Jednou z najväčších osobností v doterajšom priebehu ST extraligy bol Marián Gáborík. Využil možnosť, že nemal ešte v zámorskej NHL podpísaný kontrakt s Minnesotou a dočasne si obliekol dres Trenčína, ktorému pomohol k tomu, že vojaci ani raz neokúsili pocit prehry a iba v jednom stretnutí nevyhrali (v 2. kole v Poprade 0.0). Utorkové stretnutie proti Popradčanom bolo pre tohto mimoriadne rýchleho a strelecky potentného útočníka posledným vo farbách vojakov. Viac zápasov totiž neumožňuje reglement platný pre hráčov zo zámoria.

Na záver vášho pôsobenia v extralige ste vsietili Popradu dva góly, celkovo ste v deviatich zápasoch rozvlnili sieť súperových brankárov desaťkrát - spokojný?
- Akožeby nie? Mohlo by ich byť síce aj viac, ale predovšetkým som hral pre mužstvo, nie na vlastné tričko.

Niektorí tvrdia, že po vašom odchode z Trenčína líder stratí veľa zo svojej kvality...
- Ťažko predvídať, čo bude o mesiac, pol roka. Určite je však tento tím vyspelý, bojovne naladený a jeho základ tvoria súdržné vzťahy medzi jednotlivými členmi kádra. To považujem za obrovskú výhodu.

V superlatívoch sa na vašu adresu vyjadril aj tréner Dukly Dušan Gregor...
- Teší ma to, ale snažil som sa robiť iba svoju robotu. V niektorých zápasoch to išlo lepšie, inokedy mi postavenie znepríjemňovala osobná obrana, s ktorou som sa musel vyrovnať. Nebolo to vždy jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

Po troch rokoch ste sa znovu predstavili na Slovensku. Ako sa vám páčila úroveň zápasov?
- Boli to zaujímavé a kvalitné stretnutia, myslím si, že diváci si prišli na svoje a mne sa pozdávala atmosféra na trenčianskom štadióne. Takú podporu každý tím potrebuje.

Rozlúčka bola akiste nostalgická...
- Určite sa mi ťažko odchádza z toho kolektívu, v ktorom som našiel spriaznené duše, výbornú partiu a skvelých spoluhráčov. Bolo to práve to, čo som potreboval na rozohranie, nabranie hernej istoty pred odchodom do zámoria.

Cítite sa už pripravený naskočiť do kolotoča NHL?
- Po zdravotných problémoch v minulej sezóne, hlavne s ramenom, som sa potreboval rozbehnúť. Verím, že postupne príde ešte lepšia forma.

Mali ste možnosť rozohrať sa aj v iných krajinách, neľutujete, že ste dali prednosť Slovensku?
- V žiadnom prípade. Som predsa odchovancom Dukly a tu som vždy našiel podporu, zázemie, ľudí, ku ktorým mám blízko. Preto som okamžite, ako sa začali naťahovať rokovania s mojím kontraktom, naznačil, že zostanem na začiatku ročníka v Trenčíne.

Ste nervózny, že na začiatku sezóny NHL stále nemáte uzavretý kontrakt s Minnesotou?
- Pravdaže by bolo lepšie, keby bolo po všetkom, ale nateraz je všetko otvorené. Každá strana sa drží svojich pozícií.

Rozpory sa týkajú dĺžky kontraktu či aj finančného ohodnotenia?
- Je to jedno s druhým. Som stále v kontrakte s mojím agentom Allanom Walshom a dúfam, že práve v tomto období, keď štartuje NHL, sa to pohne dopredu. Musím byť však trpezlivý.

Budete čakať na podpis zmluvy na Slovensku?
- Nie, chystám sa odcestovať do zámoria, kde budem pripravený okamžite sa zaradiť do tímu Minnesoty. Dovtedy mi zostáva len trénovať a čakať na spečatenie zmluvy. Ozvali sa síce Švajčiari, ktorí mi navrhli, že môžem trénovať i tam, no pravdepodobne ich ponuku odmietnem.