Spoločne s Martinom Škrtelom patril v kvalifikačných bojoch o majstrovstvá sveta 2010 k základným pilierom našej obrany. Hráč ruského Lokomotivu Moskva Ján Ďurica pozná prácu a výnimočnosť reprezentačného trénera Vladimíra Weissa azda najlepšie. Pod ním prežil ťaženie Artmedie Petržalka v Lige majstrov a viedol ho aj v ruskom tíme Saturn Moskva.

Pre trest za žlté karty ste nemohli v Poľsku nastúpiť. Napriek tomu ste do Chorzowa prišli, boli to pre vás muky, keď ste duel sledovali z tribúny?
Po prehre so Slovinskom som trénerovi sľúbil, že určite si nenechám ujsť posledný kvalifikačný zápas. Muky? To už je teraz jedno, hlavné je, že sme to dokázali a postúpili na majstrovstvá sveta.

Čo to znamená pre slovenský šport, že bude mať svoj tím na najsledovanejšom a najlukratívnejšom podujatí planéty?
Ani si to človek nestíha všetko uvedomiť, čo sme vlastne dokázali. Či sú to hráči a celý realizačný tím... Všetci sme mali po postupe slzy v očiach a skandovali sme odušu. Sú to fantastické momenty, na ktoré nezabudnem do konca života.

Posledný duel bola hra nervov, priznajte, že sme mali v Poľsku, najmä pri ich veľkom nápore obrovské šťastie.
Jano Mucha predviedol neuveriteľné zákroky, ale ukázal sa boh. Futbalový a spravodlivý boh. Čiže to, čo nám ukradol v sobotu proti Slovinsku, nám dnes vrátil. Počas celej kvalifikácie o postup do Južnej Afriky sme spomedzi ostatných tímov podávali najlepšie výkony. A výsledok za dostavil, je to tu. Je to naozaj tu.

Dá sa vôbec tento úspech s niečím vo vašej kariére porovnať, napríklad s ťažením Artmedie v Lige majstrov spred piatich rokov?
Určite nie, vybojovať postup na svetový šampionát a po prvýkrát v histórii... To je niečo, o čom sníva každý futbalista odmalička. Som rád, že som pritom tak, ako pri úspechoch Artmedie spoločne s trénerom Vladimírom Weissom a aj Jánom Kozákom. My sme trio, ktoré už menilo historické úspechy nášho klubového futbalu a teraz sme opäť dokázali niečo výnimočné.

Vy ste akýsi talizman, maskot, hráč, na ktorého nedá tréner Weiss dopustiť.
My sa poznáme veľmi dlho a vie, čo odo mňa môže očakávať. A môj štýl hry asi zapadol do jeho predstáv aj v Artmedii a aj teraz v národnom tíme. Bol som s ním aj v Rusku. Neviem, čím to je, asi sme na rovnakej vlnovej dĺžke a ideme šťastiu a úspechom oproti.

Len osem tímov z Európy zatiaľ postúpilo na šampionát, Nemecko, Španielsko či Anglicko...
Neskutočné. Ocitli sme sa v spoločnosti elitných futbalových tímov. Teraz sa však tešme zo samotného postupu na majstrovstvá sveta, a čo sa bude diať tam, to nechajme tak. Šampionát v Južnej Afrike je až osem mesiacov.

Kto má najväčší podiel na tom, že státisíce slovenských fanúšikov sa konečne mohli tešiť z úspechu v našom najmasovejšom športe?
Kolektív, realizačný tím, všetci. Nie je medzi nami žiadny jednotlivec, žiadna hviezda, ktorá by nad ostatnými výrazne vyčnievala. Ukázali sme svoju silu ako celok, a to bolo v Poľsku vidieť. Niečo podobné sme už zažili koncom marca. Po výprasku v Anglicku nám pred duelom v Česku verilo iba málo ľudí. Ale vyhrali sme tam 2:1 – už tam sa ukázala naša vnútorná sila, z ktorej sme ťažili počas celej kvalifikácie.

Vás tréner v Lokomotive Moskva odpísal. Nehrávate a väčšinou končíte na tribúne. Pomôže vám tento triumf napredovať v kariére a možno aj prestupe?
Majstrovstvá sveta vo futbale sú absolútnym vrcholom v kariére každého futbalistu. Sme tam, aj keď si to úplne ešte neuvedomujeme. Jediné, čo teraz viem, že budem poriadne oslavovať a asi tak tri dni nepôjdem spať.

Tento tím trénera Weissa patril k najmladším v našej histórii. Bude nasledujúce desaťročie patriť u nás futbalu?
Vždy treba ísť krok za krokom. Teraz sme urobili jeden obrovský krok, všetci ľudia na Slovensku sú z toho šťastní a oslavujú spolu s nami. A dúfam, že im to vydrží čo najdlhšie, aby v dnešných ekonomicky ťažších časoch mali ľudia aspoň život na chvíľu krajší. Ľudia nám verili, podarilo sa to, a je to naozaj krásne.