Štvrťfinále na vrcholných hokejových turnajoch už tradične rozdeľuje reprezentácie na úspešné a neúspešné. Po týchto zápasoch už nikoho nezaujíma, aké výsledky mužstvo dosiahlo v predchádzajúcich zápasoch. Štvrťfinále je jednoducho vstupenkou do bojov o cenné kovy alebo letenkou domov. Žiaľ, Slováci v rozhodujúcom okamihu olympiády neuspeli.

Individuálne chyby
Zverencov trénera Františka Hossu zastavili olympijskí víťazi z Nagana, ktorí sa na rozdiel od Slovákov v základnej skupine trápili. Skúsení hráči okolo Jaromíra Jágra však potvrdili, že vedia v dôležitých zápasoch zabrať a že sa im dobre hrá proti nášmu štýlu hry. Obrana úradujúcich majstrov sveta si pozorne strážila slovenské hviezdy, ktorým dokonca nedala dýchať ani počas oslabení. Naopak, Slováci sa súperovi pohybom vôbec nedokázali vyrovnať a navyše robili aj individuálne chyby. Smutnými hrdinami v týchto prípadoch boli Miroslav Šatan a Ľubomír Višňovský. "Herný systém bol vopred daný, my sme o ňom vedeli, žiaľ, nezvládli sme ten rozhodujúci zápas. Dve tretiny sme nedokázali nájsť tú hru, ktorú sme predvádzali v predchádzajúcich piatich zápasoch," smutne skonštatoval Šatan. Prvý gól do siete Petra Budaja padol po jeho chybe, keď v presilovke prihral rovno na hokejku Martina Ručinského a ten ponúkanú príležitosť využil. "Ten prvý gól bola jednoznačne moja chyba. Skúšal som krížnu prihrávku na Petra Bondru, vypichol to Ručinský a už išiel sám," smutne skonštatoval 31-ročný útočník New York Islanders. Pri druhom zásahu Čechov zase zaváhal Višňovský. Najprv prepadol v útočnom pásme a potom nepokryl pred bránkou Hejduka. "Gól v druhej tretine beriem na seba. Vbehol som tam pred našu bránku, puk sa mi odrazil od korčule a bolo 0:2. Do tretej tretiny sme išli s tým, že to ešte zvrátime, hrali sme podstatne lepšie, ale už to nešlo."

Zlý úvod, zaslúžená prehra
Všetci hráči slovenského tímu sa zhodli v tom, že nezvládli úvod stretnutia. "Prvú tretinu sme zahrali veľmi zle. Prekombinovávali sme akcie a len sme sa pozerali, čo hrajú Česi. To, čo hrali oni, sme pôvodne chceli hrať my. Súper nás ničím neprekvapil, ale akoby sme sa ho zľakli. Nehrali sme dostatočne dôrazne, len sme nahadzovali puky do ich tretiny, oni ich tam pohodlne zbierali a vypracovávali si šancu za šancou," hľadal príčiny prehry Višňovský. "Bolo to o psychike. Prvá tretina v našom podaní bola veľmi, veľmi zlá. Hrali sme zakríknuto, báli sme sa ísť do protiútokov a vystreliť na súperovu bránku. Stálo nás to góly, ktoré sme dostali. V tretej tretine sa už zápas nevyhráva. Česi hrali výborne v defenzíve, vedeli z protiútokov dať góly a vyhrali rozhodujúci zápas. Je to veľké sklamanie," pridal bojovník Ľuboš Bartečko. "Nemá význam vyhovárať sa na nepriazeň šťasteny. Súper bol dnes lepší. Hneď od začiatku diktoval, v prvej tretine nás veľmi tlačili. My sme sa do šancí dostávali len veľmi ťažko. Česi hrali výborne v defenzíve, keď sme sa dostali do šance, Hnilička to chytil," nehľadal výhovorky brankár Peter Budaj.
Triezvy pohľad pridal najstarší v mužstve -- 38-ročný Peter Bondra: "Gratulujem Čechom. Hokej je však len hra, život ide ďalej. Nikto pri tejto prehre neumrel. Hokej má prinášať radosť. Bohužiaľ, nám sa dnes ukázal z tej horšej stránky. Samozrejme, že sme snívali o medaile. Niekedy je to tak, že keď človek veľmi chce, tak mu to nevychádza. Možno sme sa mali viac uvoľniť a ten zápas zahrať inak. Nikoho za prehru netreba viniť. Tak, ako zápas nevyhrá jednotlivec, tak aj teraz sme prehrali všetci."

Smutné olympijské spomienky
Olympijské hry tak naďalej ostávajú nočnou morou pre slovenských hokejových fanúšikov. Začalo sa to premiérovým vystúpením samostatného Slovenska na ZOH v Lillehammeri (1994), kde sa zverenci trénera Júliusa Šuplera na čele s Petrom Šťastným stali strašiakom favoritov. Suverénnym spôsobom bez prehry vyhrali základnú skupinu, no nešťastná štvrťfinálová prehra s Ruskom po predĺžení odštartovala ďalšie hororové vystúpenia pod piatimi kruhmi. Na olympiádach v Nagane 1998 a Salt Lake City 2002 sa totiž Slováci nedokázali prebojovať do hlavnej časti turnaja, keďže nemali možnosť vo všetkých zápasoch kvalifikačného turnaja disponovať s najlepšími hráčmi pôsobiacimi v prestížnej NHL. Tieto okamihy patrili v krátkej histórii slovenského športu medzi najsmutnejšie. Po výborných výkonoch na svetových šampionátoch, a najmä novom nasadzovaní do hlavného turnaja ZOH, sa teraz naši reprezentanti už kvalifikácii vyhli a figurovali priamo v základnej skupine. Rovnako ako v Lillehammeri suverénnym spôsobom postúpili medzi osmičku najlepších, no štvrťfinále bolo opäť konečnou stanicou.