Vo veku 81 rokov zomrel v nedeľu ráno v Bratislave legendárny športový komentátor Karol Polák. Podľahol ťažkej chorobe. TASR to potvrdili jeho dlhoročný kolega Dušan Gabáni, dlhoročný známy športový novinár a publicista Jozef Kšiňan a ďalšie zdroje.
Karol Polák svojím osobitým štýlom komentoval množstvo významných svetových i domácich športových prenosov. Jeho podmanivý hlas znel z televízie dlhé roky počas olympiád, majstrovstiev sveta či majstrovstiev Európy vo futbale a krasokorčuľovaní. "Dozvedel som sa pred chvíľou túto smutnú správu a zaskočila nás to. Ešte nedávno, vari pred mesiacom či dvoma s ním boli naši spoloční známi, vraj ale podľahol nejakej ťažkej chorobe, takže to prišlo rýchlo," konštatoval pre TASR redaktor TA3 Dušan Gabáni, ktorý so zosnulým pôsobil na jednom televíznom pracovisku vyše 20 rokov.
Čítajte aj:
Karol Polák: Nemohli sme nadávať na Rusov, teraz nesmieme na Američanov
Narodil sa 7. septembra 1934 v Bratislave. Jeho otec, bývalý ligový futbalista ho odmalička viedol k športu. V mladosti bol Karol Polák brankárom vo vtedajšej Červenej hviezde Bratislava a potom hral šesť rokov druhú basketbalovú ligu. Okrem športového talentu mal tiež umelecké sklony a rozhodol sa pre štúdium na divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Počas štúdia hrával v malej kapele ako huslista, moderoval v Divadle hudby a chodil aj do rozhlasu na nočné služby ako hlásateľ.
V roku 1962 sa Karol Polák stal komentátorom v novovznikajúcej športovej redakcii v Československej televízii. V priebehu nasledujúcich 30 rokov svojím charakteristickým štýlom komentoval nespočetné množstvo športových prenosov. Zúčastnil sa na šiestich olympiádach a rovnako šiestich zimných olympiádach, siedmich majstrovstvách sveta a ôsmich majstrovstvách Európy vo futbale, dvadsiatich majstrovstvách sveta a Európy v krasokorčuľovaní.
Bol to hlas Karola Poláka, ktorý komentoval druhé miesto česko-slovenských futbalistov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962, víťazstvo Slovana v Pohári víťazov pohárov v roku 1969 či nezabudnuteľnú triumfálnu jedenástku Antonína Panenku vo finále ME v Belehrade v roku 1976.
Karol Polák svojho mladšieho kolegu Dušana Gabániho prijímal na športové oddelenie federálnej televízie v roku 1972. O tri roky neskôr z vtedajšej STV odišiel aj Gabáni: "Istý čas sme spolu sedeli aj v jednej kancelárii a bol som s ním tuším na siedmich olympiádach a určite na troch majstrovstvách sveta - v Španielsku, v Mexiku a v Taliansku. Bol to môj veľký vzor a vo sfére komentovania futbalu je zatiaľ nedostihnuteľný. Mal úžasný cit pre rozprávanie rôznych zaujímavostí, robil to pri prerušení hry, ale keď sa hralo, venoval sa dianiu. Teda mal cit, ako tie informácie rozložiť. Bol môj vzor aj preto, že mal obrovský archív a veľkú pozornosť venoval aj príprave na každý prenos."
Karol Polák neskôr moderoval športovú reláciu Retro Šport na súkromnej rozhlasovej stanici Rádio Hornet, potom príležitostne spolupracoval s niektorými televíznymi a rozhlasovými stanicami. Moderoval aj rôzne spoločenské akcie. Bol držiteľom televízneho ocenenia Zlatý krokodíl (1972), ceny Československej televízie (1981) alebo ceny Slovenského olympijského výboru.
Polák bol podľa Ústavu pamäti národa v spisoch ŠtB vedený ako spolupracovník aj dôverník s krycími menami Eva a Šport.