Slovenskí hokejisti na majstrovstvách sveta prehrali posledné dva zápasy. Podľa trénera majstrov sveta z Göteborgu Jána Filca na hokejistov doľahlo aj uspokojenie s úspešného štartu na turnaji. A nepriaznivý vývoj mentálne nezvládli. „Nejdú im tie nohy, nejdú im tie ruky, lebo to majú v hlavách inak zosúladené,“ tvrdí pre HN Filc.

Po dvoch jasných víťazstvách národného tímu prišli dve jasné prehry s Nemeckom a Bieloruskom. Čím si vysvetľujete takú radikálnu zmenu vo výkonoch tímu?
Všetci sme boli v úvode spokojní s výsledkami, no nie už s predvedenou hrou. S tou neboli spokojní podľa mňa ani tréneri, ani samotní hráči. Čo bolo pozitívne, bol vývoj druhej časti zápasu s Francúzskom – tam reprezentácia predviedla najlepší hokej.

Čo sa však stalo, že na ten najlepší hokej zverenci trénera Zdena Cígera už nedokázali nadviazať?
Je to záležitosť vývoja situácie v tíme, ale aj zmeny súperov. Nemci a Bielorusi sú kvalitatívne inde ako prví dvaja súperi na MS. Na druhej strane u nás akoby nastalo uspokojenie z úspešného vstupu do turnaja. Ešte aj na začiatku zápasu s Nemcami sme sa dostali do vedenia, a odvtedy prešla pasivita do každého hráča a už to nešlo.

V úvode nás držali aj výkony brankárov Konráda a Hudáčka – no po tých víťazstvách už žiadne veľké „svetové“ zákroky nepredviedli.
Nechcel by som hodnotiť výkony jednotlivcov. U brankára je veľmi zložité postaviť sa k herným situáciám, keď to na ľade pre ním nefunguje tak, akoby malo. Nejde o jednotlivcov, skôr ide o psychický moment, ktorý sa týka tímu ako celku. Ten sa prejavuje aj v tom, ako hráči vidia svoj výkon – začnú si vytýkať veci a prináša to so sebou vnútorný nepokoj.

Tak ako v tretej tretine zápasu proti Bielorusku?
Výmena názorov medzi hráčmi by nemala byť vážny problém, pokiaľ to nepresiahne únosnú mieru. Neviem, aké slová tam odzneli. Malo by to mať nejakú kontrolu a dôsledok smerom dovnútra tímu. Pokiaľ hráči budú na seba urazení a pozerať na seba krivými pohľadmi, prestane to fungovať.

Čo prestalo fungovať v tom našom systéme?
Tak Nemci, ako aj Bielorusi boli agresívni a aktívni, my sme nekorčuľovali. Dynamizmus hokejovej hry je založený na pohybe každého jedného hráča v momente, či máme alebo nemáme puk. Toto mi tam veľmi chýbalo, hrali sme to ako šachovú partiu. Pohyb našich hráčov bol veľmi pomalý oproti tomu napádaniu, ktoré predviedli Nemci a Bielorusi.

No v oboch zápasoch akoby sa na hokejistoch prejavila únava. Môže to byť dôsledok príliš dlhej prípravy?
Mentálna únava sa mohla prejaviť. A mohla sa objaviť aj fyzická – najmä v tretej tretine proti Bielorusku. Pretože faktom je, že nie je obvyklé a málokto má skúsenosť odohrať v piatich dňoch štyri zápasy. Ono sa to možno nezdá – vyzerá to tak, že nebojujú, že nerobia všetko naplno. Oni to robia, sú presvedčení o tom, že idú na sto percent. No opticky sa zdá, ako by sme sa pozerali na spomalený film. Nejdú tie nohy, nejdú tie ruky, lebo to majú v hlavách inak zosúladené.

Pred šampionátom sa pritom mohlo zdať, že práve mužstvo plné mladých hráčov by sa malo s únavou vyrovnať jednoduchšie a rýchlejšie.
Práve pred naším posledným zápasom som o tom rozmýšľal. Jeden moment bol postavený na predpokladanej dynamike nášho hlavne útoku, v mladých hráčoch je veľa energie. Druhý je skúsenosť a možno taká morálna opotrebovanosť hráčov, ktorí sú v Bielorusku. Hrali katastrofálne na začiatku, no aj proti nám sa zobúdzali pomaly, a na konci dokázali pretaviť skúsenosť a hernú prax do nečakaného obratu.

Jedným z najväčších sklamaní v reprezentácii sú výkony Martina Réwaya. Súhlasíte?
Má svoje muchy, je veľmi talentovaný a zrejme aj on potrebuje nejaké vedenie, ktoré by ho dokázalo skorigovať v negatívnych prejavoch. Mám pocit, že nezanecháva dobrú stopu v mužstvách, kde pôsobil. Ak sa bude vedieť prispôsobiť prostrediu a ukázať určitú pokoru, mohol by byť prínosom pre tím. V týchto štyroch zápasoch totiž prínosom nebol.

V posledných troch dueloch narazíme na Kanadu, Fínsko a USA. Do akej miery reálnu ešte vidíte šancu na postup do štvrťfinále?
Je to zložité... Treba uzavrieť doterajší priebeh a nemyslieť na umiestnenie. Treba si zobrať každý jeden zápas ako možnosť pre každého hráča odprezentovať, čo v ňom je. Hrať hokej, ktorý vedia hrať. Sú pod drobnohľadom odborníkom, hrajú aj o svoju budúcnosť. To by mali dať dohromady v mužstve, aby pozitívne ovplyvnili aj atmosféru medzi fanúšikmi.

O necelé dva mesiace sa majú konať voľby prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja. Budete sa uchádzať o tento post?
Nie, nebudem kandidovať. Mám 63 rokov, za sebou pomerne veľa rokov strávených v hokeji a obchode. Je čas na to, aby do tejto hry vstúpili mladší a energickejší ľudia. Najlepšie takí, čo majú za sebou možnosti ovplyvňovať ekonomické prostredie. Nejakú filozofiu, spoluprácu s hokejovými klubmi. Aby sme všetko, čo sme stratili za posledných 12 rokov, postupne začali dobiehať. Nevylučujem moju účasť na nejakej spolupráci v odbornej sfére. No riadiaca funkcie má byť založená na manažérovi.

Kto je Ján Filc
Je najúspešnejším trénerom hokejovej histórie Slovenska v ére samostatnosti. V roku 2000 doviedol Ján Filc reprezentáciu na svetovom šampionáte v Rusku k strieborným medailám, o dva roky neskôr k najväčšiemu úspechu – titulu majstrov sveta vo švédskom Göteborgu. Následne sa aj kvôli podnikateľským aktivitám postu trénera vzdal. Vrátil sa v roku 2009 a vo Vancouvri o rok neskôr priviedol národný tím k historicky najlepšiemu výsledku – štvrtému miestu.