Reprezentanti prehrali s rozbehnutým tímom USA 1:6, keď tón zápasu udala hneď prvá tretina. Slováci ju prehrali 0:3 a nadupaný súper držal vo zvyšku zápasu jeho osud pevne vo svojich rukaviciach.
Semifinále si tak zaslúžene zahrajú Yankeeovia. Vyhrali siedmy zápas za sebou, ukázali sebavedomie, rýchle nohy, tvrdú hru do tela a výbornú prácu s pukom.
K tomu jeden nechutný zákrok navyše. Za ten by mal dodatočne pykať veterán Boyle a aj všetci štyria rozhodcovia, ktorí ho prehliadli.
Majstri sveta ešte nie sme
Slovensko po prvýkrát pod Craigom Ramsaym postúpilo do playoff. Tretí turnaj pod Kanaďanovým vedením bol znova o čosi lepší, ako ten pred ním. V Dánsku sme videli nádejný začiatok dlhej cesty, v Košiciach národnú eufóriu a zlomené srdcia Markom Stoneom a Leonom Draisaitlom, dvoma veľkými hviezdami NHL. V Rige pridali reprezentanti to najdôležitejšie – víťazstvá. Nie vo všetkých zápasoch, no dosť na to, aby sme mohli turnaj považovať za úspešný.
Poraziť Bielorusko, Veľkú Britániu, ani Dánsko nebolo na šampionáte plnom prekvapení žiadnou samozrejmosťou. Všetkým výhram predchádzal poctivý výkon málo skúseného tímu, vedeného jednou fantastickou prvou útočnou lajnou. Vrcholom národného tímu bol zápas proti Rusom. Obrovského favorita dokázali Slováci po Pchjongčangu znova poraziť. Dvanásť bodov stačilo na pokoj v poslednom zápase skupiny.
Prehra so Švajčiarskom bola výrazná, tá proti Švédom skôr nešťastná. Zúfalí Severania naháňali zajaca a museli za každú cenu vyhrať, my sme aj tak odolávali a hrali s nimi viac, než vyrovnanú partiu. Česi sa na našich vyvŕšili priam tradične, zápas ale nemal žiadny praktický význam, preto mu ani netreba žiaden pripisovať. Američania boli reálne nad sily Slovenska, výsledok ani príliš neodporoval dianiu na ihrisku.
Na výsledky a aj na výkony sa dá pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Znova s najlepšími držíme krok a dokážeme s hrať rovnocenný hokej, v určitých chvíľach je ale diera spôsobená menším množstvom talentu stále dosť viditeľná. Majstri sveta ešte ani zďaleka nie sme.
Zároveň musí byť všetkým zrejmé, že z najhoršieho sme definitívne von.
Z najhoršieho vonku
Najhoršie bolo na turnajoch, na ktoré sme snáď ešte nezabudli. Keď sme sa v Áčku zachraňovali zubami-nechtami a nevideli ani to povestné svetlo na konci tunela. Rozhádaná hokejová republika nemala víziu, smer ani nikoho, kto by vedel čo robiť, aby bolo lepšie.
Štvrťfinále v Rige je potvrdením, že vízia, smer a aj vedenie značky HockeySlovakia existujú. Vyzerá to tak, že konečne vieme čo musíme zvládnuť, aby sme sa vrátili tam, kde sme si zvykli desaťročie byť. Nedá sa to dosiahnuť z dňa na deň, ani za tri roky. Turnaje v Dánsku, doma a v Lotyšsku boli prvými troma schodíkmi na rebríčku, po ktorom treba ďalej stúpať. Pomaly, postupne, krok po kroku.
Hoci Slovensko prehralo vo štvrťfinále MS celkom jednoznačne nikto nemôže namietať, že by v ňom nehralo zaslúžene.
Okrem kolektívnych výkonov museli potešiť viaceré individuálne. Cehlárikove kanadské body, Hrivíkova hra na centri, akú by sme potrebovali naklonovať. Lantošiho rýchlosť a súhra tých troch. Mladí obrancovia Kňažko s Nemcom aj benjamínok Slafkovský, o ktorých snáď budeme počúvať dobré správy najbližších desať, pätnásť sezón. Dá sa pokračovať, aj na to ešte po turnaji príde.
Čo teraz?
Majstrovstvá sveta 2021 treba hodnotiť jednoznačne pozitívne. Určite sa poučiť z chýb, rozobrať rozhodnutia, ktoré sa ukázali ako nesprávne. Najdôležitejšie ale bude vydržať.
Cesta, po ktorej ide slovenský národný tím vedený skúsenosťami a autoritou Craiga Ramsayho, je správna. O tom azda nikto po Rige pochybovať nebude.
Boli to zo strany nášho tímu veľmi pekné majstrovstvá.
Článok vyšiel na športovom portáli Takurčitee.