Ukrajina je v ozbrojenom konflikte s Ruskom obeťou, vyhlásil dnes podľa agentúry Reuters víťaz maďarských parlamentných volieb Péter Magyar. Uviedol zároveň, že bude chcieť pragmatické vzťahy s Moskvou.

Dnešné vyjadrenie Kremľa k výsledkom maďarských volieb privítal.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov predtým podľa štátnej tlačovej agentúry TASS povedal, že rešpektuje voľbu Maďarov a počíta s tým, že pod novým maďarským vedením budú pokračovať pragmatické kontakty medzi oboma krajinami.

Magyarovi zablahoželal aj poľský prezident Karol Nawrocki, ktorý je pripravený spolupracovať s každým, koho si vyberú slobodné národy.

„Toto je, samozrejme, voľba maďarského ľudu. Zvolili si svojho premiéra, ktorému blahoželám k volebnému víťazstvu. Tisícročné poľsko-maďarské priateľstvo musí pokračovať, to presahuje parlamentné voľby,“ vyhlásil podľa agentúry PAP.

Srbský prezident Aleksandar Vučić dnes zablahoželal k víťazstvu šéfovi strany Tisza Péteru Magyarovi v nedeľných parlamentných voľbách v Maďarsku.

Porazenému dlhoročnému premiérovi Viktorovi Orbánovi, považovanému za Vučičovho politického spojenca, hlava srbského štátu poďakovala za silnú spoluprácu medzi oboma krajinami. Analytici považujú výsledky maďarských volieb za zlú správu pre Vučiča, opozícia za nádej pre Srbsko.

"Gratulujem Péterovi Magyarovi k jeho volebnému víťazstvu. Som presvedčený, že silná spolupráca medzi Maďarskom a Srbskom sa bude aj naďalej rozvíjať," napísal Vučić na X. "Som vďačný aj Viktorovi Orbánovi za to, že pomohol tieto vzťahy umožniť," dodal.

Rusko rešpektuje voľbu Maďarov a počíta s tým, že pod novým maďarským vedením budú pokračovať pragmatické kontakty medzi oboma krajinami.

Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to dnes povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na výsledky nedeľňajších maďarských parlamentných volieb, v ktorých zvíťazila opozičná strana Tisza a skončí tak vláda premiéra Viktora Orbána, ktorý mal blízke vzťahy s Moskvou.

Maďarskí voliči vyjadrili svoju vôľu a Slovenská republika plne rešpektuje výsledky demokratického hlasovania nášho suseda. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár to uviedol na sociálnej sieti a poblahoželal Péterovi Magyarovi a strane Tisza k dosiahnutému jednoznačnému výsledku.

„Pevne veríme, že naše vzťahy sa budú aj naďalej opierať o princípy vzájomného rešpektu a konštruktívnej spolupráce, ktoré prispejú k ďalšiemu rozvoju priateľských väzieb medzi našimi národmi,“ doplnil minister.

Poľský premiér Donald Tusk v pondelok informoval, že telefonicky hovoril s Pétrom Magyarom, ktorému zablahoželal k víťazstvu v maďarských parlamentných voľbách a diskutoval s ním o pripravovanej návšteve Varšavy.

Podľa Tuska má byť poľská metropola prvou zastávkou Magyara v zahraničí.

„Vitajte naspäť v Európe!“ napísal Tusk v príspevku na sociálnej sieti X a vyjadril presvedčenie, že vzťahy medzi Poľskom a Maďarskom sa môžu výrazne posilniť a označil ich za potenciálne výnimočné.

„Späť spolu! Slávne víťazstvo, drahí priatelia! Rusi domov!“ dodal.

Kľúčové postavy kampane maďarskej strany Fidesz, minister zahraničia Péter Szijjártó a šéf rezortu výstavby a dopravy János Lázár, mlčia od nedeľňajšej volebnej prehry tohto politického zoskupenia. Upozornil na to maďarský server 24hu.

Nemecký kancelár Friedrich Merz očakáva, že víťazstvo opozičnej strany Tisza na čele s Péterom Magyarom v maďarských parlamentných voľbách zjednoduší prijímanie opatrení v Európskej únii, vrátane tých namierených proti Rusku.

Merz dnes na tlačovej konferencii povedal, že sa mu po tom, čo bolo jasné, že Magyar so svojou stranou voľby vyhral, "osobne uľavilo".

Líder maďarskej strany Tisza Péter Magyar v nedeľných parlamentných voľbách ukázal, že zvíťaziť sa dá aj v krajine s takou rozsiahlou kontrolou režimu nad politickými mechanizmami, akou je Maďarsko.

Píše to dnes poľský denník Rzeczpospolita vo svojej analýze.

V inom komentári ale upozorňuje, že s koncom 16-ročnej éry maďarského národnokonzretívneho premiéra Viktora Orbána nezaniká fenomén populistickej pravice.

Bývalý americký prezident Barack Obama v pondelok privítal víťazstvo maďarskej opozičnej strany Tisza a jej lídra Pétera Magyara v nedeľných parlamentných voľbách.

Ide podľa neho o dôležitý moment pre demokraciu na celom svete. Porážku premiéra Viktora Orbána zároveň vyzdvihli viacerí členovia Demokratickej strany.

„Včerajšie víťazstvo opozície v Maďarsku je, podobne ako poľské voľby v roku 2023, víťazstvom demokracie nielen v Európe, ale na celom svete. Predovšetkým je to dôkaz odolnosti a odhodlania maďarského národa – a pripomienka pre nás všetkých, aby sme sa naďalej usilovali o spravodlivosť, rovnosť a dodržiavanie zásad právneho štátu,“ napísal na sieti X americký exprezident.

Prehrou maďarského premiéra Viktora Orbána v parlamentných voľbách Česko podľa ministra zahraničných vecí ČR Petra Macinku stratilo spojenca v Európskej únii.  Šéf českej diplomacie uviedol, že s novou maďarskou vládou chce mať nadštandardný vzťah. Dodal, že výsledok nie je pre konzervatívcov zlá správa.

Som pripravený na intenzívnu spoluprácu s novým maďarským premiérom, vyhlásil Fico. Predseda vlády SR Robert Fico uviedol, že je pripravený na intenzívnu spoluprácu s novým maďarským premiérom, ktorému zároveň zablahoželal k víťazstvu v parlamentných voľbách.

Neuveriteľné scény sa odohrávali v Budapešti aj v noci noc. Informuje o tom redaktor HN Pavel Novotný. "Autá trúbili, ľudia skandovali tak, akoby Maďarsko postúpilo na majstrovstvá sveta vo futbale," opisuje situáciu.

Dnes je nádherný deň pre každého Maďara. Režim, ktorý tak dlho okupoval našu krajinu, sa skončil. Tak znie hlavný odkaz prejavu Pétera Magyara pred desaťtisícami svojich priaznivcov, ktorí sa zhromaždili na budínskom nábreží Dunaja. Atmosféru opisuje z miesta redaktor HN Pavel Novotný.

Orbána privítali zapálenými fakľami na pozadí s ikonickou budovou maďarského parlamentu. Magyar im prisľúbil, že vráti Maďarsko po 16 rokoch vlády Viktora Orbána do Európy, posilní spoluprácu s Európskou úniou a jej inštitúciami, ako aj s NATO. Taktiež, že vráti Maďarsko do štruktúr európskej prokuratúry a bude iniciovať také zmeny v legislatíve, ktoré postavia pred spravodlivosť tých, ktorí dlhé roky okrádali maďarskú spoločnosť. Na prvú zahraničnú cestu v úrade premiéra pocestuje Magyar do Varšavy. Nasledovať bude Viedeň a po nej Brusel.

"Pôjdem zobrať naspäť eurofondy, ktoré nám EÚ zobrala kvôli Orbánovej vláde." Magyar zároveň vyzval všetkých Maďarov, ktorých Orbán vyhnal do zahraničia, aby sa vrátili domov. Krajina bude totiž potrebovať každého Maďara pri opätovnom vybudovaní znovuzjednotenej spoločnosti.

Líder maďarskej opozičnej strany Tisza Péter Magyar v nedeľu vyzdvihol „historický mandát na vládnutie“ po volebnom víťazstve nad stranou Fidesz dlhoročného premiéra Viktora Orbána, správa pochádza z agentúry AFP.

„Dokázali sme to... Spoločne sme zvrhli Orbánov režim – spolu,“ povedal Magyar v prejave pred davom svojich stúpencov na Batthyányovom námestí v Budapešti. „Oslobodili sme Maďarsko; získali sme späť našu vlasť,“ dodal.
 „Režim, ktorý obsadil našu krajinu, naše inštitúcie, končí,“ vyhlásil ďalej Magyar s tým, že obnoví fungovanie a nezávislosť demokratických inštitúcií.
Maďarsko bude podľa neho opäť silným spojencom v rámci EÚ a NATO. Miesto Maďarska bolo, je a bude v Európe, dodal.

Líder maďarskej opozičnej strany Tisza Péter Magyar ohlásil víťazstvo svojho zoskupenia v parlamentných voľbách. Získalo podľa neho bezprecedentný mandát.

„Dokázali sme to,“ povedal Magyar jásajúcim davom v Budapešti. "Tisza a Maďarsko vyhrali tieto voľby," dodal.

Líder mimoparlamentnej strany TISZA Péter Magyar dáva vyjadrenie po víťazstve v parlamentných voľbách. FOTO: TASR/AP

Desaťtisíce stúpencov strany Tisza, ktorí sa zhromaždili na budínskom nábreží Dunaja, sa napokon dočkali. Presne o pol jedenástej vyšiel za tónov skladby My way od Franka Sinatru z hotela Novotel hrdina dnešného večera Péter Magyar a v sprievode početných spolupracovníkov, novinárov a ochranky zamieril cez koridor k pripravenému pódiu. Informuje o tom redaktor HN, ktorý je na mieste.

"Už o pár chvíľ sa stane to, na čo všetci čakali. Vystúpi s prejavom, kde sa oficiálne vyhlási za víťaza volieb," píše redaktor HN Pavel Novotný.

Péterovi Magyarovi gratuloval už aj šéf NATO Mark Rutte a nemecký kancelár Friedrich Merz. "Nemecký kancelár a generálny tajomník NATO nám telefonicky zablahoželali k víťazstvu," napísal Magyar na sociálnej sieti.

Aktuálne je sčítaných 72.44 percenta hlasov.  Podľa týchto priebežných výsledkov by v parlamente získala TISZA 138 mandátov (modrá), FIDESZ a KDNP 54 mandátov (oranžová) a Mi Hazánk sedem mandátov (zelená). TISZA by tak mala ústavnú väčšinu, na ktorú je v Maďarsku potrebných 133 poslancov.

Priebežné výsledky o 21:56. FOTO: valasztas.hu

Líder strany TISZA Péter Magyar na sociálnej sieti oznámil, že dostal gratulácie už aj zo zahraničia. "Emmanuel Macron, francúzsky prezident, a Manfred Weber, prezident Európskej ľudovej strany, nám práve po telefóne pogratulovali," napísal.

Líder opozičného hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka zagratuloval Péterovi Magyarovi k víťazstvu. "Gratulujem Maďarsku k oslobodeniu sa spod režimu Viktora Orbána! Ďalší na rade na volebnú porážku musí byť Robert Fico," napísal na sociálnej sieti. 

Maďarský premiér Viktor Orbán zablahoželal strane TISZA opozičného lídra Pétera Magyara k víťazstvu v parlamentných voľbách. "Moji drahí priatelia, hoci výsledok volieb ešte nie je kompletný, je pochopiteľný a jasný. Výsledok volieb je bolestivý, ale pre nás jasný," povedal na tlačovej konferencii vo volebnom štábe Fideszu.

Poďakoval sa straníkom za ich prácu. "Gratulujem víťaznej strane," dodal.  Podľa čiastočných výsledkov zvíťazila opozičná strana Tisza, zrejme dosiahla aj na dvojtretinovú ústavnú väčšinu v parlamente.

Orbán dodal, že bude Maďarom slúžiť z opozície.

Začínajú prichádzať aj reakcie zo zahraničia. Európske srdce dnes v Maďarsku bije silnejšie, krajina si vybrala európsku budúcnosť. V reakcii na víťazstvo opozičnej strany Tisza v maďarských parlamentných voľbách to dnes napísala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorej inštitúcia mala s doterajšou vládou premiéra Viktora Orbána dlhoročné spory.

Šéfovi Tiszy Péterovi Magyarovi už zablahoželal francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého vyjadrenia dali Maďari vo voľbách najavo oddanosť hodnotám Európskej únie.

Maďarská Národná volebná kancelária začala v nedeľu večer o 19:00 otvárať takmer 232-tisíc obálok s hlasovacími lístkami doručenými poštou zo zahraničia. S odvolaním sa na portál nepszava.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Na začiatku otvárania listov a skenovania hlasovacích lístkov bol v NVI prítomný prezident republiky Tamás Sulyok spolu s členmi Národnej volebnej komisie.

Skenovanie pred manuálnym sčítaním je podľa portálu nutné, aby bolo možné rýchlo zverejniť priebežné výsledky zahraničného hlasovania.

Šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás v nedeľu po skončení parlamentných volieb novinárom vyjadril vieru vo víťazstvo vládnej strany Fidesz, informuje osobitná spravodajkyňa TASR v Budapešti.

Strana Fidesz čakala na výsledky volieb tradične v budapeštianskom spoločenskom centre Bálna. Po uzatvorení volebných miestností sa ako prví pred novinárov postavili Gulyás a Lőrinc Nacsa, hovorca parlamentnej frakcie Kresťanskodemokratickej ľudovej strany, ktorá je súčasť vládneho bloku Fidesz-KDNP.

Šéf úradu maďarskej vlády sa poďakoval všetkým voličom za účasť vo voľbách. Ako dodal, veria vo víťazstvo Fideszu, a že takáto vysoká účasť podľa neho môže vládnucej strane garantovať mimoriadne silný mandát. Doplnil, že podľa jeho názoru by Fidesz mohol získať 100 mandátov, čo by mu postačilo na ústavnú väčšinu.

Zatiaľ čo v štábe Fideszu na peštianskej strane Dunaja vládne pokojná atmosféra, zhromaždenie podporovateľov Pétera Magyara a jeho strany Tisza na opačnom brehu sa zmenilo na jeden veľký happening. Informuje o tom redaktor HN, ktorý je na mieste.

Magyar rozložil veľký mediálny stan pre domácich aj zahraničných novinárov pri hoteli Novotel, kúsok od budínskeho nábrežia s nádherným výhľadom na ikonickú budovu maďarského parlamentu na opačnom brehu.

"V stane stretávam okrem maďarských aj množstvo slovenských či českých novinárov, počuť však tu aj francúzštinu, angličtinu, taliančinu, španielčinu, ruštinu či nemčinu.  Na nábreží sa medzitým zhromažďujú tisícky Magyarových priaznivcov, ktorí na veľkoplošných obrazovkách obrovským aplauzom oslavujú každú novú informáciu o zvyšujúcom sa náskoku Tiszy pred Fideszom. Veria, že Magyar nakoniec dosiahne ústavnú väčšinu. Samotný Magyar mal zatiaľ iba prejav zo štúdia. Zhruba o pol jedenástej by však mal doraziť priamo na nábrežie a v ideálnom prípade sa vyhlásiť za víťaza volieb," hovorí redaktor HN Pavel Novotný, ktorý je vo volebnom štábe Pétera Magyara.

Aktuálne je sčítaných 17,72 percenta hlasov.  Podľa týchto priebežných výsledkov by v parlamente získala TISZA 125 mandátov, FIDESZ a KDNP 65 mandátov a Mi Hazánk osem mandátov.

Priebežné výsledky. FOTO: valasztas.hu

Na veľvyslanectve Maďarska v Bratislave volilo v nedeľu v maďarských parlamentných voľbách 199 ľudí. Uviedli to z veľvyslanectva s tým, že počas dňa nezaznamenali žiadny incident.

V Maďarsku sa v nedeľu konali parlamentné voľby. Maďarskí občania s trvalým pobytom v Maďarsku mohli voliť aj na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Hlasovať sa dalo i na Slovensku, konkrétne na veľvyslanectve Maďarska v Bratislave a takisto v sídle konzulátov v Banskej Bystrici a Košiciach.

Vysoká účasť v dnešných parlamentných voľbách v Maďarsku podľa zástupcu vládnucej strany Fidesz Gergelyho Gulyása znamená, že budúci parlament bude mať silný demokratický mandát. Predseda opozičnej strany Tisza Péter Magyar uviedol, že veľký záujem voličov dokazuje, aký význam dnešné hlasovanie pre ľudí v Maďarsku malo. Dnes večer zverejnené prieskumy vykonané ešte pred voľbami naznačujú víťazstvo stredopravicovej Tiszy.

Gulyás, ktorý je šéfom Orbánovho kabinetu, povedal, že ide o výsledok mobilizačných snáh vládnucej strany. "Sme radi, že budúci parlament bude mať silný demokratický mandát," uviedol. Dodal, že verí tomu, že Fidesz v ňom bude mať väčšinu. Líder Tiszy Magyar uviedol, že čo do výsledkov volieb je optimistický.

Maďarská stredopravicová strana Tisza by podľa prieskumu vykonaného v posledných dňoch pred dnešnými parlamentnými voľbami jasne zvíťazila a v 199-člennom parlamente získala 135 kresiel.

Podľa prieskumu, o ktorom ihneď po zatvorení volebných miestností informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na televíziu RTL Klub, krajne pravicová strana Naša vlasť neprekročila päťpercentný prah potrebný na vstup do parlamentu. Prieskum sa konal medzi 7. a 11. aprílom.

V Maďarsku skončili parlamentné voľby, ktorých výsledok určí ďalší osud premiéra Viktora Orbána vládnuceho od roku 2010. Vzbudili rekordný záujem voličov.

Internetové trhovisko Polymarket okolo 18:50 odhaduje, že budúcim premiérom Maďarska bude Péter Magyar s 86 percentnou pravdepodobnosťou. V prípade výsledku parlamentných volieb očakáva víťazstvo strany TISZA s pravdepodobnosťou 87 percent.

Polymarket často spomínajú najmä zahraničné médiá pri dôležitých geopolitických udalostiach. Ide o trhovisko predpovedí, ktoré je možné prirovnať k online stávkovaniu. Užívatelia môžu staviť ľubovoľnú sumu na jednu z možností. Okolo 18:50 sa kurz na výhru Orbána pohybuje okolo 6,25, pričom kurz na Magyara je 1,18.

Aktuálny vývoj ohľadom budúceho premiéra Maďarska na Polymarkete. FOTO: Reprofoto HN

"Žijeme v posledných hodinách Orbánovej moci: rozlúčme sa s nimi pokojne a dôstojne a zajtra začnime znovuzjednocovanie národa," vyhlásil líder opozičnej strany Tisza Péter Magyar. 

Rovnako ako maďarský premiér tiež vyzval ľudí k volebným urnám. "Ak ste ešte nevolili, určite príďte do 19:00, pretože každý hlas sa naozaj počíta," povedal Magyar.

Maďarský premiér Viktor Orbán vyzýva voličov, aby prišli voliť. "Mier a bezpečnosť Maďarska môže závisieť od jedného dnešného hlasu. Toto je rozhodnutie, ktoré sa zajtra nedá odvolať," uviedol Orbán na sociálnej sieti.

"Vo volebnej miestnosti v šiestom budapeštianskom okrese vládne pomerne čulý ruch. Voliči sú väčšinou starší Maďari, ktorí bývajú v okolí. Keď sa pani v dôchodkovom veku spýtam, či bude voliť Orbánov Fidesz alebo Magyarovu Tiszu, jednoznačne a rozhodne odpovie – Tiszu. Trochu to odporuje bežným predstavám, že Orbán má vďaka štedrým penziám podchytených seniorov, zatiaľ čo mladí podporujú Magyara," píše z Budapešti Pavel Novotný. Prečítajte si jeho reportáž.

Účasť v maďarských voľbách sa o 15. hodine vyšplhala už na 66 percent. Záujem priebežne výrazne prevyšuje rok 2018, kedy bola doteraz historicky najvyššia účasť. Najväčší záujem o voľby je aktuálne v Peštianskej župe a v hlavnom meste Budapešť, ktoré je považované za antiorbánovskú baštu.

Maďarské voľby majú dosah aj na Slovensko a môžu ovplyvniť fungovanie Európskej únie. V diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 to uviedol poslanec Národnej rady Juraj Krúpa (SaS), podľa ktorého atmosféra v krajine „vonia po prehre“ maďarského premiéra Viktora Orbána. 

Poslankyňa Európskeho parlamentu Judita Laššáková (Smer-SD), naopak, očakáva jeho víťazstvo, v prípade výhry predsedu opozičnej strany TISZA Pétera Magyara si nie je istá, či by naplnil očakávania Bruselu.

 Účasť v maďarských parlamentných voľbách o 13. hodine presiahla 54 percent, pred štyrmi rokmi to bolo 40 percent, informujú médiá s odvolaním sa na úrady.

Pred ôsmimi rokmi, keď účasť bola rekordná, predstavovala účasť voličov týmto časom 42,3 percenta, pripomenul portál Index.hu. 

Predbežné výsledky budú známe ešte v noci, konečný stav hlasovania v prípade tesných súbojov však bude jasný možno až o týždeň v sobotu, napísal portál Hungary Today s tým, že prieťahy môže spôsobiť sčítanie korešpondenčných hlasov a hlasov odovzdaných v zahraničí.

Na veľvyslanectve Maďarska v Bratislave volilo v parlamentných voľbách dosiaľ 78 ľudí. Pre TASR to uviedli z veľvyslanectva s tým, že priebeh je pokojný.

Maďarskí občania s trvalým pobytom v Maďarsku môžu voliť okrem veľvyslanectva Maďarska v Bratislave takisto v sídle konzulátov v Banskej Bystrici a Košiciach.

Do 11:00 už odvolili takmer tri milióny ľudí, informuje portál Népszava. Odvoláva sa na údaje zverejnené Národnou volebnou komisiou, ktorá udáva, že do 11:00 už svoj hlas odovzdalo 37,98 percenta oprávnených voličov, teda 2 858 892 ľudí.

Ide o rekordnú účasť, v roku 2022 volilo do 11:00 iba 25,77 percenta oprávnených voličov.

Predseda strany TISZA Péter Magyar vyzval všetkých maďarských občanov, aby využili svoje volebné právo. „Choďte voliť aj vy a prosím, povzbuďte všetkých svojich príbuzných, známych a priateľov, aby tak urobili tiež!“ napísal v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

Maďari dnes píšu dejiny, vo voľbách si vyberú "medzi Východom a Západom", povedal novinárom Péter Magyar po svojom hlasovaní v Budapešti.

TISZA podľa Magyara voľby vyhrá, otázka je podľa neho len to, či jeho strana získa jednoduchú, alebo dvojtretinovú jednu v novom parlamente.

Péter Magyar, líder opozičnej strany Tisza, odovzdáva svoj hlas. FOTO: Reuters

Podľa maďarského portálu Népszava do siedmej hodiny ráno odovzdalo svoj hlas 3,46 percenta voličov, vyše 260-tisíc ľudí. Ide o takmer dvojnásobný nárast v porovnaní s poslednými voľbami, kedy to v tom čase bolo 1,8 percenta voličov.

Na hlasovanie poštou v maďarských parlamentných voľbách sa celosvetovo zaregistrovalo 496 394 Maďarov žijúcich v zahraničí, zatiaľ čo v zozname voličov na zastupiteľských úradoch v zahraničí figuruje celkom 72 061 osôb.

Poštou môžu hlasovať Maďari bez trvalého pobytu v Maďarsku, teda príslušníci maďarskej menšiny žijúcej v zahraničí vrátane Slovenska.

K tomu však musia byť vopred zaregistrovaní v zozname voličov. Nevolia kandidátov jednomandátových obvodov, ale dostávajú iba hlasovací lístok pre celoštátnu kandidátku politických strán.

Otvorením volebných miestností o šiestej ráno sa dnes v Maďarsku začali dôležité parlamentné voľby. V rámci jednokolových volieb bude môcť k urnám do siedmej večer pristúpiť 8,2 milióna oprávnených voličov.

Desiatky ľudí sa v stredu večer zhromaždili v Manchestri na pietnej spomienke na pamiatku iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý prišiel o život v sobotu 28. februára pri koordinovanom izraelsko-americkom útoku na Irán. Ako vo štvrtok informoval spravodajský web The Times of Israel, neďaleko miesta konania tohto smútočného podujatia sa za výrazne vyššej účasti ľudí konalo zhromaždenie na oslavu Chameneího smrti.

Libanonská vláda sa rozhodla zakázať všetky potenciálne vojenské aktivity Iránskych revolučných gárd a zaviesť vízovú povinnosť pre Iráncov vstupujúcich do krajiny. Toto opatrenie je zamerané na posilnenie tlaku na libanonské proiránske šiitské hnutie Hizballáh.

Slovenská republika odsudzuje porušovanie medzinárodného práva na Blízkom východe a podporuje okamžitú deeskaláciu konfliktu, ochranu civilného obyvateľstva a návrat k prerušenej diplomacii. Vo štvrtok to po videokonferencii ministrov zahraničných vecí a štátnych tajomníkov krajín Európskej únie a Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár.

Vo štvrtok v Tel Avive pristáli prvé dva repatriačné lety od uzavretia izraelského vzdušného priestoru pre vojnu na Blízkom východe. Lietadlá s izraelskými občanmi pristáli na Letisku Bena Guriona, ktoré ostáva naďalej uzavreté pre komerčnú dopravu. Prvý let národného dopravcu El Al Airlines smeroval z Atén a druhý prevádzkovaný spoločnosťou Israir z Ríma, oznámilo izraelské ministerstvo dopravy. Každý z nich prevážal 170 pasažierov.

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie spadajúce pod Európsku komisiu pomáha aj naďalej koordinovať repatriačné lety z Blízkeho východu. O pomoc s financovaní letov prostredníctvom mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany požiadalo už desať členských krajín vrátane Slovenska.

Úlomky z iránskych dronov, ktoré zachytila protivzdušná obrana Spojených arabských emirátov, zranili v Abú Zabí šesť ľudí. Katarské úrady dnes vyhlásili v krajine zvýšený stav núdze po tom, ako boli v Dauhe počuť silné explózie, ktorých zvuky sa podľa stanice Al-Džazíra približovali k centru metropoly. Stúpajúci dym bol vidieť nad obytnou štvrťou na západnom okraji Dauhy. Výbuchy boli počuť tiež v Bahrajne.

Pri izraelských útokoch zahynulo vo štvrtok v Libanone osem ľudí, zatiaľ čo Izrael obnovil svoje evakuačné výzvy pre rozsiahle oblasti na juhu krajiny, kde sa nachádzajú bašty militantného hnutia Hizballáh. Libanonská Národná tlačová agentúra oznámila, že pri útoku na dedinu v oblasti Nabatíja zahynul jej starosta spolu s manželkou. Ďalší úder si vyžiadal štyri životy v neďalekej obci. Libanonské ministerstvo zdravotníctva okrem toho informovalo, že dvaja ľudia zahynuli aj v aute neďaleko mesta Zahlé na východe krajiny.

Silná vlna izraelských odvetných úderov proti proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh vyvolala nový prílev vnútorne vysídlených obyvateľov vo vojnou znavenom Libanone, píše denník The New York Times (NYT). Rodiny s deťmi sa ocitli na ulici na pobreží Bejrútu, niektoré našli prístrešie vo vnútri verejných škôl. Obyvatelia sú frustrovaní a situácia v krajine je podľa humanitárnych pracovníkov katastrofálna.

Výpadok internetu v Iráne už prekročil 120 hodín a pripojenie v krajine sa podľa nezávislej dozornej organizácie NetBlocks ustálilo na približne 1 % svojej typickej úrovne. Spoločnosť Netblocks dodala, že iránske telekomunikačné spoločnosti sa správajú „orwellovsky“ a hrozia právnymi krokmi proti používateľom, ktorí sa pokúšajú získať prístup na globálny internet.

Premiér Anthony Albanese povedal vo štvrtok, že v rámci austrálskych krízových plánov boli vyslané „vojenské kapacity“ na Blízky východ. Albanese povedal poslancom v austrálskom parlamente, že vláda už vyslala do regiónu šesť zásahových tímov. „A nasadili sme už aj vojenské kapacity začiatkom tohto týždňa v rámci našich krízových plánov,“ ozrejmil. „Ďakujem Austrálčanom, ktorí sa vydali do nebezpečnej situácie, aby pomohli svojim spoluobčanom,“ vyhlásil. Ďalšie podrobnosti neposkytol, hoci vysielateľ SBS News informoval, že ide o lietadlá.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu telefonoval so svojim iránskym náprotivkom Abbásom Arákčím a vyzval na zmiernenie napätia v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Blízkom východe. „(Barrot) odsúdil iránske útoky, opätovne potvrdil záväzok Francúzska k stabilite na Blízkom východe, k upokojeniu situácie a k obnoveniu náročného diplomatického dialógu v súlade s medzinárodným právom,“ uvádza sa v stanovisku.

Taliansko plánuje poslať krajinám Perzského zálivu pomoc v oblasti protivzdušnej obrany v súvislosti s iránskymi leteckými útokmi, uviedla vo štvrtok premiérka Giorgia Meloniová. „Rovnako ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko, aj Taliansko má v úmysle poslať pomoc krajinám Perzského zálivu, konkrétne v oblasti obrany a najmä protivzdušnej obrany,“ povedala Meloniová.

Americký minister obrany Pete Hegseth v telefonáte uistil svojho izraelského rezortného kolegu Jisraela Kaca o pevnej podpore Washingtonu a vyzval vládu v Jeruzaleme, aby vo vojenskej operácii proti Iránu pokračovala „až do konca“. „Pokračujte až do konca, sme s vami,“ povedal Hegseth Kacovi podľa vyhlásenia izraelského ministerstva obrany a „vyzdvihol bezprecedentnú spoluprácu medzi armádami a schopnosti izraelských ozbrojených síl“.

Iránske Revolučné gardy vo štvrtok vyhlásili, že v severnej časti Perzského zálivu zasiahli americký ropný tanker, ktorý následne zachvátil požiar. Podľa portálu The Times of Israel môže byť tento incident spojený s útokom na tanker pri pobreží Kuvajtu, o ktorom skôr vo štvrtok informovala agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva

Kanadský premiér Mark Carney vo štvrtok vyhlásil, že nemôže kategoricky vylúčiť vojenskú účasť svojej krajiny v eskalujúcej vojne na Blízkom východe. Vyhlásil to počas svojej návštevy Austrálie, informuje AFP.

Pri spoločnom vystúpení s austrálskym premiérom Anthonym Albanesem v Canberre sa Carneyho opýtali novinári, či existuje situácia, v ktorej by sa Kanada zapojila do konfliktu.

„Nikdy nemožno kategoricky vylúčiť účasť,“ povedal, pričom zdôraznil, že ide o „hypotetickú“ otázku. „Budeme stáť pri našich spojencoch... a vždy budeme brániť Kanaďanov,“ dodal.

Libanonské štátne médiá uviedli, že vo štvrtok pri izraelských útokoch zahynul na severe krajiny predstaviteľ palestínskeho militantného hnutia Hamas. Ide o prvého zabitie člena Hamasu od začiatku útokov USA a Izraela na Irán, informuje agentúra AFP.

Wasím Atalláh al-Alí a jeho žena zahynuli pri „dronovom útoku zacielenom na ich dom“ v Beddawi, palestínskom utečeneckom tábore neďaleko libanonského Tripolisu. Došlo k tomu ešte pred úsvitom, uviedla Národná spravodajská agentúra (NNA) a muža opísala ako vysokopostaveného predstaviteľa Hamasu.

Nový Zéland vo štvrtok vyslal dve vojenské lietadlá na Blízky východ s cieľom evakuovať svojich občanov z tejto oblasti, informuje AFP.

Minister zahraničných vecí Winston Peters počas svojej cesty po Južnej Amerike vyzval Novozélanďanov, aby sa uchýlili do úkrytov a opustili región, pokiaľ je to bezpečné.

Ropný tanker zakotvený vo vodách pri Kuvajte zaznamenal veľkú explóziu, ktorá spôsobila únik ropy, uviedla vo štvrtok agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva (UKMTO). Kapitán tankera spozoroval malé plavidlo, ktoré údajne po výbuchu opustilo oblasť, informujú agentúry AFP a Reuters.

Podľa UKMTO k incidentu došlo 30 námorných míľ juhovýchodne od kuvajtského prístavu Mubarak v Perzskom zálive.

„Vo vode sa nachádza ropa z nákladnej cisterny, čo by mohlo mať určitý dopad na životné prostredie. Do lode začala natekať voda, neboli hlásené žiadne požiare a posádka je v bezpečí,“ uviedla agentúra vo vyhlásení.

Kuvajtské ministerstvo vnútra neskôr potvrdilo, že k incidentu došlo mimo výsostných vôd krajiny, najmenej 60 km od spomínaného prístavu.

Americký Senát ovládaný republikánmi dnes zablokoval rezolúciu, ktorá by zabránila ďalším úderom na Irán bez schválenia Kongresu. Za bolo 47 senátorov, proti 53, uviedli agentúry Reuters a AP.

Republikáni v Senáte zamietli snahu zastaviť vojnu prezidenta Donalda Trumpa proti Iránu. Dnešným hlasovaním demonštrovali včasnú podporu konfliktu, ktorý sa rýchlo šíri po celom Blízkom východe bez jasnej stratégie USA pre jeho ukončenie, píše AP.

Zástupca náčelníka personálu premiéra Kurdistanu Masrúra Barzáního označil správy o pozemnej ofenzíve za falošné. "Žiadni irackí kurdskí bojovníci neprekročili hranicu s Iránom, napísal na sieti X.

Na základe odhadov odišlo z Teheránu 100-tisíc ľudí počas prvých dvoch dní útokov Izraela a Spojených štátov na Irán, uviedol v stredu Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Najnovšie správy naznačujú, že nedošlo k nárastu cezhraničných pohybov súvisiacich s nedávnymi udalosťami,“ tvrdí UNHCR s tým, že situácia na hraničnom priechode medzi Iránom a Afganistanom je stabilná a neboli zaznamenané žiadne významné zmeny.

Prvý evakuačný let vyslaný pre Maďarov na Blízkom východe pristál v stredu večer v Budapešti. Oznámil to na Facebooku maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Prvý evakuačný let z Jordánska vyslaný pre Maďarov sa bezpečne vrátil domov, napísal minister obrany a dodal, že lietadlo Airbus A319 maďarských ozbrojených síl priletelo z Ammánu a bezpečne pristálo v Budapešti.

Do Maďarska priviezol 87 ľudí, ktorí uviazli na Blízkom východe, pričom odletel v stredu ráno z vojenskej základne v Kecskeméte. Na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó uviedol, že repatriačným letom dovezú 83 Maďarov, dvoch Rumunov, jedného Slováka a jedného kolumbijského občana. Minister dodal, že ďalšie evakuačné lietadlo poletí pre Maďarov do Jordánska vo štvrtok.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron požiadal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby upustil od pozemnej ofenzívy v Libanone. Hovoril tiež s libanonskými predstaviteľmi, informoval dnes na sieti X.

Macron označil posledný vývoj v Libanone, kde Izrael útočí na proiránske hnutie Hizballáh, za veľmi znepokojivý. Podľa agentúr Reuters a AFP hovoril Macron tiež so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ten ho informoval o stave vojenských operácií vedených Spojenými štátmi v Iráne.

Vláda v Madride v stredu poprela tvrdenie Bieleho domu, že Španielsko súhlasilo s tým, že bude spolupracovať s americkou armádou pri operáciách na Blízkom východe. Správa pochádza z agentúry AFP.

O ochote Španielska spolupracovať s americkou armádou hovorila predtým v stredu na tlačovom brífingu k útokom na Irán hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Predchádzalo tomu vyjadrenie prezidenta USA Donalda Trumpa z utorka, keď Španielsku pohrozil prerušením všetkého obchodu pre jeho odmietavý postoj k vojne proti Iránu.

Štvrtý armádny repatriačný let s Čechmi, ktorí uviazli na Blízkom východe po americkom a izraelskom útoku na Irán, prepravil z Egypta do Prahy 91 ľudí. Armádny airbus zo Šarm aš-Šajchu pristál dnes okolo 19:45. Vyplýva to z informácií na letových aplikáciách, počet pasažierov prezradil hovorca ministerstva zahraničných vecí Adam Čörgő. Doteraz repatriačnými letmi v armádnych špeciáloch priletelo viac ako 260 ľudí. Ďalších najmenej 760 ľudí sa od utorka do Prahy dostalo z Blízkeho východu lietadlami spoločnosti Smartwings.

České ministerstvo zahraničia predtým uviedlo, že po návrate z Egypta airbus s kapacitou vyše 90 miest zamieri do ománskeho Maskatu. Z predchádzajúcich troch armádnych repatriačných letov pristál prvý v Prahe v utorok večer, ďalšie dva dnes ráno. V utorok sa takto do Česka dostalo 40 ľudí z jordánskeho Ammánu, dnes ráno 39 ľudí z egyptského Šarm aš-Šajchu a ďalších 96 ľudí z Maskatu.

Holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen si v stredu predvolal iránskeho veľvyslanca z dôvodu útokov Iránu na krajiny v Perzskom zálive. 

„Dnes poobede som predvolal iránskeho veľvyslanca, aby som vyjadril formálny protest proti pokračujúcim iránskym dronovým a raketovým útokom na krajiny v Perzskom zálive a širšom regióne vrátane Cypru a Turecka,“ uviedol šéf holandskej diplomacie na sieti X.

Berendsen v ďalšom príspevku na X informoval, že telefonoval s ministrom zahraničných vecí Saudskej Arábie princom Fajsalom bin Farhánom a odsúdil „nevyprovokované iránske útoky na saudskoarabské územie - nebezpečné eskalovanie a jasné porušenie suverenity“. Zároveň vyjadril solidaritu so Saudskou Arábiou a poďakoval sa za jej podporu pri repatriácií holandských občanov.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v stredu uviedla, že zariadenia obsahujúce jadrové materiály neutrpeli počas izraelsko-amerických náletov na Irán žiadne škody, a preto „v tejto fáze neexistuje žiadne riziko úniku rádioaktívnych materiálov“. Informovala o tom agentúra AFP.

Na základe analýzy najnovších dostupných družicových snímok MAAE zaznamenala „viditeľné poškodenie dvoch budov“ v blízkosti jadrového areálu Natanz neďaleko mesta Isfahán. Inšpektori MAAE nemali prístup do lokality Natanz od júna, keď sa stala cieľom bombardovania počas 12-dňovej vojny Iránu s Izraelom.

Iné lokality s jadrovým materiálom vrátane Búšehru na juhovýchode Iránu neboli počas americko-izraelských útokov poškodené.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky odmieta "zavádzajúce a zároveň protichodné tvrdenia slovenskej opozície" o nezvládnutí krízovej situácie. Ministerstvo je podľa svojho vyhlásenia od začiatku eskalácie v plnej pohotovosti a v sobotu 28. februára 2026 začalo s prípravou možnej evakuácie slovenských občanov z krízovej oblasti.

"Ešte v daný deň zároveň minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár rozhodol o aktivovaní evakuačných plánov na najviac exponovaných zastupiteľských úradoch Slovenska v regióne, ktorých realizáciou poveril príslušných veľvyslancov," tvrdí rezort.

„Rád by som preto vyzval slovenskú opozíciu, ak by sa mohla najprv dohodnúť predtým, ako začne chrliť nepremyslené a neodborné informácie verejnosti,“ vyhlásil J. Blanár.

Najpravdepodobnejším nástupcom zabitého najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Alího Chameneího sa javí jeho syn Modžtaba Chameneí, ktorý má väzby na vplyvné Islamské revolučné gardy. Podľa niektorých správ už ho klerici zvolili za nového vládcu Iránu. Modžtaba je považovaný za jedného zo strojcov represií proti disidentom režimu, ale voči USA môže zaujať ústretovejší prístup ako jeho otec.

Chameneího druhorodený syn sa doteraz pohyboval v tieni. Príliš sa toho o ňom nevie a tajomstvom sú zahalené aj správy o tom, či je práve on novým vládcom Iránu.

Ománske námorníctvo zachránilo v stredu 24 členov posádky kontajnerovej lode Safeen Prestige plaviacej sa pod maltskou vlajkou, ktorú v Hormuzskom prielive zasiahli dve rakety. Posádke bola poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť a jej členovia sú v poriadku, uviedla ománska agentúra ONA. Správa pochádza z agentúry AFP.

Agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva predtým uviedla, že loď sa nachádzala dve námorné míle (približne 3,7 kilometra) severne od pobrežia Ománu a plavila sa Hormuzským prielivom smerom na východ, keď ju o 12:09 nášho času zasiahol neznámy projektil tesne nad čiarou ponoru, ktorý spôsobil požiar v strojovni.

Vrcholní predstavitelia amerických ozbrojených síl podľa sťažností podaných jednej dozornej organizácii používajú extrémistickú kresťanskú rétoriku o biblických "posledných časoch" na ospravedlnenie zapojenia do vojny s Iránom. Napísal o tom britský denník The Guardian.

Organizácia Military Religious Freedom Foundation uvádza, že dostala viac ako 200 sťažností od príslušníkov všetkých zložiek ozbrojených síl, vrátane námornej pechoty, letectva a vesmírnych síl.

Odborníci, ktorých oslovila ČTK, kritizujú spôsob, akým česká vláda komunikuje súčasnú krízovú situáciu spojenú s konfliktom na Blízkom východe a repatriáciami Čechov. Zhodujú sa, že komunikácia je zmätočná a v niektorých ohľadoch nekoordinovaná, zároveň však upozorňujú na mimoriadnu zložitosť situácie.

Historička Marie Koldinská​, ktorá spolupracovala s odborom strategickej komunikácie, označila postup vlády za zlyhanie krízovej komunikácie. Verejnosť aj Česi uviaznu v zahraničí podľa nej dostávajú protichodné informácie a jednotliví predstavitelia vlády si vzájomne odporujú.

"V krízovej situácii by sa mali zverejňovať len overené, jasne štruktúrované a zrozumiteľné informácie. Štát by mal dať občanom najavo, že situáciu nepodceňuje a že je schopný sa o nich postarať. Za legitímne považujem aj priznanie, že niektoré údaje zatiaľ nie sú k dispozícii, ak je jasne oznámené, kedy budú doplnené," uviedla Koldinská.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí si v stredu predvolalo iránskeho veľvyslanca. Dôvodom je balistická raketa vypálená z územia Iránu, ktorá smerovala k Turecku. Systémy protivzdušnej obrany NATO ju zostrelili ešte predtým, než vletela do tureckého vzdušného priestoru. Informovala o tom agentúra AFP.

„Iránsky veľvyslanec bol predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí, kde sme mu oznámili našu reakciu a obavy v súvislosti s týmto incidentom,“ citovala francúzska agentúra turecký diplomatický zdroj.

Turecké ministerstvo obrany predtým oznámilo, že strelu, ktorá preletela cez vzdušné priestory Iraku a Sýrie, zostrelili systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany umiestnené vo východnej oblasti Stredozemného mora. 

Prenajaté lietadlo, ktoré malo vyzdvihnúť Čechov v Jordánsku, sa vrátilo späť do Prahy. Skupina cestujúcich, ktorá mala do lietadla nasadnúť, uviazla na izraelsko-jordánskej hranici. Znovu by malo lietadlo odletieť vo štvrtok popoludní. Vyplýva to z vyjadrení hovorkyne Smartwings Vladimíry Dufkovej a českého ministerstva zahraničných vecí.

Lietadlo vzlietlo z pražského letiska dnes predpoludním, ale nad Srbskom sa otočilo a priletelo späť, vyplýva zo záznamu leteckého radaru. Podľa Dufkovej bolo dôvodom návratu uväznenie cestujúcich na izraelsko-jordánskej hranici.

"Vzhľadom na to, že z bezpečnostných dôvodov môže lietadlo v Ammáne parkovať len dve hodiny, došlo k úprave letového plánu a let bude vypravený zajtra (vo štvrtok)," napísala Dufková.

Český premiér Andrej Babiš dnes v snemovni povedal, že lietadlo môže vyzdvihnúť 189 ľudí. Nie je jasné, či cestujúci za tento repatriačný let budú platiť.

Srílanské úrady vyzdvihli z Indického oceánu telá 87 námorníkov z iránskej fregaty IRIS Dena 75, ktorú pri pobreží ostrovného štátu zasiahla a potopila americká ponorka. Podľa agentúry AFP o tom informovali predstavitelia srílanskej polície a armády.

Z vyjadrení bezpečnostných zložiek vyplýva, že pátranie po ďalších 61 členoch posádky, ktorí sú nezvestní, pokračuje. Zachrániť sa podarilo 32 iránskych námorníkov.

Zdroj zo srílanského ministerstva zahraničných vecí pre miestnu televíziu uviedol, že pri útoku zahynulo najmenej 80 ľudí.

Európska únia varovala amerického prezidenta Donalda Trumpa pred uvalením obchodného embarga na Španielsko pre jeho nedostatočnú podporu vojny s Iránom. Informovala o tom agentúra DPA.

„Sme plne solidárni so všetkými členskými štátmi a ich občanmi a sme pripravení konať v rámci našej spoločnej obchodnej politiky, ak si to bude vyžadovať ochrana záujmov Európskej únie,“ povedala hovorkyňa Európskej komisie. EÚ očakáva, že obchodné dohody dosiahnuté vlani so Spojenými štátmi sa budú dodržiavať.

V Hormuzskom prielive dnes horela kontajnerová loď Safeen Prestige plaviaca sa pod maltskou vlajkou, zasiahol ju tam projektil. S odvolaním sa na spoločnosť Vanguard, ktorá sa zaoberá riadením rizík v námornej doprave, o tom informovala agentúra Reuters. Britská vojenská námorná služba odporúča lodiam v oblasti plávať opatrne.

Štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin v stredu varoval pred preventívnymi vojnami, lebo môžu do konfliktu uvrhnúť celý svet. Kardinál to uviedol v reakcii na pokračujúce americko-izraelské útoky na Irán, ktoré podľa neho oslabujú medzinárodné právo.

V rozhovore pre spravodajský web Vatican News Parolin upozornil, že ak by sa štátom priznalo právo na „preventívnu vojnu“ podľa ich vlastných kritérií a bez nadnárodného právneho rámca, mohol by vzplanúť celý svet.

Kanadský premiér Mark Carney podporuje útoky na Irán, hoci podľa neho predstavujú extrémny príklad narušenia svetového poriadku. Či ide však o porušenie medzinárodného práva, musia posúdiť ostatní, napísala dnes agentúra AP.

Talianska vláda pravdepodobne poskytne vojenskú pomoc krajinám v Perzskom zálive, ktoré o ňu požiadali pre iránske vzdušné útoky, uviedli v stredu dva zdroje. Zdroje pod podmienkou zachovania anonymity ozrejmili, že Rím doposiaľ neprijal záväzné rozhodnutie, no krajina pravdepodobne pošle jeden systém protivzdušnej obrany SAMP-T, ktorý dokáže zachytiť balistické rakety. Neuviedli však, ktorá krajina tento systém dostane.

Americký minister obrany Pete Hegseth dnes vyhlásil, že americká ponorka potopila iránsku vojnovú loď v medzinárodných vodách. Podľa Hegsetha ide o prvé potopenie nepriateľskej lode torpédom od druhej svetovej vojny.

Na najmenej 1045 stúpol počet obetí americko-izraelských útokov v Iráne, oznámila v stredu iránska agentúra Tasním s odvolaním sa na nadáciu pre veteránov a mučeníkov. Nadácia uvádza, že ide len o dosiaľ identifikované obete pripravené na pohreb.

Sýrske úrady v stredu oznámili, že po varovaní Izraela pred možným útokom na hraniciach zatvorí priechod Džajdat Jábús smerom do Libanonu. Pre Sýrčanov vracajúcich sa do vlasti ostane otvorený.

Izraelská vláda v stredu nariadila obyvateľom južného Libanonu, aby sa presunuli do oblastí severne od rieky Lítání. Izraelské sily v oblasti naďalej pokračujú v útokoch na libanonské militantné hnutie Hizballáh. „Obyvatelia južného Libanonu - musíte sa okamžite presunúť do oblastí severne od rieky Lítání,“ uviedol hovorca izraelskej armády pre arabské publikum Avichaj Adrai. „Pre vašu vlastnú ochranu musíte okamžite opustiť svoje domovy. Každý, kto sa nachádza v blízkosti bojovníkov, zariadení alebo zbraní Hizballáhu, je v ohrození života. Každá budova alebo dom, ktorý Hizballáh využíva na vojenské účely, je legitímnym cieľom a môže byť zasiahnutá,“ varoval.

Najmenej 101 ľudí je nezvestných a 78 ďalších utrpelo zranenia po útoku ponorky na iránsku loď pri pobreží Srí Lanky, uviedli zdroje z tamojšieho ministerstva obrany v stredu pre agentúru Reuters. Srílanský minister zahraničia predtým podľa agentúry AFP oznámil, že armáda zachránila z potápajúcej sa lode najmenej 30 osôb. Posádku fregaty tvorilo približne 180 ľudí.

Ázijské akcie v stredu prudko klesli, pričom v Soule došlo k rekordnému výpredaju, keďže investori sa obávali rastúcich cien ropy v regióne, ktorý je silne závislý od dovozu z Blízkeho východu. Juhokórejský index Kospi klesol o 12 % po 7 % poklese v utorok.

Syn iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího a jeho potenciálny nástupca Modžtabá prežil americko-izraelské útoky. Informovala o tom agentúra Reuters. Modžtabá Chameneí je podľa agentúry Reuters iránskym vedením považovaný za potenciálneho nového najvyššieho duchovného vodcu. Druhý najstarší syn nebohého Alího Chameneího má 56 rokov.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa z bombardovania Iránu „zo zlomyseľnosti“. V príspevku na X Arákčí uviedol: „Keď sa so zložitými jadrovými rokovaniami zaobchádza ako s transakciou s nehnuteľnosťami a keď veľké lži zatieňujú realitu, nerealistické očakávania sa nikdy nedajú naplniť... Výsledok? Zbombardovanie rokovacieho stola zo zášti.“

Irán aj Izrael v stredu ráno pokračovali v útokoch na nepriateľské ciele na Blízkom východe. Izrael sa zameral na veliteľské centrá v Teheráne a objekty spojené s militantným hnutím Hizballáh v Libanone. Iránske Revolučné gardy vypálili 40 rakiet na ciele súvisiace s americkou armádou.

Zdroje pre CNN uviedli, že CIA pracuje na vyzbrojovaní kurdských síl s cieľom podnietiť ľudové povstanie v Iráne.

Irán v stredu skoro ráno vyslal rakety na viaceré časti Izraela, kde sa rozozvučali sirény a tamojší obyvatelia dostali nariadenie, aby sa skryli do úkrytov. Izraelská armáda uviedla, že pracuje na odvrátení hrozieb. Podľa izraelských médií trosky rakiet spadli v oblasti pri Jeruzaleme a spôsobili menší požiar, pričom bezprostredne nehlásili žiadne obete ani vážnejšie škody. Portál The Times of Israel uvádza, že na Izrael smerovalo viacero iránskych rakiet, pričom úrady zaznamenali aj strely vypálené z Libanonu.

Iránske Revolučné gardy v stredu vyhlásili, že majú úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom, kľúčovou námornou trasou pre prepravu ropy a zemného plynu. Plavidlám pokúšajúcim sa prejsť cez prieliv pohrozili spôsobením škôd raketami či dronmi.

Izraelská armáda v noci na stredu oznámila, že spustila rozsiahlu vlnu útokov na Irán. Údery sú podľa nej zamerané na odpaľovacie zariadenia, systémy protivzdušnej obrany a ďalšiu infraštruktúru tamojšieho režimu. Oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, čo iránske Revolučné gardy zaútočili raketami a dronmi na viaceré oblasti Izraela vrátane Tel Avivu, kde najmenej jedna žena utrpela zranenia spôsobené dopadom trosiek zostrelenej munície. Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie o prípadných obetiach či škodách.

Iránska balistická raketa v utorok zasiahla americkú vojenskú základňu al-Udajd v Katare, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. Z miesta nehlásia obete, informuje agentúra AFP a stanica al-Džazíra.

Ministerstvo vo vyhlásení doplnilo, že na územie Kataru smerovala z Iránu aj ďalšia raketa, ktorú systémy protivzdušnej obrany úspešne zneškodnili. „Naše ozbrojené sily disponujú všetkými prostriedkami na ochranu a zachovanie suverenity štátu a jeho územia a na rázne čelenie akejkoľvek hrozbe,“ uvádza sa ďalej v stanovisku.

Oznámenie rezortu obrany nasledovalo po tom, čo bolo niekoľko hodín predtým v okolí hlavného mesta Dauha počuť sériu výbuchov. Najväčšia americká základňa na Blízkom východe al-Udajd sa nachádza približne 30 kilometrov juhozápadne od metropoly.

Dronový útok spôsobil v utorok požiar v blízkosti amerického konzulátu v Dubaji. Požiar sa hasičom podarilo dostať pod kontrolu. Podľa vyhlásenia dubajského mediálneho úradu na sociálnych sieťach zatiaľ neboli hlásené žiadne zranenia, informujú agentúry AFP a Reuters.

Obyvatelia v blízkosti spomínanej budovy pre agentúru AFP uviedli, že počuli silný výbuch. Ďalšia svedkyňa dodala, že následne videla požiar v priestoroch konzulátu. Ulice v okolí bezpečnostné zložky uzavreli

„Dubajské úrady potvrdili, že požiar spôsobený incidentom s dronom v blízkosti amerického konzulátu bol úspešne uhasený,“ uviedol dubajský mediálny úrad na platforme X.

Iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí, ktorý prišiel o život minulú sobotu pri izraelsko-americkom útoku, bude pochovaný v meste Mašhad. Dátum pohrebu nebol zverejnený. Agentúra AFP o tom informovala s odvolaním sa na iránske médiá.

Chameneí, ktorý zomrel vo veku 86 rokov a po 36 rokoch vedenia Iránu, bol rodákom z Mašhadu, kde je vo svätyni imáma Rézu pochovaný aj jeho otec.

Mašhad je druhým najväčším mestom v Iráne a administratívnym centrom provincie Chorásán Razaví. Súčasne je aj jedným z posvätných a pútnických miest šiitského islamu. Nachádza sa asi 850 kilometrov východne od hlavného mesta Teherán.

V Prahe dnes krátko pred 21. hodinou pristál prvý armádny repatriačný let vypravený pre Čechov, ktorí uviazli na Blízkom východe po americkom a izraelskom útoku na Irán. Menší z armádnych airbusov s kapacitou zhruba 40 miest priviezol ľudí z Jordánska. V noci na stredu by mali doraziť ďalšie dve armádne lietadlá, väčší airbus z Ománu a lietadlo Casa z Egypta.

Európska únia začala pomáhať Slovensku a ďalším členským štátom s repatriáciou svojich občanov uviaznutých na Blízkom východe v dôsledku vojny, informovala podľa agentúry AFP eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová.

Lahbibová oznámila, že Slovensko, Taliansko a Rakúsko boli prvé tri krajiny, ktoré sa obrátili na EÚ so žiadosťou o pomoc pri financovaní letov z Blízkeho východu. O úhradu väčšiny nákladov môžu požiadať na základe mechanizmu civilnej ochrany EÚ.

Belgická eurokomisárka očakáva, že mechanizmus aktivujú v najbližších dňoch aj ďalšie krajiny. Niekoľko z nich už podľa nej začalo evakuovať svojich občanov aj bez asistencie Bruselu. Na Blízkom východe sa nachádza približne 500-tisíc obyvateľov EÚ, ale nie všetci z nich budú chcieť odísť.

Slováci nachádzajúci sa v krajinách Blízkeho východu, z ktorých momentálne nemôžu byť realizované repatriačné lety, by sa nemali individuálne presúvať do krajín, odkiaľ v týchto dňoch prebieha evakuácia zo strany slovenskej vlády. S výzvou sa na nich obrátilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Iránsky generál Sardar Ebráhím Džabbárí v utorok pohrozil, že v prípade pokračovania americko-izraelských útokov zaútočia na „všetky ekonomické centrá“ Blízkeho východu. S odvolaním sa na iránsku tlačovú agentúru ISNA o tom informovala agentúra AFP.

Džabbárí, ktorý je generálom Iránskych revolučných gárd, upozornil na ekonomické dôsledky pokračovania vojny. Pripomenul, že Irán už „uzavrel Hormuzský prieliv“, čo spôsobilo, že cena ropy presiahla 80 dolárov za barel a podľa jeho slov čoskoro môže dosiahnuť až 200 dolárov.

Izraelská armáda v utorok pri útoku v meste Saidá (Sidon) na juhu Libanonu zasiahla sídlo islamistickej strany Džamá islámíja, ktorá je spojencom militantných proiránskych hnutí Hamas a Hizballáh. Informovala o tom agentúra AFP.

K silnému výbuchu došlo v hustej mestskej zástavbe. Sedemposchodová budova, ktorá bola cieľom izraelskej armády, je takmer úplne zničená. Na mieste zasahovali sanitky.

Najlepšou možnosťou pre budúce vedenie Iránu by bol niekto zvnútra, rozhodnutie ale príde, keď Spojené štáty a Izrael dokončia terajšie vojenské údery. Novinárom to dnes v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump pri stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Pri útokoch, ktoré sa začali v sobotu, sa už podarilo zlikvidovať takmer všetky vojenské ciele, zdôraznil Trump.

Merz vyhlásil, že Nemecko má na vojnu proti Iránu rovnaký pohľad ako USA a že je potrebné odstrániť tamojší režim.

Na bratislavskom medzinárodnom letisku v utorok podvečer pristál prvý štátny repatriačný let z Blízkeho východu. Slovenských občanov priviezol z Izraela a Jordánska.

Izraelská armáda dnes popoludní oznámila, že uskutočnila ďalšiu vlnu úderov na Irán. Podľa nej útok zasiahol vojenské ciele a výrobu balistických rakiet v Teheráne a Isfaháne. Iránske médiá tvrdia, že zasiahnuté bolo napríklad letisko v Teheráne.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dnes popoludní uviedol, že údery na Irán budú so silou pokračovať aj naďalej, píše agentúra AFP.

Izraelská armáda oznámila, že spustila ďalšiu sériu „rozsiahlych“ útokov na infraštruktúru iránskeho režimu v Teheráne. 

Hlavným mestom otriasajú výbuchy, informovali priamo z miesta novinári agentúry AFP. Iránske médiá uviedli, že na centrum mesta zaútočili „americké a izraelské sily“.

Bližšie podrobnosti o nových úderoch zverejní izraelská armáda neskôr. Podľa spravodajského webu L‘Orient-Le Jour ide od soboty už o deviatu vlnu útokov.

Katar za posledný deň tiež útočil na Irán, tvrdí podľa portálu The Times of Israel izraelská televízia Channel 12 s odvolaním sa na svoje západné zdroje. Blízkovýchodné krajiny tak vraj odpovedali na iránske údery, ktoré boli zase reakciou na izraelsko-americké útoky začaté v sobotu.

Vysokopostavený izraelský činiteľ navyše verejnoprávnej televízii Kan povedal, že Izrael vychádza z toho, že na Irán čoskoro zaútočí tiež Saudská Arábia.

Novým veliteľom Zboru islamských revolučných gárd sa stal vysokopostavený dôstojník Ahmad Vahídí, ktorý je medzinárodne hľadaný v súvislosti s bombovými útokmi na izraelské a židovské ciele v Argentíne spáchanými v 90. rokoch. Informoval o tom denník The Times of Israel.

Vahídí nastúpil do funkcie po tom, ako jeho predchodca Mohammad Pakpúr zahynul v sobotu 28. februára pri útokoch Izraela a Spojených štátov na Irán. V minulosti pôsobil ako veliteľ elitnej jednotky Kuds, ktorá je zahraničnou zložkou IRGC.

Rozhodnutie libanonskej vlády o zákaze vojenských aktivít militantného hnutia Hizballáh je podľa prezidenta Džúzífa Awna „nezvratné“. Vyjadril sa tak na stretnutí s veľvyslancami z krajín tzv. kvinteta - Francúzska, Spojených štátov, Kataru, Saudskej Arábie a Egypta. 

Hizballáh v pondelok odsúdil bezprecedentné rozhodnutie libanonskej vlády, ktorá mu zakázala jeho vojenské aktivity. Hizballáh tvrdí, že vláda by sa namiesto toho mala postaviť útokom Izraela.
Izrael v utorok pokračoval v intenzívnych úderoch na ciele Hizballáhu v Libanone a povolil svojim vojakom prevziať kontrolu nad ďalšími strategickými pozíciami na juhu krajiny. Libanonská armáda v reakcii stiahla niektorých svojich vojakov z pozícii pri izraelskej hranici.

Nemecké ministerstvo zahraničia si dnes predvolalo iránskeho veľvyslanca. Vyzvalo ho, aby Teherán prestal bezohľadne útočiť na štáty na Blízkom východe. Úrad o tom informoval na sieti X. Veľvyslanec podľa agentúry DPA uviedol, že Irán koná v sebaobrane a izraelsko-americké útoky sú v rozpore s medzinárodným právom. Na letisku vo Frankfurte nad Mohanom medzitým pristálo prvé lietadlo z Dubaja od začiatku vojny.

"Iránsky režim sme dôrazne vyzvali, aby bezodkladne zastavil bezohľadné útoky na štáty v regióne," uviedlo ministerstvo. "Odsudzujeme svojvoľné a neprimerané raketové a dronové útoky iránskeho režimu, aj na civilné ciele. Útoky ohrozujú našich spojencov, náš vojenský personál a našich štátnych príslušníkov v regióne, " dodalo.

Konflikt v Iráne nepriamo i priamo ovplyvní bezpečnosť a prosperitu Českej republiky, povedal novinárom pri odchode po svojom dnešnom vystúpení v Snemovni český prezident Petr Pavel. Štát by nemal podľa jeho názoru ľudí strašiť, ale zároveň ani predstierať, že sa nič zásadné nedeje. Vláda a všetky bezpečnostné zložky sa musia venovať aktuálnej situácii každý deň, doplnil Pavel.

Situácia na Blízkom východe po víkendových úderoch USA a Izraela v Iráne podľa Pavla neznamená len vznik obmedzeného regionálneho konfliktu, ktorý ovplyvní niekoľko tisícok Čechov v oblasti. "Je to konflikt, ktorý má veľký potenciál sa rozhorieť, niektoré náznaky už týmto smerom idú," uviedol Pavel.

Izraelská armáda začala dnes popoludní novú vlnu vzdušných úderov na Bejrút, ktoré podľa nej cielia na veliteľa proiránskeho hnutia Hizballáh. S odvolaním sa na vyhlásenie armády to píše portál The Times of Israel.

Hizballáh v noci na pondelok zaútočil raketami a dronmi na izraelské územie po tom, čo vyjadril solidaritu režimu v Teheráne, ktorý od soboty čelí americkým a izraelským úderom. Izraelská armáda od pondelka v Libanone vykonala niekoľko vĺn úderov, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí.

Izrael v utorok popoludní vypálil ďalšiu sériu rakiet na šíítské predmestie libanonskej metropoly Bejrút. Armáda uvádza, že cielila na veliteľov militantného hnutia Hizballáh.

Armáda pred útokom nevydala varovanie. „Pred chvíľou armáda zaútočila na niekoľko teroristov Hizballáhu v Bejrúte. Podrobnosti budú nasledovať,“ oznámila neskôr prostredníctvom sociálnej siete Telegram.

Libanonská štátna tlačová agentúra uvádza, že „nová séria intenzívnych izraelských náletov“ cielila na predmestie Bejrútu a spôsobila „rozsiahle škody na budovách“. Spravodajcovia agentúry AFP informujú o kúdoloch dymu vznášajúcich sa nad zasiahnutou oblasťou.

Vláda Spojených štátov čelí kritike za to, že predtým nevarovala Američanov na Blízkom východe a nepomohla im s repatriáciou po tom, čo americké ministerstvo zahraničia v pondelok vyzvalo amerických občanov vo viac ako desiatke blízkovýchodných krajín, aby odtiaľ okamžite odcestovali komerčnou dopravou.

Američania sa teraz snažia opustiť región, zatiaľ čo letecká doprava na Blízkom východe je kvôli americko-izraelským úderom na Irán ochromená.

Francúzske stíhacie lietadlá Rafale, rozmiestnené v Spojených arabských emirátoch, cez víkend pre zabezpečenie bezpečnosti vzdušného priestoru vzlietli nad francúzskymi základňami na Blízkom východe, ktorých sa dotkla vojna v Iráne. Dnes to podľa agentúry AFP povedal francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot.

"Pri Abú Zabí v Emirátoch máme námornú a leteckú základňu. Stíhačky a ich piloti sú v stave vojnovej pohotovosti. Uskutočnili operácie na zabezpečenie bezpečnosti vzdušného priestoru nad našimi základňami, "povedal šéf francúzskej diplomacie v rozhovore so stanicou BFMTV, keď sa ho pýtali na víkendový zásah francúzskych lietadiel s cieľom zničiť iránske drony.

Spojené kráľovstvo plánuje vyslať na obranu svojej základne Akrotiri na Cypre vojnovú loď, napísali v utorok britské noviny The Times. 

Denník s odvolaním sa na tri anonymné zdroje uvádza, že minister obrany John Healey sa v utorok stretol s vysokopostavenými predstaviteľmi armády a rokovali spolu o nasadení torpédoborca HMS Duncan na Cypre.

Iránski zástupcovia počas skorších rokovaní so Spojenými štátmi vyhlásili, že majú 460 kilogramov na 60 percent obohateného uránu, ktorý by mohol byť použitý na výrobu jedenástich atómových bômb, povedal stanici Fox News americký splnomocnenec Steve Witkoff.

Ten sa spolu so zaťom amerického prezidenta Jaredom Kushnerom zúčastnil rokovaní s Iránom, ktoré však neviedli k dohode a USA s Izraelom cez víkend na Irán vojensky zaútočili.

Izraelská armáda v utorok vyhlásila, že počas noci zaútočila na „komplex vedenia iránskeho režimu“ vrátane kancelárie prezidenta Masúda Pezeškijána a budovy Najvyššej rady národnej bezpečnosti. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Počas útoku na komplex bolo na prezidentskú kanceláriu a budovu Najvyššej rady národnej bezpečnosti zhodené množstvo munície. Okrem toho bolo cieľom zhromaždenie najvyšších zástupcov režimu zodpovedných za rozhodovanie v oblasti bezpečnosti, ako aj inštitúcia určená na výcvik iránskych vojenských predstaviteľov a ďalšia kľúčová infraštruktúra režimu,“ uviedla izraelská armáda vo vyhlásení.

Spojené štáty k útoku na Irán prinútil zámer Izraela zaútočiť na Teherán, čo by vyvolalo iránske odvetné údery proti americkým cieľom, vyhlásil americký minister zahraničia Marco Rubio.

Spojeným štátom tak podľa neho v súvislosti s plánom Izraela hrozila bezprostredná hrozba zo strany Iránu. Rubio to povedal v pondelok novinárom pred brífingom s lídrami Kongresu, na ktorom ich informoval o úderoch na Irán, ktoré USA a Izrael začali v sobotu.

Pri americko-izraelských útokoch na Irán bolo v krajine od začiatku konfliktu, teda od soboty, doteraz zabitých najmenej 787 ľudí. O aktuálnom počte mŕtvych dnes podľa tlačových agentúr informoval iránsky Červený polmesiac.

Informácie z Iránu nemožno overiť z nezávislých zdrojov. Údaje z rovnakého zdroja v pondelok hovorili o 555 obetiach.

Prví Slováci z Izraela a Jordánska sú na ceste na Slovensko. Na sociálnej sieti o tom informovalo Ministerstvo obrany s tým, že ich preváža vojenský špeciál Spartan C-27J.

„S Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom vnútra SR je bezpečnosť každého jedného človeka a návrat k tým, ktorí ich s láskou očakávajú na Slovensku, našou prioritou,“ uviedol rezort.

Zemetrasenie s magnitúdou 4,3 v utorok ráno zasiahlo provinciu Fárs na juhu Iránu. Informovala o tom americká geologická služba USGS.

Otrasy pocítili v regióne Geraš asi 350 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta provincie Fárs Širázu. Epicentrum zemetrasenia bolo podľa USGS v hĺbke približne desať kilometrov.

Euro a jen v utorok ráno naďalej čelili tlaku, keďže rozširujúci sa konflikt na Blízkom východe upriamil pozornosť na krajiny závislé od dovozu energií a na to, ako by centrálne banky mohli reagovať na inflačné tlaky. Dolár ťažil z dopytu po bezpečných aktívach.

O polnoci sa do Bratislavy vrátili prví cestujúci z Maskatu v Ománe. Ďalší prílet z Maskatu je plánovaný v utorok o 10.45 hod. s ľuďmi, ktorých cestovná kancelária v uplynulých dňoch bezpečne presunula z Dubaja do Ománu.

„Charterový let dopravcu Smartwings na objednávku cestovnej kancelárie Satur mal pôvodne pristáť na letisku už v sobotu (28. 2.), no let nebolo možné zabezpečiť pre konflikt na Blízkom východe,“ priblížilo letisko.

Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy a dve fregaty ako reakciu na pondelňajší zásah britskej vojenskej základne Akrotiri iránskym dronom. Informáciu priniesla v utorok agentúra CNA v nadväznosti na telefonát prezidentov Cypru Nikosa Christodulidisa a Francúzska Emmanuela Macrona

Izraelská armáda v utorok vydala nové nariadenia na evakuáciu desiatok lokalít v Libanone. Zároveň upozornila obyvateľov dvoch štvrtí na juhu Bejrútu, aby sa pred blížiacou sa vojenskou akciou zdržiavali mimo niekoľkých budov.

„Naliehavé varovania pre obyvateľov Libanonu, konkrétne v uvedených dedinách. Pre vašu bezpečnosť sa musíte okamžite evakuovať zo svojich domovov,“ uviedol vo vyhlásení na platforme Telegram hovorca izraelskej armády.

Golestánsky palác v centre iránskej metropoly, ktorý bol v roku 2013 zapísaný na zoznam Svetového dedičstva UNESCO, bol poškodený v dôsledku amerických a izraelských útokov na okolité oblasti, informovali v pondelok miestne médiá.

„Po spoločnom americko-izraelskom útoku na námestie Arag v južnej časti Teheránu v nedeľu večer boli poškodené časti Golestánskeho paláca,“ informovala iránska tlačová agentúra ISNA

Libanonské militantné hnutie Hizballáh v utorok oznámilo, že jeho raketový a dronový útok na Izrael bol „obranným činom“ po izraelských úderoch, ktoré pokračujú napriek prímeriu.

„Izraelská agresia proti Libanonu pokračuje 15 mesiacov prostredníctvom zabíjania, deštrukcie, demolovania a všetkých foriem zločinov,“ uviedla militantná skupina vo svojom vyhlásení.

V blízkosti iránskej štátnej televízie IRIB sa ozvali dve explózie, napísala dnes večer agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske štátne médiá. Izraelská armáda krátko predtým oznámila, že štartuje novú vlnu úderov na Teherán a že cieľom je sídlo IRIB. Informuje o tom agentúra Reuters.

USA sa pripravujú na „významný nárast“ útokov v Iráne v nasledujúcich 24 hodinách, povedal pre CNN vysoký predstaviteľ USA. USA vyhodnotili, že prvé kolo útokov dosiahlo cieľ oslabenia iránskej obrany a ďalšia fáza sa zameria najmä na zničenie iránskej raketovej výroby, bezpilotných lietadiel a námorných kapacít, uviedol predstaviteľ.

Veliteľ iránskych revolučných gárd tvrdí, že je uzavretý Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza zhruba pätina celosvetových dodávok ropy.  Irán, ktorý čelí útokom Spojených štátov a Izraela, zapáli každú loď, ktorá sa pokúsi preplávať, vyhlásil tiež veliteľ gárd.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí odporúča necestovať do Ománu, respektíve do jeho určitých oblastí. Pre krajinu vydalo cestovné odporúčanie 3. stupňa - necestovať (necestovať do určitých oblastí).

Izraelská armáda nevylučuje žiadnu z možností postupu voči proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh v Libanone vrátane prípadnej pozemnej ofenzívy. Na tlačovej konferencii to v pondelok uviedol hovorca izraelskej armády brigádny generál Effi Defrin.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok vyzval na „ukončenie krviprelievania“ na Blízkom východe a prisľúbil, že pomôže dosiahnuť prímerie medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom. „Sme na strane mieru. Chceme, aby sa skončilo krviprelievanie, aby prestali tiecť slzy a aby náš región konečne dosiahol trvalý mier, po ktorom už roky volá,“ povedal Erdogan členom svojej strany AKP v Ankare.

Irán varoval, že jeho nepriatelia nebudú v bezpečí ani vo vlastných domovoch. Zbor islamských revolučných gárd uviedol, že nedávne straty jeho najvyššieho vodcu a ďalších vysokých predstaviteľov „neotriasli (Iránom), ale skôr ho posilnili“, informovala štátom riadená organizácia Iránskeho islamského vysielania.

Viac ako 70 rakiet a dronov zasiahlo mesto Arbíl v severnom Iraku, uviedol v pondelok minister zahraničných vecí Fuád Husajn, pričom ďalšie útoky boli zaznamenané na juhu a západe krajiny. V telefonáte s ministrom zahraničných vecí Spojených arabských emirátov Abdalláhom bin Zayedom Al Nahyanom Husajn podľa vládneho vyhlásenia povedal, že Irak sa „stal obeťou tejto vojny“ a že bol napadnutý „rôznymi stranami zapojenými do konfliktu“.

Izraelská armáda oznámila, že predlžuje uzavretie vzdelávacích zariadení a pracovísk do soboty 7. marca do 20.00 h miestneho času pre pokračujúce útoky na Blízkom východe. „Veliteľstvo domáceho frontu aktualizovalo obranné pokyny do soboty 7. marca 2026 do 20.00 hodiny,“ uviedla armáda a predĺžila tak pôvodné uzavretie škôl a pracovísk, ktoré malo platiť do stredy večera.
      

Iránska vláda vyzvala ľudí, aby sa v pondelok zhromaždili v hlavnom meste Teherán na znak podpory islamskej republike a vzdania úcty najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu, ktorý prišiel o život v sobotu pri americko-izraelskom útoku. Výzvu obyvateľom odvysielala iránska štátna televízia v tretí deň útokov Izraela a USA, ktoré v pondelok prisľúbili zintenzívniť svoje vojenské ťaženie proti „kľúčovým prvkom režimu“ v Iráne.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok hovoril so štyrmi kľúčovými lídrami štátov Perzského zálivu a varoval pred nebezpečenstvom, že útoky USA a Izraela na Irán by sa mohli premeniť na regionálny konflikt. Po rozhovore Putina so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom Kremeľ uviedol, že „obe strany vyjadrili vážne znepokojenie nad reálnym rizikom rozšírenia konfliktnej zóny, ktorá už zasiahla územia viacerých arabských krajín a je plná katastrofických následkov“. Putin zdôraznil potrebu diplomacie na riešenie „mimoriadne nebezpečnej situácie“, zatiaľ čo korunný princ povedal, že Moskva by mohla zohrať stabilizujúcu úlohu vďaka svojim dobrým vzťahom s Iránom aj krajinami Perzského zálivu.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí eviduje približne 5-tisíc občanov Slovenska nachádzajúcich sa na Blízkom východe, ktorí sa zaregistrovali na webe v súvislosti so žiadosťou o pomoc. Všetci z nich majú záujem vrátiť sa späť na Slovensko. Prevoz všetkých podľa šéfa rezortu Juraja Blanára (Smer-SD) nie je z kapacitných dôvodov možný. Repatriačné lety sa podľa jeho slov budú primárne orientovať na matky s deťmi či chorých ľudí. Ostatných občanov žiada o trpezlivosť.

Predseda Poslaneckej snemovne českého parlamentu Tomio Okamura má k dianiu na Blízkom východe odlišný postoj ako zvyšok koalície - hnutie ANO, strana Motoristi sebe a ministri jeho vlastného politického zoskupenia SPD.

V pondelok kritizoval Spojené štáty a Izrael za to, že na Irán zaútočili. Ak by sa konflikt v krátkej dobe neupokojil, Česku podľa neho hrozia ekonomické dôsledky či vlna migrácie. Premiér Andrej Babiš na to reagoval slovami, že Okamura hovoril k svojim voličom a nejde o postoj vlády, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Iránske revolučné gardy dnes uviedli, že od začiatku vojny v sobotu zaútočili na 500 cieľov, ktoré majú väzby na Spojené štáty a Izrael. Napísala to agentúra AFP.

Revolučné gardy, ktoré nie sú jedinou ozbrojenou silou v Iráne, tvrdia, že vypustili 700 bezpilotných prostriedkov a stovky rakiet. Izrael a Spojené štáty podnikajú rozsiahle údery na Irán, ktorého odveta zasiahla množstvo štátov na Blízkom východe.

Izraelská armáda tvrdí, že pri nedeľnom útoku v Libanone zabila aj veliteľa rozviedky proiránskeho hnutia Hizballáh Husajna Makleda. 

Tretí deň americko-izraelskej ofenzívy proti Iránu libanonské šiitské hnutie Hizballáh vypálilo smerom na Izrael „salvu rakiet a roj dronov“. Tento útok Hizballáh označil za pomstu za smrť najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý prišiel o život pri izraelských a amerických útokoch z 28. februára.

Izrael v odvete v noci na pondelok zaútočil na južné predmestie Bejrútu, ktoré je známe ako bašta Hizballáhu, a na južný Libanon. Izraelský miniser obrany Jisrael Kac vyhlásil, že terčom pre elimináciu je vodca Hizballáhu Naím Kásim.

Vojna s Iránom spôsobuje veľkú neistotu a keby boje trvali dlhšie, mohli by mať vplyv na nemeckú ekonomiku, konštatuje agentúra DPA.

Predovšetkým vyššie ceny ropy sú vnímané ako záťaž pre spotrebiteľov a podnikateľov, najmä v exportne orientovanom Nemecku. Okrem toho by trvalý rast cien suroviny vyvolaný blokádou Hormuzského prielivu priniesol podľa DPA riziko vyššej inflácie.

Pri nedeľňajšom útoku dronu na americkú vojenskú základňu v Arbíle, hlavnom meste irackého Kurdistanu, neboli zranení žiadni maďarskí vojaci slúžiaci na tejto základni. Podľa portálu magyarnemzet.hu to uviedlo maďarské ministerstvo obrany. 

Útok dronu zasiahol muničný sklad americkej základne, na ktorej sú umiestnení aj maďarskí vojaci. Protivzdušná obrana letiska v Arbíle zostrelila väčšinu dronov.

Na záberoch, ktoré tam boli natočené a publikované v tureckých médiách, bolo možné vidieť výbuchy a obrovský požiar na základni, píše portál.

Iránsky politický systém po smrti duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího zostáva relatívne stabilný a až voľba nového vodcu ukáže smer ďalšieho vývoja. Zhodli sa na tom vybraní experti. V krajine vládne niekoľko desiatok rokov teokratický režim. Chameneí zomrel pri americko-izraelskom útoku, ktorý krajiny uskutočnili v sobotu.

Najvyšší duchovný vodca je v iránskej teokracii hlavou štátu a najmocnejším predstaviteľom krajiny. Stojí aj nad prezidentom, ktorý je hlavou vlády.

Svetová zdravotnícka organizácia v pondelok potvrdila, že Gándhího nemocnicu v iránskej metropole Teherán evakuovali v dôsledku výbuchov, ku ktorým došlo v jej blízkosti.

WHO tiež overuje správy, že od začiatku izraelsko-americkej operácie v sobotu boli v Iráne zasiahnuté tri ďalšie zdravotnícke strediská. Správa pochádza z agentúry Reuters.

Útoky na Irán nepovedú k nekonečnej vojne, vyhlásil dnes americký minister obrany Pete Hegseth. Cieľom terajších útokov je podľa neho zničiť iránske rakety, námorníctvo a bezpečnostnú infraštruktúru a zabrániť krajine získať jadrové zbrane. Šéf Pentagonu to vyhlásil na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom zboru náčelníkov štábov Danom Cainom.

Štvrtý americký vojak zomrel na následky poranení počas operácie Ohromujúca zúrivosť v Iráne, oznámilo v pondelok na sociálnej sieti X Ústredné velenie ozbrojených síl USA.

„Štyria americkí vojaci boli zabití v akcii. Štvrtý vojak, ktorý bol počas prvých iránskych útokov vážne zranený, nakoniec zraneniam podľahol,“ napísalo velenie na sieti X.

Katarská spoločnosť Qatarenergy pozastavila pre útoky na svoje zariadenia produkciu skvapalneného zemného plynu, informujú tlačové agentúry. Firma je významným dodávateľom suroviny do Európskej únie.

 Izraelská armáda v pondelok oznámila, že predlžuje uzavretie vzdelávacích zariadení a pracovísk do stredy do 20:00 miestneho času (19.00 nášho času) pre pokračujúce útoky na Blízkom východe. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Na základe nového posúdenia situácie v súvislosti s konfliktom s Iránom veliteľstvo domáceho frontu (izraelskej armády) oznámilo, že obmedzenia platné v celej krajine zostávajú nezmenené až do stredy večera. Všetky zhromaždenia, vzdelávacie aktivity a pracoviská s výnimkou základných sektorov, zostávajú zakázané,“ uvádza sa v pondelkovom vyhlásení armády.

Pakistanské úrady dnes rozmiestnili vojakov a v časti krajiny zaviedli zákaz vychádzania. Reagovali tak na vlnu násilných protestov, ktorú vyvolala smrť iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý bol zabitý pri americko-izraelskom útoku na Irán. Nepokoje si v Pakistane vyžiadali najmenej 23 obetí a viac ako stovku zranených, informovali tlačové agentúry.

Libanonská vláda v pondelok uvalila „okamžitý zákaz“ na aktivity proiránskej šiitskej skupiny Hizballáh a odteraz budú považované za nelegálne. Upozornila na to agentúra AFP.

Libanonský premiér Nawáf Salám oznámil, že Bejrút militantov vyzval, aby odovzdali svoje zbrane štátu. Rozhodnutie libanonskej vlády prišlo v reakcii na zapojenie Hizballáhu do konfliktu na Blízkom východe.

Rusko je v kontakte s iránskym vedením aj s ďalšími krajinami zasiahnutými konfliktom, vrátane štátov Perzského zálivu. Podľa ruskej štátnej agentúry RIA Novosti to dnes povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Kremeľ ľutuje, že napriek deklarovanému pokroku v rokovaniach medzi Iránom a Spojenými štátmi sa situácia zhoršila a vyvinula až v priamu agresiu, vyhlásil Peskov podľa agentúry TASS.

Demokratickí zákonodarcovia odsúdili rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa zaútočiť na Irán bez schválenia Kongresom. Spochybňujú Trumpovo sobotňajšie tvrdenie, že Spojené štáty čelili bezprostrednej hrozbe zo strany Iránu.

Práve existencia takejto hrozby je pritom zákonnou podmienkou, ktorá prezidentovi umožňuje začať vojenský útok bez súhlasu Kongresu, pripomína denník The New York Times. Demokrati tiež kritizujú nejasnosť cieľov americkej akcie a vnímajú riziko rozpútania širšieho konfliktu.

Rusko je pripravené pôsobiť ako sprostredkovateľ pri snahe zmierniť napätie na Blízkom východe, oznámil v pondelok ruský veľvyslanec v Izraeli Anatolij Viktorov.

Iránske Revolučné gardy v pondelok vyhlásili, že pri „prekvapivom“ útoku cielili na kanceláriu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a veliteľa izraelského vojenského letectva.

Tvrdia, že osud predsedu vlády je nejasný, správa pochádza z agentúr AFP a Tasním.

Európska komisia v tejto chvíli nevidí bezprostredné ohrozenie dodávok ropy do Európskej únie kvôli vyostreniu konfliktu na Blízkom východe.

Vyplýva to z e-mailu adresovaného vládam členských štátov EÚ, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters. Šéfka EK Ursula von der Leyenová na dnes zvolala mimoriadne bezpečnostné zasadnutie Európskej komisie, ktoré sa začne o 13:00.

"V tejto fáze neočakávame okamžitý dopad na bezpečnosť ropných dodávok," stojí v oznámení komisie.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu doposiaľ nezaznamenala žiadne náznaky, že by izraelské a americké útoky na Irán poškodili alebo zasiahli nejaké jadrové zariadenia. V pondelok to na mimoriadnej schôdzi Rady guvernérov MAAE vo Viedni uviedol generálny riaditeľ agentúry Rafael Grossi.

Iránsky veľvyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu Rezá Nadžafí však tvrdí, že úder zasiahol jadrové zariadenie Natanz.

Viacerí slovenskí europoslanci v súvislosti s napätím na Blízkom východe varujú pred porušovaním medzinárodného práva a upozorňujú na riziko ďalšej destabilizácie regiónu. Zároveň sa rozchádzajú v hodnotení príčin aktuálneho vývoja. 

Podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík uviedol, že iránsky režim „má na rukách veľmi veľa krvi“, no opatrenia proti nemu sa podľa neho nemajú prijímať v rozpore s medzinárodným právom. Zároveň naznačil, že víkendové americko-izraelské útoky môžu súvisieť aj s vnútropolitickou situáciou lídrov oboch krajín.

Ministerstvo vnútra vykoná tento týždeň minimálne tri repatriačné lety na Blízky východ.

Okrem dvoch letov do jordánskeho Ammánu poletí vládny špeciál aj do ománskeho Maskatu. Na sociálnej sieti o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Iránska armáda v pondelok oznámila, že jej pozemné a námorné sily zaútočili na americkú Leteckú základňu Alího as-Sálima v Kuvajte, ako aj na nepriateľské plavidlá v Indickom oceáne. Počas uplynulých hodín proti týmto cieľom vypálili 15 rakiet s plochou dráhou letu. Správa pochádza z agentúry AFP.

Ministerstvo obrany Kuvajtu v pondelok vyhlásilo, že na jeho území sa zrútilo „niekoľko“ amerických vojenských lietadiel.

Príčiny incidentu vyšetruje spoločne s americkými partnermi. Nie je bezprostredne jasné, či sa lietadlá zrútili v dôsledku iránskych útokov.

V dôsledku americko-izraelských útokov v Iráne zahynulo od soboty najmenej 555 ľudí, oznámil v pondelok iránsky Červený polmesiac. 

„Pri sionisticko-amerických teroristických útokoch vykonaných v rôznych regiónoch našej krajiny bolo doposiaľ napadnutých 131 miest a, žiaľ, 555 našich krajanov prišlo o život,“ napísala humanitárna organizácia v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Akcie na európskych trhoch začali týždeň citeľným poklesom, ich hlavný index krátko po začiatku obchodovania strácal takmer dve percentá. Investori sledujú vývoj okolo americko-izraelského útoku na Irán a s tým súvisiaci rast cien ropy. Panujú obavy, že kvôli drahej rope a ďalším dopadom vojenského konfliktu na Blízkom východe sa zhorší hospodárenie mnohých firiem.

Paneurópsky index STOXX Europe 600, ktorý sleduje obchodovanie na burzách v Británii a vybraných krajinách Európskej únie, okolo 9:30 odpisoval viac ako 1,8 percenta pod 622,20 bodu. Nachádzal sa tak najnižšie približne o dva týždne. Záujem bol o zbrojovky a o akcie ropných firiem.

 Z Letiska Praha dnes aerolínie zrušili 17 letov, všetky do destinácií na Blízkom východe. Zároveň z Prahy ráno odleteli dva repatriačné lety pre Čechov, ktorí sa v regióne nachádzajú. Jeden mieri do ománskeho Maskatu, druhý do mesta Salalah. 

Oznámila hovorkyňa letiska Denisa Hejtmánková. Zrušené spoje mali letieť napríklad do Tel Avivu, Dubaja, Abú Zabí či Dauhy. "Cestujúci už s tým počítajú a na letisko väčšinou vôbec nechodia. Situácia predsa len trvá už niekoľko dní, ľudia sú s ňou oboznámení," podotkla hovorkyňa. Napríklad v nedeľu bolo z pražského letiska zrušených viac ako 30 letov.

Ceny hlavných energetických komodít začali po víkendovom útoku na Irán rásť. Zdražovanie si pripisuje ropa aj plyn. Svet sa teraz pozerá, čo sa bude diať s Hormuzským prielivom cez ktorý tečie 20 percent svetovej ropy.

Útok Spojených štátov a Izraela na Irán zvyšuje riziko destabilizácie na Blízkom východe aj hrozbu masovej migračnej vlny či energetickej krízy, povedal pred dnešným rokovaním koaličnej rady novinárom šéf SPD a Snemovne ČR Tomio Okamura.

Činy iránskeho režimu odmieta, ale nemali by podľa neho znamenať, že neplatí medzinárodný poriadok a nemusí sa dodržiavať Charta OSN.

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir v pondelok vyhlásil, že boje proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh môžu pokračovať ešte mnoho dní. Informuje o tom agentúra AFP.

„Začali sme ofenzívnu akciu proti Hizballáhu. Musíme byť pripravení na niekoľko dní bojov, na mnoho dní,“ uviedol Zamir vo videu zverejnenom po vlne izraelských útokov v Libanone.

Podľa tamojších úradov si útok Izraela vyžiadali najmenej 31 mŕtvych a 149 zranených.

Reakcia Teheránu na americko-izraelské letecké útoky na Irán ohrozuje aj šesť výletných lodí s turistami v Perzskom zálive.

V nedeľu popoludní podľa nemeckých turistov dopadli dva drony do prístavných skladov v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch niekoľko sto metrov od ich lode Mein Schiff 4, informujú weby euronews.com a bild.de.

Švajčiarsko v nedeľu vyzvalo na návrat k diplomacii v reakcii na odvetné útoky Iránu v Perzskom zálive.

Švajčiarsky prezident Guy Parmelin v nedeľu na platforme X vyhlásil, že „všetky strany musia chrániť civilistov a civilnú infraštruktúru, okamžite zmierniť napätie a vrátiť sa k diplomacii“.

Parmelin potvrdil, že v nedeľu hovoril s prezidentom Spojených arabských emirátov Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom a kuvajtským korunným princom šejkom Sabáhom Chálidom Hamadom Sabáhom o potrebe „predísť ďalšej destabilizácii regiónu“.

Najmenej 31 ľudí zomrelo a 149 ďalších utrpelo zranenia v dôsledku izraelských útokov na území Libanonu, oznámilo v pondelok tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Informovali o tom agentúry AFP a AP.

Libanonský rezort zdravotníctva vyhlásil, že „izraelské nepriateľské nálety“ na južné predmestia Bejrútu a južné časti Libanonu „podľa počiatočných údajov viedli k zabitiu 31 občanov a zraneniu 149 občanov“.

Britskú základňu na Cypre zasiahol v noci na pondelok dron. Úrady bezprostredne nehlásili obete a britské ministerstvo obrany uviedlo, že situáciu riešia ozbrojené sily, informuje agentúra AFP.

Útok sa odohral o polnoci na základni Akrotiri, oznámilo ministerstvo. „Ochrana našich síl v regióne je na najvyššej úrovni a základňa reagovala, aby ochránila našich ľudí,“ uviedol vo vyhlásení hovorca rezortu obrany.

Akrotiri sa nachádza v blízkosti pobrežného mesta Limassol a Londýn tam nedávno nasadil systémy protivzdušnej obrany, radary a lietadlá F-35.

Irán „nebude rokovať so Spojenými štátmi“, vyhlásil tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Laridžání v pondelok, čím poprel mediálne správy o týchto snahách, informuje agentúra AFP.

Laridžání v príspevku na platforme X poprel správy médií, podľa ktorých sa iránski predstavitelia pokúsili iniciovať rokovania s vládou prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa po vlne americko-izraelských útokov na krajinu.

Izraelská armáda oznámila v pondelok, že podnikla vlnu útokov proti militantnému hnutiu Hizballáh po celom Libanone. Došlo k tomu po tom, čo boli z Libanonu vypálené projektily na sever Izraela, pričom k úderu sa neskôr prihlásil Iránom podporovaný Hizballáh, informuje agentúra AFP.

Libanonské štátne médiá uviedli, že Izrael zaútočil na južné predmestia Bejrútu, zatiaľ čo militantné hnutie vyhlásilo, že na Izrael udrelo raketami a dronmi.

Prezident Donald Trump letí lietadlom Air Force One do Washingtonu, D.C., z južnej Floridy. Počas nástupu do lietadla neodpovedal na žiadne otázky novinárov.

Prezident Donald Trump v nedeľu načrtol to, čo označil za možný časový harmonogram konfliktu USA s Iránom, pričom naznačil, že by sa mohol pretiahnuť na niekoľko týždňov. „Vždy to bol štvortýždňový proces,“ povedal Trump pre Daily Mail v krátkom telefonáte. „Mysleli sme si, že to bude trvať asi štyri týždne,“ dodal. „Aj keď je silná, je to veľká krajina, bude to trvať štyri týždne – alebo menej,“ vysvetlil prezident.

Sobotňajšia operácia USA a Izraela odhalila, ako dobre sa rozvinuli spravodajské služby týchto krajín v Iráne za posledných niekoľko mesiacov a ako rýchlo boli pripravené konať, keď sa naskytla príležitosť.

Izraelské a americké spravodajské služby – vrátane CIA – mesiace tajne sledovali iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího v očakávaní tej správnej chvíle.

Prezident Donald Trump v nedeľu telefonoval s lídrami na Blízkom východe, uviedol hovorca Bieleho domu, deň po tom, čo oznámil, že Spojené štáty začali „rozsiahle bojové operácie“ v Iráne. „Prezident Trump dnes hovoril s lídrami Izraela, Bahrajnu a Spojených arabských emirátov,“ napísala Karoline Leavittová na X.

Britské ministerstvo obrany v nedeľu uviedlo, že stíhačka Typhoon Kráľovského letectva operujúca z Kataru zostrelila iránsky dron smerujúci na katarské územie v čase, keď sa regionálne napätie prudko stupňuje po rozsiahlych útokoch USA a Izraela na Irán.

Najmenej 22 ľudí dnes bolo zabitých a ďalších viac ako 120 bolo zranených pri násilných stretoch medzi demonštrantmi a bezpečnostnými silami v pakistanskom prístavnom meste Karáčí a na severe Pakistanu. Napísala to dnes agentúra AP. 

Prezident Donald Trump v nedeľu na sociálnych sieťach oznámil, že Spojené štáty potopili deväť lodí iránskeho námorníctva a „z veľkej časti zničili“ veliteľstvo iránskeho námorníctva.

„Práve ma informovali, že sme zničili a potopili 9 iránskych námorných lodí, niektoré z nich boli relatívne veľké a dôležité. Ideme po zvyšku – aj tie budú čoskoro plávať na dne mora! Pri inom útoku sme z veľkej časti zničili ich námorné veliteľstvo,“ povedal prezident na Truth Social . „Okrem toho sa ich námorníctvu darí veľmi dobre!“

USA v sobotu večer nasadili bombardéry B2 na útoky na iránske zariadenia balistických rakiet, uviedlo v nedeľu americké ústredné velenie. „Včera v noci americké bombardéry B-2 s neviditeľnou technológiou, vyzbrojené 2 000 librovými bombami, zaútočili na iránske zariadenia balistických rakiet. Žiaden národ by nikdy nemal pochybovať o odhodlaní Ameriky,“ napísali spolu s videom bombardérov.

Demokratický senátor Tim Kaine v nedeľu vyzval svojich kolegov, aby podporili jeho návrh zákona, ktorý by mal obmedziť právomoci prezidenta Donalda Trumpa začať vojenskú akciu v Iráne bez súhlasu Kongresu.

„Toto je nezákonná vojna. Tento týždeň mám v rade na hlasovanie rezolúciu o vojnových právomociach a povzbudzujem svojich kolegov, aby presadzovali ústavnú právomoc zverenú zákonodarnej moci,“ povedal pre „Fox News Sunday“ demokrat z Virgínie, ktorý pôsobí vo výboroch pre ozbrojené sily a zahraničné vzťahy.

Prezident Donald Trump v telefonáte s CNBC povedal, že americká operácia v Iráne napreduje „pred plánovaným termínom“. „Je to veľmi násilný režim, jeden z najnásilnejších režimov v histórii,“ povedal Trump pre spravodajskú agentúru. „Robíme si svoju prácu nielen pre seba, ale aj pre svet. A všetko ide pred plánovaným termínom.“ „Veci sa teraz vyvíjajú veľmi pozitívnym spôsobom, veľmi pozitívnym spôsobom,“ dodal prezident.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí pripravuje všetky varianty možnej prepravy slovenských občanov z krízovej oblasti Blízkeho východu vrátane prípadnej repatriácie, ale až keď to umožní bezpečnostná situácia. Intenzívne pracuje spolu s ministerstvami vnútra a obrany na príprave plánovaných repatriačných letov z jordánskeho Ammánu a Akaby s plánovanými odletmi hneď po otvorení vzdušného priestoru. SR požiadala o povolenia na prelet krajiny na trase letu a čaká na ich súhlas.

Satelitná snímka prístavu Jebel Ali v Dubaji v Spojených arabských emirátoch ukazuje dva rozsiahle požiare a hustý čierny dym uprostred odvetných iránskych útokov na krajiny Blízkeho východu. Úrady dnes skôr uviedli, že požiar v prístave spôsobili trosky zo zachytenia lietadla nad dubajskou Business Bay. Neboli hlásené žiadne zranenia.

Počet obetí útoku na dievčenskú školu v juhoiránskom meste Minab stúpol na 153 a ďalších 95 ľudí bolo zranených, uviedol nedávno hovorca iránskeho ministra školstva podľa iránskych štátnych médií. Ali Farhadi pre štátnu tlačovú agentúru IRNA povedal, že zranených študentov záchranné tímy previezli do nemocníc. Tvrdil tiež, že škola bola počas americko-izraelských útokov na jeho krajinu trikrát bombardovaná. Médiá toto tvrdenie nedokážu overiť.

Demokratický senátor John Fetterman v nedeľu obhajoval rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa zaútočiť na Irán a kritizoval niektorých členov svojej strany, keď pre CNN povedal: „Toto nebola nelegálna vojna.“ „Zákon o vojnových právomociach nebol v tomto bode porušený,“ povedal pensylvánsky demokrat Dane Bash z CNN v relácii „State of the Union“.

Po začiatku novej vojny proti Iránu existujú obavy, že eskalácia bude mať vplyv aj na bezpečnostnú situáciu v Nemecku. Splnomocnenec spolkovej vlády pre otázky antisemitizmu Felix Klein varoval pred takýmto nebezpečenstvom. „Po útoku USA a Izraela na Irán musíme vychádzať zo zvýšenej hrozby židovskému životu v Nemecku,“ povedal Klein novinám skupiny Funke Media Group.

Pri leteckom útoku na Teherán bol zabitý bývalý iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád, napísala dnes agentúra DPA s odvolaním sa iránsku polooficiálnu agentúru ILNA. Ahmadínežád, ktorý v minulosti okrem iného popieral holokaust a predpovedal skoré zničenie Izraela, bol prezidentom blízkovýchodnej krajiny v rokoch 2005 až 2013.

Pri iránskych útokoch na Kuvajt zahynula jedna osoba a 32 bolo zranených, oznámilo v nedeľu iránske ministerstvo zdravotníctva. Všetkých 32 zranených sú cudzí štátni príslušníci, uviedol hovorca ministerstva Dr. Abdullah Al-Sanad. Povedal, že zranení utrpeli okrem iného poranenia hrudníka, hlavy a brucha a že 15 pacientov bolo prevezených do nemocnice Jaber Al-Ahmad.

Najmenej troch mŕtvych a 58 ľahko ranených si vyžiadali iránske útoky na Spojené arabské emigráty, oznámili dnes agentúry s odvolaním sa na ministerstvo obrany SAE. Médiá predtým informovali o dvoch mŕtvych po iránskych útokoch na hlavné mesto emirátov Abú Zabí, poznamenala agentúra AP.

Päť ľudí zahynulo pri priamom zásahu rakety na obytnú budovu neďaleko Jeruzalema, uviedla v nedeľu popoludní izraelská polícia vo vyhlásení. Pri útoku na mesto Beit Shemesh bolo zranených približne 18 ľudí, uviedla polícia.

Iránske Islamské revolučné gardy oznámili, že na krajiny v regióne vypustili ďalšiu vlnu rakiet a dronov. Z oblasti neďaleko prístavu v Abú Zabí bolo vidieť stúpať kúdoly dymu po tom, čo sa nad mestom ozývali hlasné výbuchy. Nie je jasné, čo oblasť zasiahlo. Videá, ktoré získala CNN, ukazujú dym stúpajúci z prístavu, zatiaľ čo obyvatelia hlásili, že počujú lietadlá nad hlavou.

Izrael tvrdí, že „väčšina“ vysokých vojenských vodcov Iránu bola zabitá v úvodnej vlne útokov počas spoločných útokov USA a Izraela na Irán. Izraelské obranné sily (IDF) uviedli, že zabili 40 vysokých veliteľov a označili to za „historický útok“, ktorý bol možný vďaka vojenským spravodajským informáciám. Väčšina veliteľov bola zabitá pri súčasných útokoch na dvoch oddelených miestach, uviedli IDF bez toho, aby uviedli mená všetkých zabitých.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej smrť iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameního vrátila iránskemu ľudu nádej. Dôležité je podľa nej zabezpečiť, aby si Iránci svoju budúcnosť teraz formovali sami. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová označila Chameneího zabitie za kľúčový moment v iránskych dejinách. Obe sa tak vyjadrili na sociálnej sieti X.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu na sociálnych sieťach zverejnil videopríhovor vytvorený prostredníctvom umelej inteligencie, v ktorom iránsky ľud v perzštine vyzval, aby sa vzbúril proti teokratickému režimu. Rovnaké posolstvo Netanjahu adresoval Iráncom aj v inom videu, v ktorom sa im však prihováral v hebrejčine.

Ruský prezident Vladimir Putin dnes označil zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího a členov jeho rodiny pri americko-izraelskom útoku na Irán za cynickú vraždu porušujúcu normy morálky a medzinárodného práva.  "Prijmite prosím moju najhlbšiu sústrasť v súvislosti so zavraždením najvyššieho vodcu Islamskej republiky Alího Chameneího a členov jeho rodiny, spáchaným s cynickým porušením všetkých noriem ľudskej morálky a medzinárodného práva," uvádza sa vo vyjadrení na webe Kremľa.

Ajatolláha Alírezá Aráfího v nedeľu vymenovali za člena dočasnej iránskej vládnucej rady, ktorá bude plniť úlohy najvyššieho vodcu krajiny po sobotňajšom úmrtí ajatolláha Alího Chameneího pri spoločnom vojenskom útoku Izraela a Spojených štátov. Dočasná rada bude zastávať rolu najvyššieho vodcu, až dokým Zhromaždenie znalcov nezvolí nástupcu Chamaneího. Členmi vládnucej rady sú tiež prezident Masúd Pezeškiján a najvyšší predstaviteľ justície v Iráne Gholám Hosejn Mohsení Ežeí.

Izrael v reakcii na iránske raketové útoky povolal do služby 20-tisíc záložníkov, informoval v nedeľu spravodajský web The Times of Israel. Izraelská civilná obrana, ktorá je zodpovedná za ochranu civilistov v čase vojny, uviedla, že úlohou povolaných záložníkov je poskytovať pomoc civilnému obyvateľstvu, napríklad pri evakuáciách, zabezpečovaní prevádzky krytov či poskytovaní prvej pomoci. Izrael má rozsiahly systém civilnej obrany, ktorý zahŕňa sirény, kryty, núdzové zásoby a mobilizáciu záložníkov.

Český premiér Andrej Babiš zvolal na pondelok ráno zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu, na ktorom chce riešiť aktuálnu situáciu na Blízkom východe, jej dopady na Česko i možnosti prípadných repatriácií občanov.

Na ománsky prístav Dakm dnes zaútočili iránske drony a zranili jedného človeka. Išlo o prvý odvetný útok Teheránu na Omán po masívnych americko-izraelských útokoch na Irán. Veľvyslanectvo USA v Maskate vyzvalo svojich občanov, aby nevychádzali von, informovala agentúra AFP.

Irán v nedeľu ráno opäť vystrelil rakety na Izrael, ktorého armáda v súvislosti s tým aktivovala svoje obranné systémy na zachytenie rakiet nepriateľa. Podľa miestnych médií krátko po spustení varovných sirén bolo nad Jeruzalemom počuť „dve silné explózie,“ informovali agentúry AFP, DPA a denník The Times of Israel. Novú vlnu raketových útokov iránskej armády Izrael detegoval v nedeľu okolo 07:50 h miestneho času. Izraelské obyvateľstvo vzápätí dostalo výzvu presunúť sa do krytov.

Počet obetí americko-izraelského útoku na dievčenskú základnú školu v iránskej provincii Hormozgán stúpol v nedeľu na najmenej 148, kým 95 ďalších ľudí utrpelo zranenia, uviedla iránska tlačová agentúra Tasním, informuje The Guardian a al-Džazíra.
Podľa iránskych médií škola v juhoiránskom meste Mínáb provincii Hormozgán utrpela zásah počas koordinovaných útokov Spojených štátov a Izraela na Irán. Predpokladá sa, že v čase útoku sa v nej nachádzalo 170 žiačok.

V nedeľu ráno bolo v mestách v Perzskom zálive – v Dubaji, Dauhe a Manáme – počuť nové explózie po tom, ako Irán spustil ďalšie kolo odvety za útoky USA a Izraela. Reportéri AFP zaznamenali explózie v Spojených arabských emirátoch, v Katare i v Bahrajne. Novinári stanice al-Džazíra uviedli, že v Kuvajte sa ozývajú sirény po tom, čo Teherán spustil novú sériu úderov. Z Jordánska zase hlásia, že obranné systémy zostrelili rakety, ktoré vstúpili do vzdušného priestoru nad hlavným mestom Ammán aj v severných oblastiach krajiny.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí je mŕtvy, potvrdili v nedeľu iránske štátne médiá. Irán po oznámení smrti najvyššieho duchovného vodcu vyhlásil 40-dňový smútok.

Trump na sociálnej sieti napísal, že Chameneího smrť nie je spravodlivosťou len pre Irán, ale aj pre všetkých Američanov a ľudí z mnohých krajín sveta, ktorí „boli zabití alebo zmrzačení Chameneím a jeho bandou krvilačných násilníkov“.

Prezident USA tiež uviedol, že „(Chameneí) nedokázal uniknúť našim spravodajským službám a vysoko sofistikovaným sledovacím systémom a v úzkej spolupráci s Izraelom nemohol on, ani ďalší lídri, ktorí boli zabití spolu s ním, urobiť vôbec nič“.

Šéf Bieleho domu v statuse napísal aj to, že „mnohí z ich príslušníkov IRGC (Zbor islamských revolučných gárd), armády a ďalších bezpečnostných a policajných síl už nechcú bojovať a hľadajú u nás (USA) imunitu“. Trump preto dúfa, že IRGC a polícia sa pokojne spoja s vlastencami a budú spolupracovať na obnovení krajiny. Podľa neho by sa mal tento proces začať čím skôr, lebo „krajina bola za jediný deň vo veľkej miery zničená, ba až vymazaná“.

Jedna žena prišla o život a najmenej 21 ďalších ľudí utrpelo v sobotu zranenia v izraelskej metropole Tel Aviv po tom, čo Irán na Izrael vypálil salvu rakiet, informujú agentúry AFP a DPA.

Izraelská záchranná služba Magen David Adom v sobotu uviedla, že jeden muž je vo vážnom stave po tom, čo utrpel zranenia v dôsledku zásahu šrapnelmi.

Izraelská armáda tvrdí, že pri dnešných úderoch boli zabití poprední predstavitelia iránskej obrany a bezpečnosti, uvádzajú agentúry. Má medzi nimi byť aj poradca duchovného vodcu Alího Chameneího pre politické, vojenské a jadrové záležitosti Alí Šamchání.

Samotného Chameneího ale izrealská armáda dnes večer nespomenula, jeho smrť však veľmi silno naznačilo viacero zdrojov izraelských médií. 

Osem ľudí utrpelo zranenia pri sobotňajších dronových a raketových útokoch Iránu v Katare, uviedol tamojší diplomat. Jedna zo zranených osôb je v kritickom stave. Údery tiež poškodili radarový systém na vojenskej základni al-Udajd pri Dauhe, informuje AFP.

 „Katar bol cieľom 44 rakiet a ôsmich dronov...pričom osem ľudí je zranených vrátane jedného v kritickom stave,“ povedal katarský diplomat pod podmienkou zachovania anonymity.

Väčšinu útokov sa podľa neho podarilo odraziť, ale pri salve bola zasiahnutý a poškodený radarový systém na vojenskej základni.

Žiadny repatriačný let pre českých občanov na Blízkom východe Česká republika v tejto chvíli neplánuje vyslať. Minister zahraničných vecí Petr Macinka to dnes večer povedal Českej televízii.

Evakuačné lety podľa neho neplánuje ani žiadna iná krajina Európskej únie. 

Po izraelských správach o zabití Chameneího vedúci jeho kancelárie pre styk s verejnosťou obvinil Izrael a ďalších nepriateľov krajiny, že sa uchyľujú k psychologickej vojne. Podľa svedkov agentúry AFP ale boli po správach o Chameneího smrti v uliciach Teheránu počuť radostné výkriky a ľudia v oknách tlieskali.

Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí bol dnes zabitý pri izraelsko-amerických úderoch, povedal nemenovaný izraelský činiteľ agentúre Reuters a viacerým izraelským médiám.

Podľa neho našli telo. Už krátko predtým tiež izraelský premiér Benjamin Netanjahu bez podrobností uviedol, že čoraz viac signálov naznačuje, že Chameneí je mŕtvy.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu potvrdil, že izraelské sily pri útokoch na Irán zničili sídlo najvyššieho vodcu krajiny ajatolláha Alího Chameneího. Existuje podľa neho čoraz viac náznakov, že Chameneí je už po smrti. Jeho slová sú v rozpore s tvrdením iránskeho ministra zahraničných vecí, ktorý predtým uviedol, že najvyšší vodca je nažive. Informovala o tom agentúra AFP a denník Guardian.

„Dnes ráno bol pri silnom prekvapivom údere zničený komplex tyrana Alího Chameneího v centre Teheránu a existuje mnoho náznakov, že tento tyran už nie je nažive,“ povedal Netanjahu vo vyhlásení odvysielanom v televízii.

O zničení Chameneího rezidencie v sobotu popoludní informoval denník New York Times. Podľa izraelskej televízie Kešet 12 naň zhodili 30 bômb. „Alí Chameneí bol v podzemí, ale pravdepodobne nie vo svojom vlastnom bunkri,“ povedal bez uvedenia zdroja Amit Segal z Kešet 12, ktorý je podľa AFP známy blízkym vzťahom s Netanjahuom.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na člena mestskej rady Teheránu informovala, že pri americko-izraelských úderoch boli zabití zať a nevesta Alího Chameneího. Žiadne podrobnosti zatiaľ nie sú k dispozícii.

Ozbrojené sily Slovenskej republiky dlhodobo pozorne monitorujú situáciu na Blízkom východe tak ako všetky ohniská napätia, ktoré môžu mať vplyv na ich činnosť. Uviedol to hovorca Ozbrojených síl Štefan Zemanovič v reakcii na sobotnú situáciu na Blízkom východe.

„Vzhľadom na globálnu bezpečnostnú situáciu sú dlhodobo prijaté opatrenia, ktoré z pochopiteľných dôvodov nešpecifikujeme,“ doplnil Zemanovič.

Niekoľko lodí pohybujúcich sa v oblasti Perzského zálivu hlási, že dnes dostalo informáciu o uzavretí Hormuzského prielivu. Informovala o tom Britská vojenská námorná služba. Irán zatiaľ tieto správy nepotvrdil, napísala agentúra Reuters.

Hormuzský prieliv je kľúčovou námornou tepnou okrem iného pre prepravu ropy. Iránske revolučné gardy v minulosti opakovane pohrozili jej uzavretím v prípade, že by Spojené štáty zaútočili na Teherán.

Dvaja svedkovia pre agentúru AFP v sobotu uviedli, že počuli výbuchy a videli stúpať dym z ikonického umelého ostrova v tvare palmy pri pobreží Dubaja v Spojených arabských emirátoch (SAE). Internetom sa šíria zábery, na ktorých vidno požiar jedného z dubajských hotelov. Niekoľko osôb sa pri ňom zranil. Škody a ľahko zranených hlásia aj z medzinárodného letiska v Kuvajte.

V Tel Avive a ďalších izraelských mestách sa v sobotu opakovane ozývajú sirény protivzdušnej obrany. Nemenovaný obyvateľ Tel Avivu uviedol, že ide o najintenzívnejšie útoky na mesto, aké kedy zažil. Sirény znejú približne každú polhodinu, informovala agentúra DPA.

Počet obetí dnešného leteckého útoku na dievčenskú školu v južnom Iráne stúpol na 70, ďalších 90 dievčat utrpelo zranenia, informovali podľa agentúry DPA iránske médiá. Tá útok pričítala Izraelu a Spojeným štátom.

"Táto škola bola priamym cieľom útoku," napísala iránska agentúra Tasním. Podľa nej bolo v čase zásahu asi 170 žiačok.

Saudská Arábia potvrdila, že Irán v rámci odvetných úderov zaútočil aj na jej hlavné mesto Rijád a na východný región krajiny. Vláda zdôraznila, že si vyhradzuje právo brániť sa a nevylúčila možnosť odvety, informuje agentúra AFP.

Saudská Arábia „vyjadrila svoje najostrejšie odsúdenie nehanebných a zbabelých iránskych útokov zameraných na regióny Rijádu a Východnej provincie, ktoré boli odrazené,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.

„Vzhľadom na túto neopodstatnenú agresiu kráľovstvo potvrdzuje, že prijme všetky potrebné opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti a ochranu svojho územia, občanov a obyvateľov vrátane možnosti reagovať na agresiu,“ uviedol rezort diplomacie.

Izraelská armáda dnes popoludní uviedla, že dokončila vlnu úderov na strategické iránske systémy protivzdušnej obrany a doplnila, že v útokoch na infraštruktúru režimu pokračuje. Informuje o tom spravodajský server The Times of Israel (ToI).

Jedným z cieľov izraelských útokov bol podľa armády pokročilý systém protivzdušnej obrany v provincii Kermánšáh.

Izraelská spravodajská služba Mossad medzitým vyzvala Iráncov, aby na jej telegramový kanál posielali fotografie z miest, ktoré boli zasiahnuté pri úderoch, vrátane vládnych budov a vojenských základní. Zároveň ich vyzvala, aby posielali fotky bezpečnostných zložiek či prípadných protestov.

Kedykoľvek je Amerika rozhodná, slabnú "globálni zločinci", uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj k útoku Izraela a USA na Irán.

"Je dôležité zachrániť čo najviac životov. Je dôležité nepripustiť, aby sa vojna rozšírila. Je dôležité, aby Spojené štáty konali rozhodne. Kedykoľvek je Amerika odhodlaná, globálni zločinci slabnú, "zdôraznil prezident krajiny, ktorá sa viac ako štyri roky bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska.

Koordinovanými útokmi Spojených štátov a Izraela bolo v sobotu zasiahnutých viac ako 20 z celkovo 31 iránskych provincií, uviedla iránska spoločnosť Červeného polmesiaca. Informovala o tom agentúra AFP.

Vzhľadom na vývoj situácie iránska Rada pre národnú bezpečnosť v sobotu vyzvala obyvateľov krajiny, aby sa podľa možnosti presunuli do iných miest a oblastí mimo Teheránu a ďalších lokalít zasiahnutých útokmi Izraela a USA.

Podľa webu denníka The Wall Street Journal iránska rada ubezpečila, že základné dodávky tovaru sú zabezpečené a banky budú fungovať bez prerušenia. Ľudí však zároveň vyzvala, aby sa vyhýbali preplneným obchodným centrám.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v telefonáte so svojím iránskym náprotivkom odsúdil "ničím nevyprovokovaný ozbrojený útok USA a Izraela na Irán", zatiaľ čo iránsky minister Abbás Arakčí ho informoval o krokoch na odrazenie agresie a o plánoch na naliehavé zvolanie Bezpečnostnej rady OSN.

Rusko je pripravené aj v Bezpečnostnej rade OSN napomôcť k mierovému urovnaniu, ubezpečil Lavrov.

Proiránske milície Kataíb Hizballáh (Brigády Hizballáh) v Iraku uviedli, že ich základňa sa stala v sobotu terčom amerického úderu. Avizovali, že v odvete budú útočiť na základne Spojených štátov.

Agentúra AFP medzitým informovala, že americké systémy protivzdušnej obrany zasahovali proti dronom a raketám nad Arbílom, hlavným mestom irackého Kurdistanu.

Irán v reakcii zaútočil na viaceré vojenské zariadenia USA na Blízkom východe vrátane základne v Spojených arabských emirátoch. Svedkyňa pochádzajúca zo Slovenska pre TASR uviedla, že výbuch zaznamenali aj v okolí Dubaja.

„Bola som približne hodinu od Dubaja vo vonkajšej reštaurácii na pláži v meste Umm al-Kajwajn. Ľudia okolo nás začali čítať správy o dianí v regióne. Krátko nato sme v diaľke počuli jednu výraznú explóziu a potom zvuky (vysoko) vo vzduchu,“ uviedla Slovenka žijúca v Dubaji, ktorá si želala ostať v anonymite.

Dodala, že na oblohe taktiež spozorovala vojenské lietadlá, zrejme stíhačky.

Predseda Národnej rady Richard Raši odmieta vojny ako nástroj riešenia sporov kdekoľvek na svete.

Mier sa podľa neho nedá budovať silou zbraní, ale trpezlivou diplomaciou, rešpektom k medzinárodnému právu a ochotou viesť dialóg. Šéf parlamentu to uviedol v reakcii na sobotný izraelsko-americký útok na Irán.

 Počet obetí izraelského úderu na dievčenskú školu v južnom Iráne stúpol na najmenej 51 a ďalších 60 ľudí bolo zranených, uviedla iránska štátna agentúra IRNA.

Zástupca guvernéra provincie Hormozgán predtým informoval, že zasiahnutý bol prvý stupeň dievčenskej školy v meste Mínáb. Ide o prvé oficiálne údaje o iránskych obetiach terajších izraelsko-amerických úderov na islamskú republiku.

Spojené štáty a Izrael uvrhujú Blízky východ do priepasti nekontrolovanej eskalácie, varovala dnes ruská diplomacia v reakcii na americko-izraelskú vojenskú operáciu proti Teheránu. Spojené štáty a Izrael vyzvali, aby okamžite útoky na Irán ukončili.

Rusko tvrdí, že Washington a Tel Aviv sa opäť pustili do "nebezpečného dobrodružstva", ktoré rýchlo približuje región k humanitárnej, ekonomickej a možno aj rádiologickej katastrofe.

Horiace vozidlá v Teheráne v Iráne, na tejto snímke obrazovky získanej z videa na sociálnych sieťach zverejneného 28. februára 2026. FOTO: REUTERS

Pri americko-izraelskej operácii bola podľa iránskych médií zasiahnutá dievčenská základná škola v provincii Hormozgán. Miestny predstaviteľ podľa agentúry AFP tvrdí, že o život prišlo 24 žiačok.

Pôvodné informácie hovorili o piatich mŕtvych. Iránske odvetné útoky na štáty v regióne si vyžiadali najmenej jednu obeť, uviedla agentúra AP, podľa ktorej jednu osobu v Spojených arabských emirátoch (SAE) zabili padajúce úlomky z rakety.

Podľa izraelskej stanice Channel 12 bol Chameneího palác pri útoku úplne zničený, ale nie je jasné, či najvyšší duchovný bol na mieste.

BBC s odvolaním sa na snímky z Teheránu píše, že bola pri úderoch zasiahnutá tiež rezidencia bývalého iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda. Či bol ultrakonzervatívny exprezident zranený, nie je podľa BBC jasné.

Americký prezident Donald Trump si želá, aby bol Irán slobodnou a bezpečnou krajinou. Povedal to v krátkom telefonickom rozhovore pre denník The Washington Post. Neskôr podľa zdrojov spravodajského servera Axios chystá prejav k národu, informuje BBC.

„Všetko, čo chcem, je sloboda pre ľudí,“ povedal Trump pre americký denník krátko po 10.00 h SEČ v sobotu. „Chcem bezpečnú krajinu - a presne to aj dosiahneme,“ odpovedal ďalej na otázku, čo si od prebiehajúcej operácie sľubuje.

Ceny ropy môžu po izraelsko-americkom útoku na Irán chvíľkovo vzrásť o desiatky dolárov až na viac ako 100 dolárov za barel.

Ak by sa uzavrela alebo obmedzila doprava v Hormuzskom prielive medzi Perzským a Ománskym zálivom, výrazne by sa obmedzil obchod medzi Európou a Áziou. Zdraženie ropy by sa potom prejavilo v raste cien paliva, dodávok tovarov či potravín

Britská vláda vyjadrila v sobotu obavy, že vojenské útoky Spojených štátov a Izraela na Irán môžu prerásť do širšieho konfliktu na Blízkom východe, informuje agentúra AFP.

„Nechceme byť svedkami ďalšej eskalácie do širšieho regionálneho konfliktu,“ povedal hovorca britskej vlády a dodal, že bezprostrednou prioritou Spojeného kráľovstva je bezpečnosť jeho občanov v regióne.

Britská vláda v sobotu tiež vyzvala svojich občanov v štyroch krajinách Blízkeho východu, aby sa ukryli do bezpečia.

Izraelská armáda oznámila okolo 11.00 h SEČ, že civilisti môžu opustiť kryty, kam im predtým odporučila uchýliť sa kvôli iránskym raketám. Píšu to miestne médiá. Odporučila im však, aby sa príliš od krytov nevzďaľovali.

Izraelské úrady informovali o jednom zranenom. Podľa armády Irán vystrelil na Izrael niekoľko vĺn rakiet. Dve balistické rakety zničilo Jordánsko.

Spojené štáty nemajú v oblasti Blízkeho východu v tejto chvíli také prostriedky, aby boli schopné pozemnej operácie, skôr bude pokračovať letecká fáza kampane. V Českej televízii to povedal bezpečnostný analytik Vlastislav Bříza z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej.

"Keď sa pozriem na rozmiestnenie a početné zoskupenie amerických jednotiek v oblasti, tak to je mohutné, avšak pozor - nečakajme žiadnu pozemnú operáciu. Spojené štáty nemajú v tejto chvíli v oblasti také prostriedky, aby boli schopné nejakého veľkého vylodenia, ktoré sme zažili v Afganistane alebo v Iraku. Takáto situácia podľa mňa v tejto chvíli nenastane a bude skôr pokračovať tá letecká fáza, keď čo sa týka paliva, výzbroje, doplnenia, sú určite Spojené štáty schopné viesť túto kampaň minimálne niekoľko dní, "povedal Bříza.

Irán v reakcii na údery Spojených štátov a Izraela útočí na americké vojenské zariadenia v Katare, Bahrajne, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch (SAE).

Výbuchy hlásia v Dauhe, Abú Zabí i Manáme. Informujú o tom agentúry AFP a AP.

"Sme plne schopní chrániť našu krajinu a odrážať akékoľvek vonkajšie hrozby," uviedlo katarské ministerstvo obrany s tým, že situácia v krajine je "bezpečná a stabilná". Katar zároveň oznámil uzavretie svojho leteckého priestoru.

Svoj letecký priestor uzavreli tiež Spojené arabské emiráty a Irak, zatiaľ čo sirény sa ozvali aj v Jordánsku. Podľa svedkov agentúry Reuters sa ozvali hlasné explózie v Abú Zabí aj Dubaji v SAE. Podľa agentúry Reuters zahynuli pri úderoch južne od Bagdadu najmenej dvaja príslušníci irackej šiitskej milície Hašd Šaabí.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev myslí, že operácia proti Iránu ukázala amerického prezidenta Donalda Trumpa v pravdivom svetle. "Mierotvorca sa do toho pustil znova. Rozhovory s Iránom boli len zásterkou," napísal na sociálnej sieti X.

"Kto má teraz väčšiu trpezlivosť čakať na žalostný koniec nepriateľa? Spojené štáty majú len 249 rokov. Perzská ríša bola založená pred viac ako 2500 rokmi. Uvidíme, čo sa stane za 100 rokov alebo tak nejako," dodal.

Izraelské a americké údery zasiahli v Iráne desiatky vojenských cieľov. Uviedla to dnes okolo 10.00 h SEČ izraelská armáda, píšu agentúry.

Bojové operácie pokračujú, dodala armáda. Podľa nej sa Spojené štáty a Izrael na údery pripravovali niekoľko mesiacov. Podľa amerických zdrojov boli hlavnými cieľmi v prvej fáze predstavitelia iránskeho režimu.

"Aj v tejto chvíli letectvo pokračuje s údermi naprieč Iránom na základe spravodajských informácií," uviedla okolo 10.00 h SEČ izraelská armáda. Rozsiahle útoky sa podľa nej odohrávajú na západe krajiny.

Iránom podporovaní jemenskí povstalci húsíovia v reakcii na americké a izraelské útoky na Irán v sobotu avizovali obnovenie raketových a dronových útokov na námorné trasy a na Izrael.

Poplašné sirény sa po útoku Izraela a USA v Iráne medzitým rozozvučali v Bahrajne, Katare či Jordánsku.

Irán potvrdil začiatok odvety za izraelské a americké údery. Revolučné gardy uviedli, že začali vlnu útokov za použitia rakiet a dronov, píšu agentúry.

O niekoľkých vlnách iránskych balistických rakiet smerujúcich k Izraelu informovala aj izraelská armáda.

„Nikdy nemôžu mať jadrovú zbraň,“ zdôraznil vo svojom videu Americký prezident Donald Trump. Vyzval iránske ozbrojené sily, aby zložili zbrane, inak majú „istotu smrti“. Pripustil zároveň, že pri zásahu môžu prísť o život aj Američania.

Spoločný izraelsko-americký vojenský zásah v Iráne má za cieľ odstrániť „existenčnú hrozbu“ zo strany tamojšieho režimu, vyhlásil v sobotu izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Zároveň sa poďakoval americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za „historický prejav vodcovstva“, informuje agentúra AP.

„Už 47 rokov režim ajatolláhov kričí: 'Smrť Izraelu, smrť Amerike'. Prelieval našu krv, zavraždil mnoho Američanov a masakroval vlastných ľudí,“ uviedol Netanjahu a podobne ako krátko predtým Trump, aj on zdôraznil, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň.

Obyvatelia v Izraeli dostali varovanie na svoje mobilné telefóny s tým, aby sa uchýlili do krytu, a na severe krajiny sa rozozneli sirény, píšu izraelské médiá. Izraelská armáda tvrdí, že pracuje na zneškodnení hrozby. Izrael má k dispozícii pokročilé systémy protivzdušnej obrany.

Izrael v sobotu vydal v varovanie pred raketovým útokom pre územie celej krajiny po tom, čo armáda zaznamenala vypálenie striel z Iránu. Informovala o tom agentúra AP s tým, že na severe Izraela bolo počuť výbuchy, pravdepodobne v dôsledku aktivity protivzdušnej obrany zachytávajúcej izraelské rakety.

Izrael a USA podľa agentúry Reuters plánovali spoločnú operáciu niekoľko mesiacov a rozhodnutie vykonať útok padlo už pred niekoľkými týždňami.

Zdroj izraelskej televízie Channel 12 tvrdí, že „počiatočná fáza“ spoločného útoku má trvať štyri dni.

Úder sa podľa AP odohral v blízkosti kancelárií iránskeho najvyššieho duchovného vodcu alatolláha Alího Chameneího v Teheráne. Nie je jasné, či sa tam Chameneí vtedy nachádzal. Úrady bezprostredne neinformovali o obetiach.

Izrael a USA podľa agentúry Reuters plánovali spoločnú operáciu niekoľko mesiacov a rozhodnutie vykonať útok padlo už pred niekoľkými týždňami.

Zdroj izraelskej televízie Channel 12 tvrdí, že „počiatočná fáza“ spoločného útoku má trvať štyri dni.

Úder sa podľa AP odohral v blízkosti kancelárií iránskeho najvyššieho duchovného vodcu alatolláha Alího Chameneího v Teheráne. Nie je jasné, či sa tam Chameneí vtedy nachádzal. Úrady bezprostredne neinformovali o obetiach.

"Mimoriadne sa nám nedarí v lákaní kvalifikovanej pracovnej sily. Ako krajina musíme vedieť ponúknuť atraktívny príbeh," vyhlásil Horváth.

Hapalová doplnila, že musíme investovať do nášho školstva. "Mladých ľudí môže prilákať kvalita našich verejných služieb či demokracia," menuje s tým, že máme v tom ešte rezervy.

"10 mesiacov sme úpenlivo pracovali aby EU zapracovala naše námietky do plánu REPowerEU," počíta Saková. Plán hovorí, že od roku 2027 nebude do Európy tiecť ruský plyn.

"Dohoda s latinskou Amerikou vyzerá na dlhší beh, dohoda s Indiou vyzerá dynamicky a mohli by sme to pocítiť," myslí si Horváth z NBS ohľadom posledných európskych obchodných dohôd s veľkými ekonomikami.

"Ak vznikne kritická masa, že ETS2 je zlá, tak kritická masa môže dosiahnuť zmenu," vraví Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike ohľadom emisných povoleniek.

"Zrušiť sa dá ale otázka je, či ju treba zrušiť. Zdaňovanie uhlíkových emisií je štandardný nástroj aby sme mali čistejšie životné prostredie," doplnil ho Horváth.

Premiér Robert Fico patrí s českým premiérom Andrejom Babišom medzi kritikou opatrenia ETS2. Obaja pravidelne volajú po zmene či odklade kroku.

"Jaguar Land Rover sa ma pýtal, či im fabrika v Šuranoch nespôsobí odliv pracovníkov," poukázala Saková. V Šuranoch má v najbližších rokoch nabehnúť výroba bateriek.

Peter Stano, ktorý je vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike vyhlásil, že v Európe nie je boj o kapitál ale o talenty. Podotkol, že Slovensko z toho nevychádza najlepšie.

"Koľko AI gigafabrík máme na Slovensku? V Rumunsku či Poľsku projekty už sú," podotkol.

"Väčšinu moderných ekonomík tvoria služby založených na veľmi kvalifikovanej pracovnej sile. Zubami nechtami sa držať nejakých odvetví mi nepríde ako dobrá stratégii," komentoval Horváth situáciu ohľadom cukrovaru v Trenčianskej Teplej.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč dokonca v minulosti hovoril o možnosti zoštátnenia podniku.

Cukrovar  minulý týždeň oznámil ukončenie svojej činnosti a prepúšťanie zamestnancov. Nemecký vlastník krok zdôvodnil aj klimatickou zmenou.

Slovensko má vo všeobecnosti problém s verejnými investíciami. Nemáme zásobáreň projektov, ktoré potrebujeme zrealizovať, myslí si Horváth.

Budúci týždeň podľa Stana príde na Slovensko Dan Jørgensen, ktorý je eurokomisár pre energetiku a bývanie. Témou má byť výstavba nájomných bytov cez súkromné investície,

Michal Horváth, hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska komentuje, že volatilia cien energií trápi firmy. Poukázal, že radšej si preto firmy podržia hotovosť.

"Náš vzdelávací systém nevykazuje parametere na ktoré by sme mohli byť hrdí a mladí ľudia odchádzajú do zahraničia," myslí si Miroslava Hapalová, vedúca výskumného tímu Scio Research.

"Európa sa nachádza na rázcestí. Brzdí ju energetická politika a vysoké ceny energií. Máme ciele v oblasti green dealu ale musia byť realistické pre európske hospodárstvo," vraví Denisa Saková,  ministerka hospodárstva.

V Národnej rade vo štvrtok dopoludnia predčasne uzavreli rozpravu k opozičným návrhom na odvolanie ministrov aj k návrhu na odvolanie celej vlády. Poslanci tak urobili na návrh predsedu NR SR Richarda Rašiho (Hlas-SD). Do spoločnej rozpravy bolo prihlásených písomne ešte vyše 50 poslancov.

Z pôvodných 67 ostáva písomne prihlásených ešte vyše 50 rečníkov, následne sa bude dať prihlásiť aj ústne.

Poslanci sa vo štvrtok od 9.00 h mali venovať návrhom z dielne ministerstva investícií. Ešte v stredu si však parlament schválil, že v prípade, že sa debata k odvolávaniam neskončí do štvrtka 9.00 h, bude sa v nej pokračovať a návrhy z dielne rezortu sa preberú až potom.

Poslanec za Hlas Michal Bartek v pléne vyhlásil, že verí, že vládna koalícia dovládne do konca. "Naozaj, vydržme spolu, pretože títo ľudia, ktorí tu sedia po mojej pravici, nebudú nikdy robiť nič proslovenské," uviedol na adresu opozičných poslancov.

Rokovanie pokračuje aj o pol šiestej ráno. Schôdzi aktuálne predsedá šéf Národnej rady Slovenskej republiky Richard Raši.

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter tvrdí, že je jeho povinnosťou poukázať na nevhodné vyjadrenia voči akejkoľvek poslankyni koalície. Narážal na vyjadrenie poslankyne Hlasu Ľubice Laššákovej​, pričom kritizoval reakciu opozície na jej vystúpenie. 

Predseda klubu Smeru v parlamente Ján Richter potvrdil, že jeho strana návrhy na odvolanie ministrov a vyslovenie nedôvery vláde nepodporí. 

V pléne kritizoval reakciu opozičných poslancov na vystúpenie Ľubice Laššákovej​. "Chýba mi tu úcta ženy k žene," povedal.

V rozprave pred štvrtou ráno vystúpil aj koaličný poslanec a predseda klubu strany Smer-SD Ján Richter. "Máte právo kritizovať. Ale je treba niektoré tvrdenia nutné uviesť na pravú mieru," povedal. 

Venoval sa aj téme konsolidácie, kde spomenul, že Slovensku agentúry nezhoršili rating. "Reálne začali rásť mzdy, nezamestnanosť je na najnižších číslach," povedal. 

Poslanci v pléne diskutujú o odvolávaní ministra zdravotníctva Kamila Šaška a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Predsedajúci Peter Žiga vyhlásil trojminútovú prestávku, pričom prerušil faktickú poznámku poslankyne Hlasu Aleny Novákovej, počas ktorej sa v sále ozval smiech. "Kolegovia majú problém," povedal Žiga.

Poslanci rokujú aj po druhej hodine ráno. V diskusii vymenúvajú dôvody, pre ktoré žiadajú odvolanie vlády.

Opozícia je podľa svojich vyjadrení pripravená rokovať až do rána. Schôdzu aktuálne vedie podpredseda parlamentu Martin Dubéci z PS. ​

Opozícia kritizuje nočné rokovanie. Upozorňujú, že parlament rokuje o jednej ráno. 

Poslanci po krátkej prestávke pokračujú v rokovaní aj o polnoci. 

"Najväčšie dno tejto vlády je Tomáš Taraba. Najprv mal ísť na Cyprus, chcel zneužiť vládny špeciál na to, aby politika z Českej republiky odviezol na neformálnu radu ministrov. Keď sa táto kauza prevalila, povedal, že bude na odvolávaní vlády, že na žiadny Cyprus nejde. Tak kde je?" povedala poslankyňa SaS Mária Kolíková. Dodáva, že toto je ukážka hrubej neslušnosti.

Naráža tým na informácie, podľa ktorých mal Tomáš Taraba chcieť vládnym špeciálom odviezť Filipa Turka. V utorok však vyhlásil, že na Cyprus nepoletí a že sa bude zúčastňovať rokovaní v parlamente.

Predseda PS Michal Šimečka uzatvára sekciu faktických poznámok. Začínajú preslovy za jednotlivé kluby. Začína Mária Kolíková z SaS, prihlásili sa aj koaliční poslanci.

Rozpravy za jednotlivé kluby môžu trvať pol hodinu. Neskôr nasledujú poslanci prihlásení ústne, hovoriť môžu vtedy 20 minút.

Vo faktickej poznámke sa vyjadruje poslankyňa Dana Kleinert z PS. "Nás v Progresívnom Slovensku nálepkujú. Hovoria, že nežijeme v tradičných zväzkoch, pritom premiér Robert Fico má manželku, ale okrem toho aj pochybné milenky, pán Richter sa stretával s 15-ročnými dievčatami a napokon aj bývalý poradca premiéra pán Lajčák v komunikácii s Epsteinom o niečom takomto debatoval," skonštatovala.

Predsedajúci Tibor Gašpar otvoril zlúčenú rozpravu, do ktorej sa prihlásilo dohromady 61 poslancov na ústnu a 67 na písomnú rozpravu. Na vyjadrenie má každý poslanec 20 minút. Do rozpravy sa prihlasujú stále ďalší poslanci. Pribudli aj poslanci s faktickou poznámkou, ktorá môže trvať dve minúty.

Prvý bude hovoriť Michal Šimečka, šéf Progresívneho Slovenska.

Do rozpravy sa prihlásili aj koaliční poslanci, medzi prvými Ľubica Laššáková či Ján Richter za stranu Smer.

Na margo tunela Višňové, ktorý sa staval 27 rokov, poslanec za Hnutie Slovensko Michal Šipoš upozorňuje, že to nie je na korčuľovanie pre premiéra, ale na hanbu.

Poslanec hnutia Slovensko Michal Šipoš kritizuje, že v pléne počas jeho prejavu sedí podľa neho iba sedem koaličných poslancov. 

František Majerský z opozičnej strany KDH prednáša v takmer prázdnom pléne návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi.

Hovorí, že pred rokom takto odvolávali šéfku rezortu zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú. "Tiež sa to odohrávalo v noci a bolo nás tu šesť. Dnes je to o niečo lepšie," skonštatoval Majerský. Ministra Šaška odvolávajú poslanci kvôli predraženému a netransparentnému tendru na záchranky.

K odvolávaniu ministra obrany Roberta Kaliňáka mal návrh čítať predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič, nebol však prítomný. Namiesto neho prednáša návrh Július Jakab. Podporil ho aj poslanec Jozef Pročko. "Ideš, Julo!" skríkol.

Tamara Stohlová z Progresívneho Slovenska k odvolávaniu envirošéfa Tomáša Tarabu hovorí, že sa nevenuje svojmu rezortu, ohrozuje životné prostredie a chce čerpať financie z envirofondu vo výške dvoch miliárd eur na svoje účely.

Podľa nej systematicky vyhadzuje odborníkov na ministerstve, pričom najviac na to dopláca ochrana prírody. Za chybu považuje, že dva roky bol šéfom TANAP-u pytliak Peter Olexa. Ten sa vlani vzdal funkcie.

Navrhovateľka Zora Jaurová z Progresívneho Slovenska v súvislosti s odvolávaním ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej kritizuje zmeny v STVR. 

Matúš Šutaj Eštok zlyhal aj pri riešení atentátu na premiéra Roberta Fica, hovorí poslanec SaS Juraj Krúpa počas odvolávania ministra vnútra.

Poslankyňa SaS Mária Kolíková pripomína, že podľa rokovacieho poriadku odvolávaní ministri ani premiér sa rozpravy zúčastniť nemusia, dokonca nemusia predniesť ani stanovisko. Hovorí však o slušnosti, ktorú by mali poslancom preukázať tým, že prídu.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar počas čítania návrhu od Františka Mikloška odišiel. Na rokovanie sa nedostavil premiér Robert Fico ani iný predstaviteľ vlády.

Mimoriadnu situáciu z dôvodu snehovej kalamity vyhlásili aj starostovia obcí Radôstka (okres Čadca), Lutiše (okres Žilina) a Horný Vadičov (okres Kysucké Nové Mesto). Starostovia obcí a prednosta Okresného úradu v Čadci vyhlásili kalamitné stupne v súvislosti so situáciou na miestnych komunikáciách.

Cesta medzi Rohožníkom a Sološnicou v okrese Malacky je po dopravnej nehode opäť prejazdná. Autobusová linka Malacky - Plavecký Peter opäť premáva po celej svojej trase, aktuálne bez meškaní.

Úsek cesty I/9 pri Hradišti v okrese Partizánske je v utorok popoludní prejazdný. Prejazdná je i cesta I/9 pri motoreste v Dežericiach v okrese Bánovce nad Bebravou.

Bratislavskí župní cestári sú naplno v teréne od včera, informoval na sociálnej sieti predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. "V teréne sú všetky vozy a cesty by mali byť zjazdné," uviedol Droba, podľa ktorého cestári situáciu nepodcenili. 

Nemocnica na Kramároch od rána eviduje zvýšený počet ľudí, ktorí prichádzajú na urgentný príjem po problémoch, ktoré im spôsobili pády kvôli zľadovateným chodníkom v hlavnom meste. Potvrdil to personál nemocnice priamo na urgentnom príjme.

Na urgente v Národnom ústave detských chorôbv Bratislave v utorok dopoludnia v súvislosti s nepriaznivým počasím lekári riešili šesť prípadov pádov detí. Išlo najmä o poranenia horných končatín. Jedno dieťa hospitalizovali.

Do údržby ciest a chodníkov v Žiline je nasadená všetka dostupná technika. Cestné komunikácie v celkovej dĺžke viac ako 257 kilometrov sú z hľadiska ich dopravného významu, intenzity dopravy, vedenia trás mestskej hromadnej dopravy, územných a poveternostných podmienok rozdelené do troch kategórií dôležitosti.

Polícia eviduje zatiaľ v Bratislavskom kraji 5 nehôd a 16 škodových udalostí. „Vzhľadom na aktuálne počasie informujeme vodičov, že aj keď je väčšina ciest stále pokrytých zjazdenou vrstvou snehu, sú plne prejazdné, s výnimkou úseku cesty medzi Rohožníkom a Sološnicou, kde sú policajtmi vykonávané potrebné úkony spojené s rannou dopravnou nehodou,“ uviedla bratislavská krajská polícia.

Vlaky meškajú desiatky minút, najhoršia situácia je na západnom Slovensku. Niektoré medzištátne vlaky vstupujú na územie Slovenska s meškaním zo susedných štátov viac ako 200 minút. ZSSK zlúčila vybrané spoje v prípade, keď boli niektoré vlaky odrieknuté a nahradené nasledujúcimi spojmi. Upravila zastavovanie vlakov REX, ktoré v niektorých úsekoch zastavovali ako osobné vlaky, aby zabezpečili obsluhu zastávok. Dočasne sú odrieknuté posilové vlaky, napríklad na trati Štrba - Štrbské Pleso, a to bez náhrady.

Na viacerých úsekoch v Bratislave pretrváva obmedzená premávka električiek. Pred 10.00 h už obnovili premávku linky 3 do Petržalky. Električka 4 už tiež podľa DPB jazdí po pôvodnej trase v oboch smeroch, spoje končiace na zastávke Stanica Nové Mesto stále premávajú až na Zlaté piesky. Linka električky 1 je odklonená. Premáva v úseku Hlavná stanica - Obchodná - tunel - Nábrežie - Šafárikovo nám. - Jesenského - Nábrežie - tunel - Obchodná - Hlavná stanica.

Horský priechod Biela hora medzi Jablonicou a Trstínom v Trnavskom kraji je aktuálne prejazdný. Vodiči si však musia dať pozor na odstavený nepojazdný kamión na krajnici.

Na čertovici sa zrazili dve osobné autá, v stúpaní z oboch strán sú okrem toho odstavené kamióny. Horský priechod uzavreli pre nákladné autá do desiatich metrov dĺžky. 

Starosta Ružinova Martin Chren na sociálnej sieti uviedol, že dážď zmyl všetku soľ, ktorou cestári v skorých ranných hodinách posolili cesty. "Neexistuje nič, čo by sa s tým dalo robiť. Soliť v daždi nemá žiaden zmysel, odhŕňať 1 - 2 cm ľadu sa fyzicky nijako nedá."

Situácia na I/11 medzi Čadcou a Žilinou je mimoriadne komplikovaná. V dôsledku dopravných nehôd a hustej kamiónovej dopravy sa na viacerých úsekoch tvoria dlhé kolóny a doprava je výrazne spomalená. Žilinská krajská polícia upozorňuje, že ceste I/11 v smere zo Žiliny do Kysuckého Nového Mesta je uzavretá a v opačnom smere je zdržanie až trojhodinové. Uzavretý je aj tunel Horelica v smere z Čadce do Žiliny a pre údržbu je uzavretá tiež cesta I/10 medzi Bytčou a Makovom.

Na D2 pri výjazde z Bratislavy na Stupavu sa zrazilo osobné auto s kamiónom. Auto blokuje ľavý pruh, vodiči sa v danom úseku zdržia pol hodinu. 

Premávka električiek je na viacerých úsekoch v Bratislave obmedzená. Linky električiek 1, 3 a 4 v tejto chvíli nepremávajú na Námestí SNP a na Špitálskej. Odklonené sú cez Jesenského, nábrežie, tunel a Obchodnú. Všetky spoje linky 4 zároveň premávajú na konečnú zastávku Zlaté piesky, medzi zastávkami Stanica Nové Mesto a Kuchajda premávajú kyvadlové autobusy.

Vo viacerých úsekoch na západnom Slovensku sa stali nehody a vodiči hlásia zdržania. Padajúci dážď a sneh zamŕza na cestách aj na chodníkoch. Polícia vyzýva vodičov aby nejazdili, ak nemusia.

Na západe Slovenska by malo pršať ešte dve až tri hodiny. Okolo poludnia alebo tesne predpoludním by už na západe pršať nemalo a v Trenčianskom kraji zrážky ustanú skôr. Na strednom a východnom Slovensku budú zrážky ustávať popoludní, ale tam bude naďalej prevažovať sneženie.

Polícia radí vodičom, aby pri poľadovici jazdili pomalšie a s rozvahou, vyhli sa prudkému brzdeniu a medzi vozidlami dodržiavali väčší odstup. Odporúča vodičom tiež skontrolovať si pred cestou, či majú dostatok paliva v nádrži.

Polícia vyzýva chodcov a vodičov z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok na opatrnosť aj na území Trnavského kraja. So zdržaním musia vodiči počítať pri prejazde Bielej hory medzi Jablonicou a Trstínom.

Druhý stupeň výstrahy pred poľadovicou platí pre celý Bratislavský kraj a pre okresy Dunajská Streda, Senica a Skalica. Prvostupňová výstraha pred poľadovicou platí pre zvyšok Trnavského kraja, celý Nitriansky kraj a okresy Myjava a Nové Mesto nad Váhom.

Európska únia v reakcii na vojenský zásah USA vo Venezuele vyzvala všetky zúčastnené strany na pokoj a zdržanlivosť, aby sa zabránilo eskalácii a aby sa zabezpečilo mierové riešenie krízy. Uvádza sa to vo vyhlásení šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej, ktoré z 27 členských krajín EÚ nepodporilo len Maďarsko. 

Ak venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová "neurobí, čo je správne", môže zaplatiť vyššiu cenu ako autoritársky prezident Nicolás Maduro, ktorého americké jednotky aj s jeho ženou zajali pri sobotňajšom nečakanom útoku a previezli do USA. V rozhovore s magazínom The Atlantic to povedal americký prezident Donald Trump.

Primátor amerického mesta New York Zohran Mamdani v sobotu informoval, že v telefonickom rozhovore s Trumpom vyjadril nesúhlas so zadržaním Madura americkou armádou.

„Zavolal som prezidentovi a dal som najavo svoj nesúhlas s týmto činom,“ uviedol Mamdani.

Severná Kórea odsúdila americkú vojenskú intervenciu vo Venezuele a zadržanie jej prezidenta Nicolása Madura spolu s manželkou.

Severokórejské ministerstvo zahraničných vecí „dôrazne odsudzuje konanie USA, ktoré sa snaží o zavedenie svojej hegemónie vo Venezuele“, uviedol hovorca rezortu vo vyhlásení, ktoré zverejnila štátna agentúra KCNA.

Vojenská operácia Spojených štátov voči Venezuele je príkladom veľmocenskej politiky. Opozičné KDH takúto politiku považovalo od pádu Berlínskeho múru za prekonanú.

„Sme presvedčení, že Európskou úniou neuznaný venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho spolupracovníci patria pred Medzinárodný trestný súd,“ uviedlo hnutie.

Správa o zadržaní Madura a jeho prepravení do New Yorku vyvolala vo Venezuele i vo venezuelskej komunite v USA zmes strachu, zmätku a nádeje.

„Sme šťastní, ale aj vystrašení, pretože nevieme, čo bude nasledovať, najmä keď sú ďalší predstavitelia vlády stále na slobode,“ uviedla 56-ročná obyvateľka východnej časti hlavného mesta.

Austrália a Nový Zéland v nedeľu vyhlásili, že podporujú medzinárodné právo a demokratickú budúcnosť vo Venezuele.

„Vyzývame všetky strany na podporu dialógu a diplomacie v snahe zabezpečiť regionálnu stabilitu a predísť eskalácii,“ uviedol vo vyhlásení austrálsky premiér Anthony Albanese.

„Nový Zéland sa obáva a aktívne monitoruje vývoj vo Venezuele a očakáva, že všetky strany budú konať v súlade s medzinárodným právom,“ tvrdí minister zahraničných vecí Winston Peters. Nový Zéland podľa neho stojí pri venezuelskom ľude v jeho úsilí o spravodlivú, demokratickú a prosperujúcu budúcnosť.

Čína v nedeľu vyzvala Spojené štáty, aby okamžite prepustili venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

„Čína vyzýva Spojené štáty, aby zabezpečili osobnú bezpečnosť prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky Cilie Floresovej, okamžite ich prepustili a prestali zasahovať do vnútorných záležitostí Venezuely,“ uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.

Najmenej 40 obetí si vyžiadala americká operácia vo Venezuele, ktorú podnikli v noci na sobotu americké špeciálne jednotky. Pre denník The New York Times to povedal vysokopostavený venezuelský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.

Maduro dorazil na vojenskú základňu v New Yorku. Očakáva sa, že venezuelský líder bude budúci týždeň čeliť obvineniam z drog a zbraní na federálnom súde v Manhattane. Lietadlo so zajatým venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom a jeho manželkou Ciliou Floresovou pristálo na leteckej základni Národnej gardy Stewart v New Yorku, uvádza CNN.

Venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová požaduje „okamžité prepustenie“ prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky. Vyjadrenie odvysielala štátna televízia.

Trump spochybňuje Machadovej schopnosť viesť Venezuelu: „Nemá podporu,“ tvrdí. „Myslím si, že by pre ňu bolo veľmi ťažké byť líderkou. Nemá podporu ani rešpekt v krajine. Je to veľmi milá žena, ale nemá rešpekt na to, aby bola líderkou,“ uviedol americký prezident. Na otázku, či bol od zajatia Madura v kontakte s Machadovou, venezuelskou líderkou opozície, Trump odpovedal „nie“.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že Maduro dostal viacero ponúk na odchod. „Namiesto toho sa chcel hrať na veľkého chlapca,“ povedal Rubio.

USA nasadili viac ako 150 lietadiel do misie na zajatie prezidenta Madura. Predseda Zboru náčelníkov ozbrojených síl generál Dan Caine v sobotu opísal operáciu ako spoluprácu všetkých zložiek armády a spravodajských služieb, ktorá si vyžaduje mesiace príprav.

Americký prezident tvrdí, že USA boli pripravené na druhý útok na Venezuelu, ale teraz to „pravdepodobne nie je“ potrebné. "Prvý útok bol taký úspešný, že pravdepodobne nemusíme robiť druhý, ale sme pripravení urobiť druhú vlnu, v skutočnosti oveľa väčšiu,“ uviedol.

USA budú viesť Venezuelu po Madurovom zajatí, oznámil americký prezident Donald Trump na tlačovej konferencii. „Budeme riadiť krajinu dovtedy, kým nebudeme môcť vykonať bezpečný, riadny a rozumný prechod,“ povedal.

Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth social zverejnil fotografiu venezuelského prezidenta Nicolása Madura na lodi palube americkej vojnovej lode USS Iwo Jima smerujúcej do New Yorku. 

Čína odsudzuje konanie USA ako „zjavné použitie sily proti suverénnemu štátu“ a Madurovi. „Čína je hlboko šokovaná a dôrazne odsudzuje očividné použitie sily zo strany USA proti suverénnemu štátu a konanie proti jeho prezidentovi (Nicolásovi Madurovi),“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí v príspevku na sieti X.

Niektorí predstavitelia Bieleho domu dúfali, že Maduro odstúpi dobrovoľne, uviedli pre CNN dvaja vysokopostavení predstavitelia Bieleho domu. Počas novembrového telefonátu americký prezident opakovane zdôraznil Madurovi, že „by bolo v jeho najlepšom záujme“ odstúpiť a opustiť krajinu.

Maduro a jeho manželka sú na palube USS Iwo Jima smerujúcej do New Yorku, potvrdil Trump pre Fow News. „Poletia do New Yorku. Vrtuľníky ich tam zosadili a leteli pekne – som si istý, že sa im to páčilo. Ale zabili už veľa ľudí, pamätajte na to,“ uviedol v rozhovore.

Trumpova administratíva začala s prípravami operácie na útok na Venezuelu a zajatie Nicolasa Madura v polovici decembra, uviedli pre CNN ľudia oboznámení s plánmi. Zameriavali na odstránenie Madura z moci a podniknutie krokov na vytvorenie prechodnej vlády zloženej zo skupiny Venezuelčanov pred vyhlásením volieb, uviedli dvaja predstavitelia.

Venezuelský minister zahraničných vecí Yvána Gila​ tvrdí, že Maduro zostáva lídrom krajiny. „Ústava hovorí jasne: zvolený prezident – ​​ústavný prezident je prezident Nicolás Maduro," povedal pre štátnu televíziu.

Zdroje pre CNN uviedli, že Madura prevážajú do New Yorku. Tam má čeliť obvineniam na federálnom súde v Manhattane.

Republikáni na Floride chvália Trumpa za operáciu vo Venezuele. Zástupca Carlos Gimenez to nazval „ekvivalentom tejto hemisféry pádu Berlínskeho múru“.

Britský premiér Keir​ Starmer tvrdí, že Spojené kráľovstvo sa „nijako nepodieľalo“ na útoku na Venezuelu. Starmer chce údajne zistiť fakty a hovoriť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Vždy hovorím a verím, že by sme všetci mali dodržiavať medzinárodné právo,“ uviedol pre PA Media.

Americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová vyhlásila, že Nicolas Maduro bude „čoskoro čeliť plnému hnevu americkej spravodlivosti na americkej pôde pred americkými súdmi“. Bondiová venezuelského prezidenta uviedla, že obžaloba ho viní zo „sprisahania zameraného na narkoterorizmus, sprisahania zameraného na dovoz kokaínu, držby guľometov a ničivých zariadení a sprisahania s cieľom držby guľometov a ničivých zariadení proti Spojeným štátom“.

"Nicolás Maduro nebude nikomu chýbať. Je to nelegitímny prezident, ktorý nechával zabíjať politických oponentov, a spolu so svojim mentorom Hugom Chávezom premenil jednu z najúspešnejších krajín Latinskej Ameriky v skrachovanú diktatúru. Milióny ľudí utiekli za ich vlád z Venezuely pred násilím a hladom." uviedlo v svojom stanovisku Progresívne Slovensko. Okrem toho vyzvalo na dodržiavanie medzinárodného práva.

Venezuelskú armádu oslabuje nedostatok výcviku, nízke mzdy a chátrajúce vybavenie, uviedlo šesť zdrojov oboznámených s vojenskými schopnosťami Venezuely, píše Reuters. Niektorí velitelia jednotiek boli dokonca nútení rokovať s miestnymi výrobcami potravín, aby mohli nakŕmiť svojich vojakov, pretože vládne zásoby sú nedostatočné.

Americká operácia vo Venezuele sa uskutočnila „pôsobivou rýchlosťou“ a pravdepodobne sa do nej zapojili aj špeciálne operačné jednotky, uviedol expert pre CNN. 

USA dosiahli svoje ciele len „čiastočne“, tvrdí venezuelský predstaviteľ. "(...) čiastočne preto, lebo očakávali, že ľudia sa možno zbabelo a divoko rozbehnú,“ povedal v rozhovore s bezpečnostnými silami viceprezident krajiny pre politiku, občiansku bezpečnosť a mier Diosdado Cabello.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo to, čo Spojené štáty označili za „akt ozbrojenej agresie voči Venezuele“. Ministerstvo dodalo, že Latinská Amerika musí „zostať zónou mieru“.

Kolumbijský prezident vyslal armádu k hraniciam s Venezuelou. Krajina sa chystá na nával utečencov a navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady OSN.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že Nicolás Maduro bol zatknutý americkými príslušníkmi, aby bol v Spojených štátoch súdený za trestné činy. Rubio to mal povedať senátorovi za Utah Mikovi Leeovi.

Venezuelská vláda nevie, kde sa nachádza prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová. Vo vyhlásení to podľa agentúry Reuters uviedla venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Chce od Spojených štátov dôkaz, že obaja žijú. 

Predseda PS Michal Šimečka vyhlásil zhromaždenie politických strán za skončené. Pripojí sa k ľuďom v dave.

Líder PS Michal Šimečka kritizuje zrušenie dňa pracovného pokoja 17.novembra pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu. "Robert Fico nám chce povedať, že sloboda je zbytočná," povedal. Poďakoval sa účastníkom zhromaždenia, že prišli. Ficovi do Nitry odkázal, že sloboda nie je zbytočná. 

Predseda Demokratov Jaroslav Naď tvrdí, že "boľševikovi dáva rok, maximálne dva". "Fico to vidí, že sa ho nebojíme," povedal. 

Na pódiu práve hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo. "Sú to mestá a regióny, ktoré stále môžu stáť na strane ľudí a demokracie," povedal. Kritizoval reakciu vlády na kriedové nápisy študentov.

Po včerajšej zrážke vlakov skončilo v nemocnici 79 pacientov. Najťažšie zranenia utrpeli tri osoby s poraneniami hrudníka a brucha, ktoré boli po prvotnom ošetrení transportované do bratislavských nemocníc na Kramároch a v Ružinove. Informuje o tom operačné stredisko. 

Minister Šutaj Eštok informoval o 11 hospitalizovaných cestujúcich. Univerzitná nemocnica Bratislava však neskôr avizovala už 18 zranených, Ich počet sa však ešte môže zmeniť.

„Všetci pacienti sa podrobujú diagnostike, aby naši lekári dokázali určiť rozsah zranení. Aktuálne sa dvaja pacienti podrobujú operácii. Počítame s tým, že počet osôb, ktoré budú musieť absolvovať operačný zákrok ešte narastie,“ priblížila hovorkyňa UNB Eva Kliská.

Šutaj Eštok priblížil, že na mieste bolo nasadených vyše 60 policajtov a 70 hasičov. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) v stanovisku dodal, že pri nehode boli nasadené aj evakuačné autobusy Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré pomôžu odviezť cestujúcich z miesta nehody.

Vyšetrovatelia povolili obnovu prevádzky v úseku Pezinok - Svätý Jur po nedeľnej zrážke vlakov na trati medzi Bratislavou a Pezinkom. Železnice Slovenskej republiky v tomto úseku určili bezpečnú rýchlosť na desať kilometrov za hodinu, čo znamená, že vlaky môžu začať premávať, ale len veľmi obmedzene. Návrat do plnej prevádzky bude vzhľadom na povahu trate a terén postupný. Informoval o tom hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Ján Baček.

Pre HN sa vyjadril študent, ktorý bol svedkom nehody: Veci aj ľudia okolo padali. Môj kufor bol v úplne inej časti vlaku.

Zajtra sa o 9. hodine ráno v Bratislave uskutoční mimoriadne rokovanie vlády, na ktorom budú príslušní ministri informovať o prvých výsledkoch vyšetrovania dnešného železničného nešťastia. 

Konferencia Slovenský národný záujem sa skončila. Šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková poďakovala za pozornosť.

To mi chce niekto povedať, že budúci rok sa budeme mať lepšie? Že firmy budú mať štvornásobné príjmy? reaguje šéf klubu 500 Tibor Gregor na vyjadrenia vládnych predstaviteľov, že konsolidačné opatrenia sú dočasné. Dodal, že taketo opatrenia sa nedajú robiť donekonečna.

Okamžité riešenie by bolo sadnúť do buldozéru a zbúrať elektrické vedenie v celej Európskej únii, s nadsázkou povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák.

Člen predstavenstva spoločnosti Chemosvit a Finchem Jaroslav Mervart varuje pred úpadkom. "Keď nie si súčasťou pokroku, tak si súčasťou minulosti," hovorí člen predstavenstva spoločnosti Chemosvit a Finchem Jaroslav Mervart.

Mali sme veľké nádeje, že sa posunieme ďalej, ale úprimne moc sme sa neposunuli čo sa týka opatrení. Otvorene si musíme povedať že EÚ stagnuje, klesá na rebríčkoch konkurencieschopnosti, náklady na energie a pracovnú silu sú extrémne vysoké, strácame a opúšťame trhy, v ktorých sme boli špičkovými, upozorňuje výkonný riaditeľ klubu 500 Tibor Gregor

Naša ekonomika, my sme stále silnou priemyselnou krajinou, nemôžeme zahodiť, na čom stojí naša ekonomika. Máme tu rozvinutý priemysel a musíme na to produkovať ľudí aj do tejto oblasti, uzavrel ďalšiu časť diskusie Drucker.

Štipendium vôbec nie je zlé opatrenie, ak na to štát má. Netreba byť za každú cenu kritický. Vnímam moju pozíciu na vysokej škole, že ak prídu deti motivované štipendiom tak je to super. Ja im na svojich prednáškach viem dať priestor, kde sa vedia veľa dozvedieť a napredovať, hovorí vedec a vysokoškolský profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave František Herman.

Som presvedčený, že ranný vek dieťaťa je dôležité, v akom prostredí vyrastá, ako sa pracuje s jeho zvedavosťou, ktorá je veľmi dôležitá. Sociálne siete vytvárajú viac podnetov, viac rozrušenia, menej sústredenia. Je potrebné robiť zmeny v spôsobe vzdelávania, povedal Drucker.

Sme si vedomí, že Slovensko trpí na starnutie a klesajúci demografický vývoj. Vyčerpali sme možnosti lacnej pracovnej sily, industralizáciu, stále máme väčší počet nepracujúcich, čím sa zvyšuje balík sociálneho štátu, povedal minister školstva Tomáš Drucker. 

Diskusia s prezidentom Petrom Pellegrinim sa skončila, prezident poďakoval za pozvanie.

Slovensko je nukleárnou krajinou, a bude ešte viac, keď dostavia ďalšie bloky. A to zo Slovenska robí absolútnu jednotku, kde by mali byť AI centrá a dátové centrá, povedal Pellegrini.

Riadime krajinu, ako sme ju riadili pred 15 či 20 rokmi. Potrebujeme revolučnejšiu zmenu, väčšiu decentralizáciu, aby štát nemal strach robiť zmeny. Rezortizmus je najväčšou pliagou krajiny, vyhlásil Pellegrini. 

Na konsolidácii mi chýba pár bodov, s ktorými sa vláda musí vysporiadať. Konsolidácia by mala byť transparentná, aby ľudia vedeli, prečo ju musíme robiť, hovorí Pellegrini.

Prezident tvrdí, že Slovensko je predurčené na to, aby sa tu testovali moderné technológie a čo najskôr ich implementovali do reálneho života.

Posledné roky sme sa spoľahli na to, že ekonomika funguje. Vnímam realitu aj Európskej únie a nie sme sami, čo sme sa spoľahli. Zoberte si Nemecko, neurobili zásadné reformy, a dnes to pociťujú a ťahá ich to dole. Na čo dopláca aj Slovensko. Myslím si, že krajina našej veľkosti, dynamiky, sme schopní sa adaptovať, šanca tu je, len to musíme urobiť nejak inak, aj politicky, hovorí Pellegrini.

Šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková privítala na ôsmom ročníku konferencie Slovenský národný záujem prezidenta Petra Pellegriniho.

Hasičský a záchranný zbor informoval, že zásah naďalej prebieha, hasiči asistujú polícii a znalcom pri dokumentovaní nehody a pokračujú v zabezpečovaní miesta z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti.

Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave začal trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia v súvislosti so železničnou nehodou, uviedla na sociálnej sieti polícia. Na mieste bol na dokumentovanie využitý služobný dron aj 3D skener a na prehliadanie širšieho okolia nehody boli nasadené aj služobné psy.

Minister zdravotníctva uviedol, že ťažko zranení pacienti by mali byť mimo ohrozenia života, ide však o dynamický proces, ktorý sa môže zvrátiť. Viacerí budú však potrebovať operácie v priebehu najbližších dní, doplnil prednostua Kliniky úrazovej chirurgie Rastislav Burda.  

Tiesňované volanie záchranná služba o 10.13 hod. Na miesto boli hneď vyslané tri vrtuľníky z Košíc, Popradu a Banskej Bystrice. Na transport ľahko zranených boli použité evakuačné autobusy, uviedol hlavný operátor Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Viliam Sládek.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško na brífingu v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach informoval, že 48 ľudí utrpelo ľahké zranenia, ide o upresnenie pôvodnej informácie podľa ktorej bolo ľahko zranených až 70 cestujúcich.

Podľa Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, ktorá poskytla pomoc 12 pacientom, je jeden pacient s ťažkým zranením hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie, jeho stav je stabilizovaný.  Ďalších jedenásť pacientov bolo postupne ošetrených s ľahšími zraneniami na úrazovej ambulancii. Ide zväčša o tržné rany, odreniny, pohmoždeniny  spôsobené nárazom. Väčšina z nich môže byť prepustená do domáceho liečenia. Prešovská nemocnica je pripravená tak personálne, ako aj vybavením pomôcť zmierniť následky tohto nešťastia, uviedol riaditeľ nemocnice Juraj Smatana. 

Podľa generálneho riaditeľa ZSSK by trať mala byť už zajtra popoludní schopná prevádzky. 

Minister dopravy Jozef Ráž na mieste nehody povedal, že škody sú veľké, a to na rušňoch aj vagónoch, aj na mieste nehody. K podrobnostiam sa nevyjadril.

Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti Slovensko sa vo vlakoch nachádzalo do 80 cestujúcich a štyria zamestnanci ZSSK. Jeden zo zamestnancov utrpel vážnejšie zranenia, ostatní traja spolupracujú pri evakuácii cestujúcich.

Prezident Peter Pellegrini na sociálnej zaželal skoré uzdravenie zraneným a poďakoval záchranným zložkám. "Verím, že sa príčiny nehody podarí čím skôr vyšetriť, aby ľudia na Slovensku mohli dôverovať bezpečnosti verejnej dopravy," dodal Pellegrini.  

 Pri čelnej zrážke rýchlikov zasahuje už sedem pozemných ambulancií a tri záchranárske vrtuľníky, na mieste sú aj dva evakuačné autobusy, uviedla hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Petra Klimešová s tým, že zásah naďalej prebieha.

Na miesto zrážky aktuálne dorazil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, prítomní sú aj policajní vyšetrovatelia. 

Do rožňavskej nemocnice bol doposiaľ privezený jeden pacient so stredne-ťažkými zraneniami. Jeho zdravotný stav je momentálne stabilizovaný, zostáva hospitalizovaný v nemocnici.

Vzhľadom na počet zranených sa záchranársky vrtuľník z Košíc aktuálne vracia na miesto nehody už druhýkrát, uviedla letecká záchranná služba.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka v súvislosti s nehodou na sociálnej sieti uviedol, že ide o hrozné nešťastie. Zraneným zaželal rýchle zotavenie. "Následne je potrebné nehodu dôkladne vyšetriť. Politika teraz musí ísť bokom," napísal Šimečka

Polícia na sociálnej sieti uviedla, že dokopy sa v rýchlikoch nachádzalo približne 80 ľudí. Potvrdili tiež, že podľa doterajších informácií nedošlo k usmrteniu žiadneho z cestujúcich.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že predbežne je príčinou nehody to, že jeden z rušňovodičov nedal prednosť. 

Premiér Robert Fico vyjadril nádej, že pri železničnom nešťastí nebudú obete na životoch. Všetkým zraneným želá skoré uzdravenie, napísal to na sociálnej sieti.

Po nehode je zhruba 100 ľudí ľahko zranených, dvaja ľudia sú v kritickom stave. Traja ľudia sú zakliesnení, bez informácií o ich zdravotnom stave. Na tlačovej konferencii to vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Ide podľa neho o mimoriadnu dopravnú nehodu, ktorá zrejme nastala zlyhaním ľudského faktora. Jeden z rušňovodičov pravdepodobne nedal druhému prednosť.

K zrážke rýchlikov došlo krátko po 10.00 na mieste, kde sa trate križujú a prechádzajú do jednokoľajovej trate.

„Dôvod zrážky je predmetom vyšetrovania. V tejto chvíli je prioritou záchrana a evakuácia cestujúcich a našich zamestnancov. Informácie budeme priebežne aktualizovať,“ uviedol hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Ján Baček s tým, že na trase je zabezpečená náhradná autobusová doprava.

Na mieste zasahujú všetky zložky Integrovaného záchranného systému. Podľa informácií polície cestujúci postupne opúšťajú vlakové súpravy, prvotné informácie hovoria o viac ako 20 zranených cestujúcich. Podľa denníka SME mali obaja rušňovodiči pred zrážkou z rýchlikov vyskočiť. 

Aktuálne sa jeden z vlakov nachádza na koľaji, druhý visí nad priepasťou.