Krásne slnečné počasie, teplota sa pohybuje okolo príjemných 18 stupňov, vonkajšie reštauračné priestory, parky, ihriská, promenády pozdĺž riek sú plné a nikto nemá rúško.
Človek by si na prvý pohľad pomyslel, že je Srbsko voči koronavírusu imúnne a celosvetová pandémia sa mu dokonca vyhla. Bohužiaľ opak je pravdou.
Srbskí epidemiológovia apelujú na obyvateľstvo každý deň. "Noste rúška, správajte sa disciplinovane, nezdržujte sa vo väčších skupinách, situácia je vážna," hovoria.
Avšak strach a panika z neznámeho, ktorá panovala počas prvej vlny a ktorá v ľuďoch vyvolala zodpovednosť, bohužiaľ pominula.
Zdá sa, že Srbi zaujali k mimoriadnym opatreniam rovnako laxný prístup ako Česi, hoci počet nakazených každým dňom stúpa. Dňa 28. októbra bolo z 9 690 testovaných osôb 1328 pozitívnych na Covid-19.
Od začiatku pandémie na tento vírus zomrelo 803 ľudí. Srbsko, predovšetkým Belehrad, už akúsi druhú vlnu zažilo počas leta, priemerný počet nakazených bol okolo 600 ľudí denne, a to v čase, keď vo zvyšku Európy bola situácia celkom stabilizovaná.
Tvrdé jarné opatrenia
Otázkou samozrejme ostáva, či to bola druhá vlna pandémie, alebo dôsledok predčasne ukončených mimoriadnych opatrení. Tie boli v Srbsku počas prvej vlny pomerne prísne.
Zavedený bol aj policajný dozor a počas niekoľkých víkendov sa dokonca vôbec nesmelo vychádzať von. Dôchodcovia sa mohli prechádzať iba v určitý čas, potraviny mohli nakupovať len vo veľmi ranných, takmer ešte nočných hodinách.
Výsledkom týchto radikálnych opatrení bolo solídne zvládnutie situácie, bez katastrofálnych scenárov, ktoré sme vtedy všetci sledovali v Taliansku alebo Španielsku.
V súčasnosti je to horšie
Predčasné ukončenie týchto prísnych opatrení zrejme, ako som už spomenula, spôsobilo opätovný nárast počtu nakazených.
Súčasne je celkový prístup k situácii oveľa benevolentnejší a krízový štáb vydáva len akési odporúčania. Asi s cieľom predísť nepokojom, ktoré momentálne zažíva Česko a ktoré už aj Srbsko zažilo pred pár mesiacmi.
Z vlastnej skúsenosti môžem len konštatovať, že odporúčaniam tu ľudia neprikladajú príliš veľkú váhu. Pred pred pár dňami bolo vyhlásené, že v uzavretých priestoroch, v dopravných prostriedkoch a v školách je nevyhnutné nosenie rúšok.
Moja skúsenosť je však taká, že nie všetci majú v obchodoch rúško, nie všetky deti majú po celú dobu pobytu v škole rúška a polovica obsluhujúcich v predajniach a reštauráciách nosí rúško spôsobom, že im zakrýva iba ústa, nos nie.
Nápadná podobnosť?
O plánovaných mimoriadnych opatreniach sa zatiaľ neuvažuje. To nastane až vtedy, keď nemocnice prestanú zvládať prísun hospitalizovaných ťažších prípadov.
Lekári občanom, a to predovšetkým rizikovým skupinám, odporúčajú očkovanie proti bežnej chrípke a pneumokoku. Toto očkovanie údajne zmierňuje nežiaduce prejavy zákerného vírusu.
Osobne s nosením rúšok problém nemám a s rešpektom poslúchnem rady odborníkov s cieľom zabrániť šíreniu vírusu a zbytočným predčasným úmrtiam.
Verím tomu, že keby sme všetci dôsledne rúška nosili, určite by sme predišli krízovým opatreniam. Situácia je už jednoducho taká, nič s tým neurobíme, tak prečo sa tomu toľko bránime? Nechápem.
Protestami len všetko zhoršujeme. Nie je to koniec sveta a nie je to navždy. Chce to len trpezlivosť, disciplínu a vieru v lepší zajtrajšok. To hovorím z pozície matky, umelkyne aj podnikateľky zároveň.