Zbožňuje Conchitu Wurst, vyžíva sa v starších dámach a neustále niečím provokuje. Ikona francúzskej módy Jean Paul Gaultier je osobnosť, ktorú nemožno prehliadnuť. Ovplyvnil celé generácie, zmenil šatníky nás všetkých a zdá sa, že má nevyčerpateľnú energiu. Jean Paul Gaultier je skutočnou legendou a jedným z posledných veľkých francúzskych couturierov, ktorého tvorba ovplyvnila celé generácie. Jeho šaty nosia slávni a bohatí, ich zoznam je rovnako rôznorodý a pestrý ako jeho šaty a veľkolepé prehliadky. Pri príležitosti uvedenia jeho limitovanej kolekcie "Jean Paul Gaultier for Lindex", ktorú bude možné od stredy kúpiť aj v Čechách, sme vyspovedali slávneho rebela. Prehovoril o ženách, ktoré ho ovplyvnili aj o Conchite Wurst, s ktorou je momentálne spájaný. Budete prekvapení, čo všetko sa seba prezradil.
Dobrý deň, pán Gaultier. Ako sa máte?
Úžasne, som veľmi spokojný. Všetko ide skvele, mám veľkú radosť.
Mnohí vás charakterizujúce ako rebela, vaša prezývka enfant-terrible (v preklade Hrozné dieťa, postrach rodiny) vás neustále sprevádza. Aký je ale Jean Paul Gaultier naozaj?
Som ako dinosaurus, ale veľmi šťastný. Pozrite sa na moju kariéru. Svoju značku som založil v roku 1976 a stále som tu a robím nové a nové kolekcie. Nemôžem sa sťažovať.
Čo vás viedlo k vytvoreniu limitovanej kolekcie pre módny reťazec Lindex?
Je to pre mňa predovšetkým skvelá príležitosť, pretože som prestal robiť vlastnú junior a denim kolekciu. Nechcel by som označovať túto kolekciu ako určenú pre lacný trh. Dnes aj bohaté dámy nakupujú v rôznych značkách a mixujú oblečenie za nižšie ceny. To však neznamená, že sa uspokoja s nižšou kvalitou. Sám som bol prekvapený výslednou kvalitou niektorých kúskov, pokojne by mohli byť súčasťou mojej vlastnej kolekcie.
Čo bolo pre vás pri jej navrhovaní najväčšou výzvou?
Vziať všetky typické prvky pre svoju tvorbu a urobiť z nich jednu ucelenú kolekciu. Tá je určená pre modernú ženu nešpecifikovaného veku. Môže ňou byť 16-ročná aj 60-ročná. A kľudne aj vyše 70-ročná.
Máte obľúbený kúsok?
Aby som bol úprimný, pre mňa bude najobľúbenejší kúsok ten, ktorý sa bude najviac páčiť zákazníčkam. Bude to znamenať, že som uspel u mnohých ľudí.
Keď navrhujete kolekciu, ako celý proces prebieha? Kde začínate?
V tomto prípade som vzal všetky ikonické prvky značky Jean Paul Gaultier - námornícke pruhy, korzety, tetovanie a pretvoril som ich do zimnej kolekcie, aby to stále bol Gaultier, ale zároveň Lindex. Snažil som sa skombinovať všetky prvky štýlom, ktorý by ste asi úplne nečakali a ktorý bude stále kreatívne a jedinečný. Nič nie je presnou kópiou mojich predchádzajúcich kolekcií, to som nechcel. Je to stále Gaultier, ale viac ako koncentrát mojej tvorby.
Spomínali ste vaše ikonické prvky. Kde sa vzala vaša posadnutosť tetovaním?
To už je dávno, prvú tetovanú kolekciu som vytvoril na začiatku 90. rokov. Svoje prvé tetovanie mám z osemdesiatych rokov, vtedy som tiež navštívil festival tetovania v Londýne. Bol som úplne fascinovaný ľuďmi, ktorých som okolo seba videl. Tam som sa rozhodol, že urobím celú kolekciu inšpirovanú tetovaním.
Až tak veľmi vás potetovaní motorkári nadchli?
Veľmi dobre si spomínam na jednu dámu, ktorú som tam stretol. Mala viac ako šesťdesiat, mala na sebe sukňu, čiernu priehľadnú blúzku a pod ňou kvetovanou podprsenku. Veľmi ma zaujala, pretože som nechápal, čo tam vôbec robí. Išiel som k nej bližšie a zistil som, že to nie je podprsenka, čo vidím. Ona mala prsia potetovaná kvetinami! Môj bože, to bolo oveľa lepšie, než čo sa na módnej scéne kedy vytvorilo. Jej hrudník bol prekrásny a vzrušujúci.
Jean Paul Gaultier v kampani pre Lindex.
Aké ste mali ohlasy na potetovanú kolekciu? Predsa len to bolo niečo nevídané.
V deň, keď som predstavoval túto kolekciu, boli pri tom aj Naomi Campbell a Christy Turlington a nechali si urobiť piercing. Bol som veľmi šťastný, pretože som jasne videl, že som sa vydal správnym smerom. Tetovanie sa stalo súčasťou mojej tvorby a napríklad v tejto kolekcii som skombinoval prúžky do super Gaultier vzhľadu.
Ďalším z typických prvkov je pre vás kónická podprsenka, ktorú najviac preslávila Madonna. Odkiaľ sa vzala?
Predovšetkým musím vysvetliť, že som ju nevytvoril ako niečo provokatívne. Všetko začalo, keď som mal 6 rokov a rodičia mi nedovolili hrať sa s bábikami. Mal som medvedíka, ktorého som začal obliekať ako bábiku. Dokonca mal make-up. Keď nad tým dnes rozmýšľam, bol to vôbec najväčší transvestita. Je to tak, robil som, čo som vedel.
Mal teda aj podprsenku?
Áno, ten medvedík nosil moju prvú špicatú podprsenku. Môžete ho vidieť na mojej výstave, s ktorou cestujem po svete.
Žiadna žena nehrala rolu vo vašom záujme o dámske spodné prádlo?
To zase áno. Na konci 70. rokov som bol obklopený dievčatami, ktoré ma v tomto smere ovplyvnili. Boli z post-feministickej generácie, už nepálili podprsenky na dôkaz svojej slobody. Naopak používali spodnú bielizeň ako symbol svojej sexuality. Ale nie kvôli zvádzaniu mužov, proste sa im páčilo ukazovať podprsenky pod svojimi Chanel kabátikmi.
A čo korzety?
Prvý som ukázal v roku 1978, kedy som zašiel do obchodného domu La Samaritaine, kde som objavil krásne vypracovaný korzet z čierneho saténu. Ten obchod sa zameriaval na staršie dámy, preto aj veľkosti boli väčšie, ale tomu korzetu to na kráse neubralo. Naučil som sa ho vyrábať, ozdobil starými vojenskými medailami a poslal na prehliadkové mólo. Predstavte si dámsky vojenský korzet!
Veľa vašich korzetov má zvláštny odtieň, ktorý ste použil aj v tejto kolekcii.
V roku 1982 som bol v New Yorku, kde som videl muzikál Nine. Je tam scéna, keď sa deväť dievčat pripravuje, líči sa pred zrkadlami a všetky na sebe majú korzet v štýle 40. rokov lososovej farby. Veľmi krásne. Vtedy som si vybavil korzet mojej babičky, ktorý mal púdrovo-lososový odtieň a hneď som vedel, že chcem korzetovú kolekciu. Vtedy som ale neurobil celú kolekciu, v tej dobe by to bola katastrofa vytvoriť kolekciu v štýle 40. rokov. Ako návrhár som musel prísť s niečím novým a tak vznikli šaty s korzetom. Mali úspech rovnako ako zvyšok kolekcie v námorníckom štýle.
Pruhované tričko sa stalo vaším symbolom. Bez neho si vás ani nedokážem predstaviť.
Už ako malý som nosil námorníckej oblečky. Navyše pochádzam z generácie, ktorá začala chodiť na blšie trhy. Raz som tam našiel starú francúzsku námornícku uniformu a zamiloval si ju. Ľudia proste námorníkov milujú a preto pruhy nechýbajú v žiadnej mojej kolekcii. Tento vzor som už urobil na mnoho spôsobov - ako šaty aj kabáty. Sú tiež ako norkový kožuch. Je to skvelý motív, mnoho návrhárov ho po mne začalo používať tiež.
Nevadí vám, že vás iní návrhári kopírujú?
Nie, je to pre mňa pocta.
Už od detstva ste vedeli, že chcete byť módnym návrhárom?
Nie, ako malý som sníval o povolaní pekára a cukrára. Veľmi rád jem, hlavne sladké. To mi ostalo celý život. Dneska ráno som mal tri koláče so škoricou. Dal by som si viac, ale to by som nezapol nohavice na prehliadku.
Čo vás teda priviedlo k móde?
Veľmi ma ovplyvnila televízia a filmy. Ako malý som sa rád pozeral na relácie z Folies Bergere (slávny parížsky kabaret, pozn. red.) A môjho medvedíka som obliekal ako tanečnicu sa trblietavým kostýmom a perím. Najväčší vplyv na mňa mal ale film Falbalas z roku 1945, ktorý som videl prvýkrát v 12-tich rokoch. Rozpráva príbeh módneho návrhára a jeho múzy, ktorí sa do seba zamilujú, on sa o ňu stará, oblieka ju.
Návrhár a jedna z jeho múz Dita Von Teese.
Jeden film a celkom sa vám zmenil život?
Áno, Falbalas ma fascinoval a povedal som si, že to je predsa to, čo chcem v živote robiť. Nie kvôli sláve, ale chcel som byť ako hlavná postava a obliekať krásne ženy. Neskôr som sa zoznámil s Micheline Presleo, hlavnou predstaviteľkou a dozvedel som sa, že film bol inšpirovaný životom veľkého francúzskeho couturiera Marcela Rochasa. Keď som potom pracoval u Jeana Patoua, bolo to presne ako v tom filme.
Takže sa vám splnil detský sen, ale vzdelanie v odbore nemáte.
Ten film bol mojou školou. Opísal módny svet dokonale. Niekedy, keď sa na Falbalas pozerám - pozor, nie som nostalgický ako tie staré herečky, čo sa pozerajú na svoje filmy z mladosti každý deň, to nie! - stále zisťujem, ako veľmi ma tento film ovplyvnil. Naozaj sa mi dostal pod kožu a často sa pristihnem, že hovorím o šatách rovnako ako tí herci.
Väčšinou návrhári hovoria, že ich ovplyvnila ich matka. V rodine ste vzor nemal?
To áno, moja babička mala úžasný šatník a v ňom kúsky zo začiatku storočia. Veľké klobúky s perím, korzety. Pracovala ako zdravotná sestra, ale tiež vykladala tarotové karty a radila ľuďom. Hrával som si obďaleč a počul som, čo hovorí. Často radila s oblečením, aby sa ženy opäť páčili svojim manželom. Vtedy som si uvedomil, akú dôležitú úlohu hrá oblečenie v našom živote a ako veľmi nás a naše vzťahy ovplyvňuje.
Spomeniete sa na svoj prvý návrh?
Nebol som výborný kresliar, ale rád som maľoval ženy, ktoré chodili za babičkou a skicoval som šaty, v ktorých by som ich rád videl. Pamätám sa najmä na jednu staršiu dámu, ktorú som na obrázkoch obliekal ako filmovú hviezdu. Vždy sa tomu smiala.
Na svoje prehliadky si vyberáte najrôznejšie modelky, mladé, staré, vysoké, chudé, silné. Ako by ste opísali krásu?
Ťažko zovšeobecňovať, neexistuje jeden druh krásy. Povedal by som, že považujem za krásne to, čo je odlišné. Krásny je ten, kto je jedinečný, čo sme napokon všetci.
Vždycky vás priťahovali ženy, ktoré sa odlišujú od zažitých predstáv o kráse?
Áno. Pamätám na jednu dievčinu, s ktorou som chodil do školy. Mala na hlavne obrovské afro, ale nebola černoška. Tie vlasy boli ohnivo červené, jej pleť bola biela, až priesvitná. Bola naozaj prekrásna. Od tej doby mám slabosť pre ryšavky s porcelánovou pleťou.
Aký ste bol žiak?
Veľmi plachý a vôbec mi nešiel šport, radšej som kreslil. Ale aby som bol pre spolužiakov zaujímavejší, vymyslel som si, že topmodelka Gunilla Lindbland je moja sesternica. Krásna, vysoká blondína, už vtedy veľká hviezda, do ktorej som bol zamilovaný. Chcel som, aby na mňa žiarlili, preto som si vymyslel túto historku.
V 18-tich rokoch ste začali pracovať pre módny dom Pierra Cardina a potom pre Jeana Patoua. Ako veľmi vás ovplyvnili tieto ikony francúzskej módy?
Veľa som sa naučil a ujasnil si smer, ktorým sa chcem vydať. Patou bol už vtedy tradičný, starý módny dom, veľmi konzervatívne prostredie. Pracoval som tam ako asistent kreatívneho riaditeľa a vyhľadával som tiež modelky pre prehliadky. Objavil som krásnu černošku s platinovo blond vlasmi a môj šéf ju odmietol s tým, že americkí zákazníci nemajú radi čierne dievčatá. To bola blbosť! Nemali sme žiadnych amerických klientov, žiadna Američanka nenakupovala u Patoua.
Aké ženy vás inšpirovali vo vašej tvorbe?
Jednou z prvých bola Anna Pavlovská, Francúzka poľského pôvodu. Stretol som ju v roku 1972, kedy sa obliekala do šiat v štýle 40. rokov z blšieho trhu, nosila červenú okolo očí, čierny rúž a chodila po Paríži bosá. Neuveriteľná. Odporučil som ju svojmu šéfovi, ten ju k môjmu prekvapeniu zamestnal. Tiež som ju predstavil Yves Saint Laurentovi, ktorý si vždy vyberal odlišné modelky. Ona bola naozaj veľmi iná aj tým, ako sa pohybovala po móle. Chodila celkom prirodzene, neštylizovala sa do neprirodzených póz. Anna bola veľmi zmyselná, Yves podľa nej urobil svoju slávnu ruskú kolekciu.
Vždy sa okolo vás točili krásne ženy?
Áno, mal som šťastie. Napríklad Farida Khelfa, ktorá je teraz riaditeľkou módneho domu Schiaparelli. Keď som ju po prvýkrát uvidel, bol som v šoku. Oblečená celá v čiernom, vysoká, výrazný pás a veľmi dominantný. Bola súčasťou punkovej scény, aj keď sama punk nebola. Veľmi ma ovplyvnila a skutočne fascinovala.
Nechával ste sa niekedy ovplyvňovať módnymi trendmi?
Nikdy som sa nestaral o to, či je ten správny čas na to či ono. Vždy som ukazoval to, čo som považoval v daný moment za krásne. Viete, v móde si nikdy nemôžete byť istý, preto som radšej nasledoval vlastný inštinkt. Aj čo sa týka výberu mojich modeliek a modelov. Nikdy som nehľadal druhú Farid, Annu, Gunellu. Každá z nich bola jedinečná a nenahraditeľná. Keď mi ľudia o niekom hovoria - to je nová Kate Moss, vždy to beriem s rezervou. Väčšinou totiž dotyčná nemá s Kate vôbec nič spoločné.
Návrhár a Conchita Wurst.
Ste jedným z hlavných predstaviteľov francúzskej módy. Ako by ste charakterizovali parížsky štýl, o ktorom všetci opäť veľmi hovorua a radia, ako sa obliekať a byť šik ako Parížanky?
V dnešnej dobe už nič také podľa môjho názoru neexistuje. Žijeme v globalizovanom svete. Už dlho som nevidel pravý parížsky štýl. Je to smutné, ale je to tak. Aká je Francúzka? Veľmi medzinárodná. Bohužiaľ dnes sa ženy obliekajú často tak, aby neboli veľmi vidieť. Všetko je šedivé, nudné. Už sa neexperimentuje, len najmladšia generácia. Ale akonáhle prídete do veku, keď sa vydáte a oženíte, začnete sa obliekať zle. Najmä muži.
Vaša tvorba je veľa spojená s výraznými osobnosťami ako Madonna, Catherine Deneuve a teraz ste vidieť po boku Conchity Wurst. Ako si vyberáte, s kým budete spolupracovať?
Nevyhľadávam ich, oni sami chodia za mnou. V tom mám obrovské šťastie, že stále stretávam ľudí, ktorí ma dokážu úplne fascinovať. Ako práve Conchita. Prvýkrát sme sa stretli pred dvoma rokmi, keď sa dostala do finále rakúskej Eurovízie. Hneď, ako som ju uvidel, bol som paf. Moment, prečo o nej hovorím v ženskom rode? Je to predsa chlapec!
Čím vás Conchita, teda Thomas Neuwirth zaujal najviac?
On je dokonalou zmesou ženskosti a mužskosti. Nielen vzhľadovo, ale aj tým, ako sa správa a premýšľa. Rozhodne nie je žiadnou karikatúrou ženy.
Fandili ste mu vo finále Eurovízie?
Áno! Sám som poslal 73 hlasov. Nie, že by práve kvôli nim vyhral, ale urobilo mi to veľkú radosť, keď zvíťazil. Evidentne nezaujal len mňa, ale veľa ľudí. Tento rok sme sa stretli na charitatívnom plese Life Ball vo Viedni, kde som ho pozval na moju haute couture prehliadku. On je naozaj niečo, odlišuje sa a to aj intelektuálne.
V Paríži predviedol jedny zo svadobných šiat a nebolo to prvýkrát, čo ste ukázal muža ako nevestu.
Rád na prehliadkach ukazujem ženskú stránku v mužoch a mužskú v ženách. Ale je pravda, že som to nikdy neurobil ako Conchita. Na prehliadkovom móle bol naozaj vynikajúci. Nešiel ako žena, nesnažil sa napodobňovať alebo parodovať chôdzu modeliek. V tom je skutočne unikátny. Pracujem s jedným modelom, ktorý je veľmi mužný, ale na móle chodí ako topmodelky, jeho chôdza nepripomína muža a pritom je v reálnom živote naozaj veľmi mužný.
Stretnutie s Jeanom Paulom Gaultierom očami autorky
"Dobrý deň, ja som Jean Paul Gaultier, francúzsky módny návrhár, rád vás vidím. Nepoznáme sa? Páči sa mi, ako nosíte moje pánske sako, to je presne ono. "Takto začalo nedávne stretnutie s návrhárom, ktorého si ctí aj Madonna. Energický, vášnivý, veľmi ukecaný. V jeho spoločnosti sa jednoducho cítite skvele od samého začiatku. Gaultiera som vždy obdivovala, najmä potom po prvej prehliadke, na ktorú som do Paríža dostala pozvanie. Vidíte na ňom, že ho stále baví jeho práca a záujem okolia mu robí neskrývanú radosť. Tento prístup vás automaticky nakazí. Vo švédskom hoteli Dorsia sme sa nakoniec rozprávali viac ako hodinu a pokojne by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej. Jean Paul Gaultier má aj vo svojich 62 rokoch a 44 rokoch v odbore stále čo povedať.
Kto je Jean Paul Gaultier
narodený: 24. apríla 1952 v Arcueil, Francúzsko
prezývka: enfant terrible
pracoval pre značky Pierre Cardin, Jean Patou a Hermés
svoju značku založil v roku 1976
navrhoval filmové kostýmy napríklad pre film Piaty element
medzi jeho zákazníčky patrí Madonna, Lady Gaga, Catherine Deneuve, Dita Von Teese
v septembri oznámil, že končí s navrhovaním konfekcie a bude sa naďalej venovať haute couture
od 8. októbra je v predaji jeho limitovaná kolekcia Jean Paul Gaultier pre Lindex, časť výťažku ide na boj proti rakovine prsníka
Cindy Kerberová, idnes.cz