globalne_loga
StoryEditor

Dnes povodne, zajtra cyklóny? Čím vyššia teplota, tým väčšie problémy

24.01.2017, 06:30
Rok 2015 bol najhorúcejším rokom v dejinách meteorologických meraní. Podľa predbežných údajov Svetovej meteorologickej organizácie je pravdepodobné, že globálny priemer teploty vzduchu za rok 2016 vlaňajšok významne prekoná.

Odchýlka globálnej teploty do konca septembra v porovnaní s predindustriálnym obdobím dosiahla hodnotu 1,2 stupňa Celzia.

Podľa klimatológa Milana Lapina má teplota na planéte do konca storočia narásť o ďalšie dva až štyri stupne Celzia. „Na každý jeden stupeň Celzia vzrastá riziko zvýšenia prívalových zrážok asi o desať percent,” upozorňuje odborník.

Podľa neho sa bude zvyšovať napríklad riziko zimných povodní. Predpovede meteorológov naznačujú, že sa budeme musieť pripraviť na rast úhrnov zrážok, ktoré nad krajinou nespadnú vo forme snehu. „Budú prevažne tekuté až do výšky tisíc metrov nad morom,” podotýka Lapin.

Na druhej strane podľa neho klesá riziko jarných povodní z topenia snehu. Tešiť sa je však predčasné. Hydrológovia totiž čoraz častejšie začínajú hovoriť o tzv. jarných suchách, keď krajina nemá v jarných mesiacoch dostatok zrážok „na rozbeh”.

Problém na menších tokoch

Napriek tomu, že Slovensko v rámci stratégie protipovodňovej ochrany na boj s povodňami do roku 2020 vyčlenilo zhruba 420 miliónov eur, nie vždy sa jej pravidlá plnia.

„Alebo sa plnia iba čiastočne a oneskorene. Navyše, proces realizácie protipovodňovej ochrany je veľmi dlhý, trvá až niekoľko desaťročí. To presahuje záujem každej vládnej garnitúry, pretože sa očakávajú predovšetkým také výsledky, ktoré sa prejavia ešte počas jej vládnutia,“ vysvetľuje Lapin.

Podľa neho sa vybudovali alebo budujú predovšetkým opatrenia na ochranu pred veľkoplošnými povodňami. Aj preto sme relatívne dobre chránení pred vysokou hladinou Dunaja, Moravy, Váhu, Hornádu či Bodrogu.

Horšie je to podľa Lapina s rizikom prívalových povodní na menších tokoch.

„Keďže sa očakáva v súvislosti s oteplením klímy zosilnenie prívalových zrážok z búrkových lejakov, bude potrebné postupne prebudovať alebo celkom nanovo vybudovať protipovodňovú ochranu na celom rade menších riek a potokov v podstate na celom Slovensku,” hovorí.

Len betónovať nestačí

Ekológ Lukáš Zorád poukazuje na to, že pri budovaní protipovodňových opatrení treba brať do úvahy, že ak sú korytá riek napriamené ľudskou činnosťou, napríklad betónovaním, voda má rýchlejší spád.

„V tomto prípade sa mení charakter ekosystému. Nielenže hrozí úhyn živočíchov, ale do vzduchu sa vyparuje aj menej vody, čo v okolí riek znamená menej zrážok a väčšie suchá,” hovorí.

Podľa neho by sa mali protipovodňové opatrenia riešiť v krajine a nie v rieke. „Pre človeka by to bolo v konečnom dôsledku výhodnejšie,“ tvrdí.

Stačí spomaliť odtok vody

Rezort životného prostredia v jednej zo svojej analýz podotýka, že do ochrany pred povodňami vstupuje aj faktor, keď na prevenciu zabúdajú samotní občania.

„Nájdeme mnoho obcí, v ktorých oplotenia pozemkov siahajú až takmer ku korytám vodných tokov, sú v nich kapacitne nedostatočné, väčšinou nepovolené premostenia a nehovoriac už o skládkach odpadov takmer priamo na ich brehoch,” uvádza sa v analýze.

Podobný názor má aj Lapin. „Protipovodňovú ochranu má povinnosť robiť každý majiteľ nejakého pozemku tak, aby nedochádzalo k erózii pôdy a aby zrážkovú vodu čo najviac zadržal v pôde na svojom pozemku. Niekedy stačí, ak iba spomalí odtok zrážkovej vody zo svojho pozemku,” hovorí.

Zopakuje sa smršť v Tatrách?

Nie sú to len samotné povodne, ktoré môžu v budúcnosti meniť tvár krajiny. Ich sprievodným javom môžu byť aj ničivé vetry. Slovensko si dodnes pamätá ničivý vietor v Tatrách z roku 2004, ktorý spôsobil škody v oblasti Starého Smokovca, Podbanského, Vyšných Hágov, Tatranskej Lomnice a Kežmarských Žľabov.

Už dnes pozná severozápadná Európa jesenné hlboké cyklóny. Lapin upozorňuje, že do budúcna treba rátať s ich zosilňovaním a v našich zemepisných šírkach sa prejavia najmä silným vetrom.

„Ojedinele sa vyskytujú v strednej Európe rozsiahle cyklóny aj v lete, vždy sú spojené s veľkoplošnými intenzívnymi zrážkami a regionálnymi povodňami. Podobný účinok majú aj jesenné stredomorské cyklóny, ktoré občas zasiahnu okrajom aj Slovensko. Ich účinok bude v budúcnosti vzrastať, pretože s rastom teploty vzduchu sa zvyšujú aj úhrny zrážok počas cyklónov,” vysvetľuje.

Tornáda môžu zosilnieť

Zmeny klímy však nekončia pri víchriciach. S rastúcou teplotou porastie aj sila tornád.

Na Slovensku je v súčasnosti počet tornád pomerne malý - jedno až dve tornáda ročne. Relatívne viac tornád sa vyskytuje a aj bude podľa Lapina vyskytovať v Poľsku, v Česku, na Ukrajine a v Maďarsku.

To, čo by vietor mohli zastaviť, treba podľa Zoráda hľadať v stromoch. Tvrdí, že v prevencii proti zvýšenej sile vetra pomáha aj „zastavenie výrubu, tzv. holorubov v lesoch, ktoré sú na Slovensku stále čiastočne povolené.“

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
globalne_loga

01 - Modified: 2017-05-09 13:55:18 - Feat.: 0 - Title: Strhujúci dokument s DiCapriom už je online. Nesie horúce, a pritom mrazivé posolstvo 02 - Modified: 2021-07-20 10:37:46 - Feat.: 0 - Title: Pripravme sa na horúcu budúcnosť. Rekordné teploty sa stávajú novým normálom
01 - Modified: 2022-12-06 18:10:00 - Feat.: - Title: Koncom týždňa by mohlo snežiť aj v nížinách 02 - Modified: 2022-12-05 13:43:01 - Feat.: - Title: Malé jazerá po celom svete sa zväčšujú. Sú na pohľad lákavé, no zároveň drasticky ničia planétu 03 - Modified: 2022-12-05 07:54:07 - Feat.: - Title: Čo je klimateriánstvo? Každé jedlo má nejakú uhlíkovú stopu, takto môžeš pomôcť našej planéte (podcast) 04 - Modified: 2022-12-01 10:00:00 - Feat.: - Title: Austrália musí konať. Veľká koralová bariéra je ohrozená 05 - Modified: 2022-11-27 16:45:00 - Feat.: - Title: Na strednom a východnom Slovensku treba počítať s poľadovicou
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
06. december 2022 20:46