Sudcovia zo združenia Za otvorenú justíciu (ZOJ) píšu poslancom Národnej rady SR. Dôvodom je nedôvera občanov v slovenské súdy. Žiadajú, aby za to aj poslanci prevzali svoj podiel zodpovednosti a eliminovali politické zásahy do súdnej moci.
"V nezávislosť našich súdov verí len okolo 20 percent občanov," pripomína ZOJ výsledky porovnávacieho hodnotenia členských štátov Európskej únie za rok 2016, ktoré pravidelne spracúva Európska komisia.
Takáto nedôvera súvisí podľa ZOJ s názorom, že slovenské súdy sú pri rozhodovaní pod nátlakom vlády alebo politikov. "Rovnaký výsledok priniesol aj prieskum Svetového ekonomického fóra, v ktorom sa Slovensko v hodnotení nezávislosti súdov umiestnilo až na poslednom mieste," uviedla prezidentka ZOJ Katarína Javorčíková.
Za stav súdnictva zodpovedá podľa ZOJ súdna moc rovnakou mierou ako vládna a zákonodarná moc. "Je preto nevyhnutné, aby každá z nich za tento alarmujúci výsledok prevzala svoj diel zodpovednosti," píšu sudcovia v liste poslancom.
Otvorený list poslancom Národnej rady SR
Vážené panie poslankyne,
Vážení páni poslanci,
združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ si Vám dovoľuje poslať svoje vyhlásenie k výsledkom porovnávacieho hodnotenia členských štátov Európskej únie za rok 2016, ktoré pravidelne spracúva Európska komisia.
Pre Slovensko z porovnania vyplýva najhorší výsledok, pretože v nezávislosť našich súdov verí len okolo 20% občanov. Takáto výrazná nedôvera súvisí s názorom, že slovenské súdy sú pri rozhodovaní pod nátlakom vlády alebo politikov. Rovnaký výsledok priniesol aj prieskum Svetového ekonomického fóra, v ktorom sa Slovensko v hodnotení nezávislosti súdov umiestnilo až na poslednom mieste.
Za stav súdnictva zodpovedá súdna moc rovnakou mierou ako vládna a zákonodarná moc. Je preto nevyhnutné, aby každá z nich za tento alarmujúci výsledok prevzala svoj diel zodpovednosti. Bolo by predovšetkým potrebné urobiť serióznu analýzu jeho príčin a následne prijať účinné opatrenia. Optika vnímania súdov občanmi môže byť do určitej miery skreslená tým, že mnohí z nich môžu považovať za súčasť justície aj prokuratúru, políciu, advokátov, resp. iné právnické profesie. Mnohé medializované kauzy, ktoré sa týkajú týchto zložiek a súdy s nimi nemajú nič spoločné, tak môžu ovplyvniť verejnú mienku aj vo vzťahu k súdnictvu.
My vnímame ako možné príčiny toho, že ľudia cítia prenikanie politiky do súdnictva, najmä nominovanie aktívnych politikov priamo do sudcovských funkcií napríklad na Ústavnom súde SR alebo Všeobecnom súde EÚ, pokus zaviesť tzv. bezpečnostné previerky sudcov v aktívnom výkone funkcie Národným bezpečnostným úradom, niektoré rozhodnutia Súdnej rady SR vo všeobecnosti vnímané ako politicky ovplyvnené (napríklad pri nominácii pána Radoslava Procházku), či zloženie Súdnej rady SR, v ktorej sudcovia volení sudcami nemajú garantovanú majoritu. Môžu to byť aj konkrétne súdne spory s účasťou vysokopostavených politikov, ktoré verejnosť vnímala ako ovplyvňované v ich prospech.
Je predovšetkým vo Vašej kompetencii, aby ste zásadným spôsobom eliminovali možnosti politického zasahovania do výkonu súdnej moci. Podľa nášho názoru by mal byť predovšetkým rešpektovaný princíp nominovať do sudcovských funkcií osoby, ktoré nie sú aktívne politicky činné a nie sú spojené s konkrétnou politickou stranou.
Mal by sa prehodnotiť zámer podrobiť celoplošne bezpečnostným previerkam aktívnych sudcov. Ústavou by mala byť garantovaná majorita členov súdnej rady volených sudcami, u ktorých je vylúčená ich možná závislosť pri rozhodovaní od nominujúcej politickej moci.
Na samotných sudcoch je predovšetkým zodpovednosť nepodľahnúť akýmkoľvek politickým tlakom na ich rozhodovaciu činnosť a aj správaním v osobnom živote nespochybniť svoju nestrannosť pri výkone funkcie sudcu.