Teraz však Slováci postúpili na majstrovstvách Európy medzi dvanásť najlepších tímov, naopak, Gréci končia. "Chcel som hrať prvýkrát proti Slovensku, bohužiaľ, nevyšlo to. Už si ani nikdy nezahrám, pretože v gréckej reprezentácii končím," hovorí v rozhovore pre HN 36-ročný Andrej Kravárik.

Hovoríte, že dosiahnuť úspech so slovenskými volejbalistami bolo veľmi ťažké. Teraz však skončia na majstrovstvách Európy lepšie ako Gréci.
- Náš tím mal na to, aby skončil lepšie ako na 13. mieste. Chcel som hrať prvýkrát proti Slovensku, bohužiaľ, nevyšlo to. Už si ani nikdy nezahrám, pretože v gréckej reprezentácii končím. Už mám svoj vek a aj preto som dúfal, že na poslednom veľkom podujatí dosiahnem výraznejší úspech.

Môžu Slováci splniť svoj cieľ a skončiť do ôsmeho miesta?
- Myslím si, že majú na to, aby sa dostali do štvrťfinále. Za posledných päť rokov sa tímy vyrovnali a naši môžu hrať s každým vyrovnanú partiu. Budem im fandiť, aby obstáli čo najlepšie.

Myslíte si, že títo hráči majú šancu napodobniť úspechy vašej generácie?
- V slovenskej reprezentácii som skončil v roku 2001. Tá generácia, s ktorou som hrával, pokračovala ešte dva roky. Po neúspechu na európskom šampionáte pred štyrmi rokmi prišli do tímu mladí hráči. Trvalo im takmer dva roky, kým sa dokázali opäť presadiť medzi európskou elitou. Myslím si, že ak im vydrží chuť reprezentovať a hrávať na vysokej úrovni, tak by mohli dosiahnuť oveľa lepšie výsledky, ako sme my dosiahli s našou partiou.

Spomínate chuť reprezentovať. Tá však niektorým našim volejbalistom chýbala, preto sme museli vytvoriť nové mužstvo.
- Za mojej éry určite boli problémy v národnom tíme. Hlavný problém bol v tom, že hráči nechceli reprezentovať, pretože v prípade zranenia im nikto nezabezpečil poistenie. Konečne si našli dobrý európsky klub, podpísali lukratívne zmluvy a nechceli riskovať, že by mohli o ne prísť.

Je to tak aj teraz?
- V prvom rade musím povedať, že mladí volejbalisti by si mali uvedomiť, že reprezentácia im môže iba pomôcť k tomu, aby sa dostali do zahraničia. K tomu im môžu pomôcť práve majstrovstvá Európy. Úprimne povedané, v našej lige si ich nikto nevšimne a aj keď niektorý slovenský tím hrá v európskych pohároch, nič tam nedosiahne. Na druhej strane by nemali myslieť len na peniaze, ale aj na to, aby urobili niečo pre náš malý štát.

Vy ste z tohto štátu však odišli, dokonca reprezentujete inú krajinu...
- Som veľký nacionalista, na Slovensko nedám dopustiť, a to aj napriek tomu, že hrám za Grécko. Oni prišli s ponukou, či by som nehral za ich národné mužstvo.

Nezaváhali ste...
- Mojím snom bolo štartovať na olympijských hrách. Bohužiaľ, pri tej kvalite jednotlivých tímov štartovať na olympiáde je pre Slovensko nesplniteľný sen.

Slováci vás bez problémov uvoľnili?
- Chcel som, aby ma uvoľnili z reprezentácie. Aby boli prví informovaní o tom, čo sa vlastne deje. Nechcel som ukončiť reprezentačnú kariéru poza chrbát a potom by ma videli hrať za Grécko. Možno boli nakoniec radi, že sa nejaký slovenský volejbalista dostal na olympiádu.

Nemali ste problém zvyknúť si na život v Grécku?
- Zo začiatku bolo pre mňa veľmi ťažké zvyknúť si na cudzie prostredie. Pochopil som, že Gréci sa nebudú prispôsobovať mne, ale ja sa musím prispôsobiť im. Získal som si v Grécku veľa fanúšikov.

Keď ste odchádzali pred trinástimi rokmi z VKP Bratislava, chceli ste hrať v Grécku a ostať tam žiť?
- Chcel som hrať v Taliansku, čo sa mi zo začiatku nepodarilo. Dostal som do Grécka v roku 1994, odohral som tam štyri sezóny. Potom sa mi splnil sen a dostal som sa do talianskej ligy, ktorá bola vtedy najlepšia na svete.

Grécko patrí medzi vyspelé volejbalové krajiny. Čiže určite máte lukratívne podmienky.
- Najlukratívnejšie je jednoznačne Rusko, ktoré nemá konkurenciu. V Grécku je to skôr tak, že kluby si nemôžu dovoliť najlepších hráčov. Aj keď náš klub je na tom z ekonomickej stránky dobre. My máme rozpočet na sezónu 40 miliónov korún.

Jednoducho povedané, žijete si veľmi dobre...
- Ako sa to vezme. V Grécku nie sú až také obrovské hráčske zmluvy, takže o nejakých miliónoch sa nedá rozprávať. Samozrejme, že zarobím oveľa viac, ako keby som hrával na Slovensku. Som možno volejbalová hviezda, ale len v našom klube. V Európe určite nie.
Ísť na prechádzku v Solúne s rodinou znamená pre mňa sa 20-krát zastaviť a rozdávať autogramy. Bol som párkrát pozvaný napríklad do televízie, ale na cerémoniách sa veľmi nezúčastňujem. Svoj život žijem tak, ako som si predstavoval. U nás by som si toľko, čo tu, určite nemohol dovoliť.

Takže na Slovensko sa nevrátite.
- Najbližších 15 rokov sa určite na Slovensko nevrátim. V mojom klube mi ponúkli po ukončení hráčskej kariéry prácu, takže tu ostávame. Na Slovensko prídem len v lete na dovolenku.