvera za minulý rok absolvovalo prehliadku u gynekológa len 36,6 percenta žien, ktoré na to mali nárok. K praktickému lekárovi prišlo len niečo viac ako 30 percent poistencov a najkritickejšie to bolo v prípade urológov a gastroenterológov, ktorých by mali navštevovať pacienti po dovŕšení istého veku. V prípade poistencov Union majú podľa hovorkyne Judity Smatanovej najhoršiu návštevnosť prehliadky u urológa, a to len necelé štyri percentá. Prehliadky však podľa nej dokážu odhaliť množstvo ochorení. „Okrem toho preventívna starostlivosť zahŕňa aj skríningové programy, ktorých cieľom je odhaliť nádorové ochorenia už v začiatočnom štádiu,“ hovorí Smatanová a upozorňuje najmä na rakovinu krčka maternice, prsníka a hrubého čreva.

Chýba osveta
Ganajová vidí problém aj v nevhodnom životnom štýle, nedostatku pohybu, zlom stravovaní, fajčení a alkohole. Podľa analytika INEKO Jána Kovalčíka sa robí málo osvety na podporu zdravého životného štýlu. Ministerstvo vraj nevyčleňuje zdroje na rôzne programy podpory zdravia. „Nie sú vytvorené ani legislatívne podmienky na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali zdravotné poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia,“ dodáva Kovalčík.

Na Slovensku máme pritom veľmi veľa onkologických ochorení tráviaceho traktu, ktoré sa spájajú aj so životným štýlom. Onkológ Tomáš Šálek tvrdí, že hoci ťažko sa určuje príčina ich vzniku, pravdepodobne je niekde za tým práve životný štýl. „Je tam spôsob stravovania a zloženie našej stravy, veľa červeného mäsa, mäsových výrobkov,“ hovorí Šálek, podľa ktorého v porovnaní s južnými národmi jeme menej olivového oleja a rýb.

HN