HISTÓRIA. Prvé korene tohto športu siahajú do kanadského Ontaria, kde sa v roku 1885 začala hrať prvá liga. V tom istom období vznikla aj prvá kanadská amatérska hokejová asociácia. Postupne si tento šport nachádzal fanúšikov aj v USA, kde sa spolu s Kanadou od roku 1910 začala hrávať v súčasnosti najprestížnejšia liga sveta, zámorská NHL. Hokej sa do olympijského programu dostal v roku 1920 v Antverpách, teda ešte štyri roky pred prvými ZOH v Chamonix. Najúspešnejšími v olympijskej histórii sú reprezentanti už neexistujúceho ZSSR a Kanady, ktorí získali po sedem titulov. Jedenkrát triumfovalo ešte samostatné Rusko.
PRAVIDLÁ. V olympijskom turnaji sú mužstvá rozdelené do dvoch skupín -- A (Kanada, Česko, Fínsko, Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko) a B (Slovensko, Rusko, Švédsko, USA, Lotyšsko, Kazachstan). Z každej skupiny postúpia štyri najlepšie tímy do štvrťfinále, kde sa mužstvá stretnú krížovým systémom (A1 -- B4, A2 -- B3, A3 -- B2, A4 -- B1). Po štvrťfinálových zápasoch sa pokračuje vyraďovacím systémom play-off až do finále.
SLOVÁCI NA ZOH. V doterajšej histórii olympijských hier získalo ešte v spoločnom československom mužstve trinásť Slovákov sedemnásť medailí. Najpočetnejšiu zbierku si vybojoval brankár Vladimír Dzurilla, ktorý získal jednu striebornú a dve bronzové medaily. Striebro a bronz vlastnia Jozef Golonka a Igor Liba. Ďalšími Slovákmi s medailovým ziskom sú Ladislav Troják, Pavol Svitana, Vincent Lukáč, Dušan Pašek, Dárius Rusnák (všetci striebro), František Gregor, Rudolf Tajcnár, Jaromír Dragan, Peter Veselovský a Róbert Švehla (všetci bronz). V ére samostatnosti skončila slovenská reprezentácia v Lillehammeri 1994 na šiestom mieste, v Nagane 1998 a Salt Lake City 2002 sa neprebojovala do hlavného turnaja.
VÍŤAZI Z NAGANA. Muži: Kanada, ženy: Kanada.