Zhruba sto kilometrov od slovenských hraníc leží Wachau, jedno z najkrajších európskych riečnych údolí. Úsek Dunaja medzi Melkom a Kremžou, ktorý je od roku 2000 na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, je známy predovšetkým vínom. Ale dôvodov k návšteve je oveľa viac, píše Tomáš Ventura pre idnes.cz.
Prísť sem len na otočku by preto bola škoda. Pokiaľ si však vyhradíte na pobyt v tunajšej krajine trebárs týždennú dovolenku, stihnete všetko: relaxáciu, pohyb, pamiatky i gastronomické zážitky.
Steinfeder, Federspiel, Smaragd
Bez týchto troch slov, ktorými tunajší vinári označujú štýl svojich suchých bielych vín, sa vo Wachau nezaobídete. Špecifické označenie zákazníkom pomáha rýchlo sa zorientovať. Vína kategórie Steinfeder sú ľahké a osviežujúce, Federspiel je už výraznejšia stredná kategória a ako Smaragd sú označovaná plné vína, čo majú okolo trinásť percent alkoholu a pochádzajú z najvyzretejšieho hrozna. Pravidelnému návštevníkovi pivníc na východ od Rakúska, zvyknutému pri ochutnávke na osem bielych a päť červených odrôd, sa môže ponuka vinárov vo Wachau zdať na prvý pohľad trochu nudná. Cez sedemdesiat percent tunajších viníc je vysadených len dvoma druhmi odrôd - Veltlínskym zeleným a rizlingom.
V skutočnosti však aj z týchto dvoch odrôd vznikajú rôznorodé vína, ktorá je zábavné porovnávať medzi sebou. Popri odlišných prejavoch rôznych ročníkov kladú tunajší vinári dôraz aj na rozdielny prejav jednotlivých viníc a pre každý vinohrad ladia dobu zberu podľa toho, aký charakter by výsledné víno malo mať. K tomu im nahrávajú aj špecifické prírodné podmienky v údolí.
"Mikroklíma je tu veľmi rozdielna. Hrozno v západnej časti Wachau dozrieva obvykle o jeden až dva týždne neskôr ako vo východnejšie položených viniciach, ktoré ovplyvňuje teplejšia panónska klíma. Chladnejší vzduch od severu prispieva k väčším rozdielom medzi dennými a nočnými teplotami, čo sa na kvalite hrozna tiež priaznivo prejavuje," vysvetľuje pivničný majster z vinárstva Domäne Wachau Heinz Frischengruber.
Klasiku alebo Klausa?
Aj preto vinári na etiketách a na vínnych lístkoch zdôrazňujú názvy jednotlivých viníc. V názvoch vín sa tak popri spomenutých dvoch odrodách a troch kategóriách objavujú aj tajuplné mená ako Pichlpoint, Kollmütz, Achleiten, Kellerberg alebo Klaus. Komu by dve odrody boli predsa len málo, môže pátrať po špecialitách. Nájsť sa tu dá Sauvignon, muškáty a Zweigeltrebe. Takže ochutnať možno aj ružové a červené vína. Len ich je menej a nie sú to tie hlavné hviezdy.
Ochutnávky sa dajú dohodnúť individuálne, ale ak sa nechcete viazať na konkrétne miesto alebo čas, môžete si vybrať z ponuky vínnych krčmičiek (Heurigen). Každá má v priebehu roka trochu inú otváraciu dobu, takže aktuálny stav je najlepšie overiť na webových stránkach jednotlivých obcí, prípadne súhrnne napríklad na špecializovaných online stránkach.
Pravdepodobne najlepší operatívne servis "v teréne" poskytuje aplikácia myWachau. Je v nej všetko: otváracie doby reštaurácií a vínnych krčmičiek, prehľad a kontakty na vinárov, mapy viníc, termíny kultúrnych podujatí. Bohužiaľ vyžaduje dátové pripojenie a pri teste si povedala o 230 MB za deň. Takže to chce buď veľmi výhodný roamingový dátový balíček alebo wi-fi.
Po vode i po súši
Vo vinárskom kraji nie je auto zrovna najšikovnejší dopravný prostriedok. Vedľa obvyklého autobusu sa vo Wachau ponúka počas sezóny aj vlak Wachaubahn, ktorý prechádza po ľavom brehu Dunaja. Jednoduchú, rýchlu a v rovinatom teréne pozdĺž rieky nie príliš náročnú variantu predstavuje bicykel. Cyklotrasy vedú po oboch brehoch Dunaja a tridsať kilometrov medzi Melkom a Kremžou by sa po nich bez problémov dalo prejsť za dve hodiny. O rekordný čas sa však asi bude usilovať len málokto. Miest vyzývajúcich z najrôznejších dôvodov k zastávke je tu totiž nespočetne veľa.
Kto by sa však na podunajskej rovinke predsa len začal nudiť, môže zájsť na niektorú z bočných ciest a dať si trochu do tela. Naplánovať si možno trasy s rôznou záťažou. Tí najzdatnejší môžu vyšliapnuť aj na bezmála tisícmetrový Jauerling. Čo predstavuje prevýšenie od Dunaja viac než 760 metrov.
Zrejme najpohodlnejšie (a najdrahšie) sa dá údolie Wachau vychutnávať z paluby niektorej z lodí premávajúcich medzi Kremžou a Melkom. Presný úsek a prípadne smer (po prúde je jazda pochopiteľne oveľa rýchlejšia) si každý vyberie podľa svojich časových možností. Cenník cestovného v oboch konkurenčných firiem (Brandner a DDSG) zvýhodňuje spiatočné cestovné, ktoré na trase Kremža – Melk – Kremža vychádza na 29,50 eura. Cesta na lodi avšak zaberie skoro päť a pol hodiny. Navyše v Melku je prestávka iba 45 minút, čo na prehliadku mesta a tunajšieho kláštora zďaleka nestačí. Lepšie je zvoliť si kratší úsek a do prepravy zakomponovať aj vlak, autobus alebo bicykel.
Pri výletoch pravdepodobne využijete aj kompu, jediné mosty sú totiž v Melku a v Kremži. Kompy spájajú oba brehy Dunaja v Dürnsteine (ten je len pre peších a cyklistov), vo Weißenkirchene a vo Spitzi. Za prevezenie auta zaplatíte vo Weißenkirchene tri eurá, za každého dospelého pasažiera ďalšieho 1,50 eura. Dieťa ide za jedno euro, detský bicykel za 50 centov.
Vínna réva nie je jediná rastlina, ktorou sa Wachau pýši. Minimálne na rakúskom trhu jej sekundujú miestne odrody marhúľ. Marhule za vínom nezaostávajú v žiadnom ohľade. Okrem vlastného loga (Original Wachauer Marille) používajú európske chránené označenie pôvodu, putovať za nimi môžete po turistických chodníkoch (Marillenmeile) a na webovej kamere môžete sledovať ich dozrievanie. A marhule z Wachau naozaj chutia lepšie ako tie naše. Najlepšie bude prísť ich ochutnať v júli, kedy stotisíc stromov vydáva svoju úrodu a v regióne sa konajú rôzne marhuľové slávnosti a ochutnávky. Najväčším marhuľovým sviatkom je Marillenkirtag v mestečku Spitz, ktorý tento rok pripadá na 21. až 24. júla.
Ak vám to v júli nevyjde, nevadí. Dve tretiny úrody sa síce podľa štatistík predajú konzumentom na priamo "zo stromu", ale zvyšok sa spracuje do produktov, ktoré sú vo Wachau dostupné celoročne. Snáď v každom penzióne tú dostanete na raňajky marhuľovú marmeládu a s trochou šťastia ju budete zapíjať marhuľovým džúsom. Klasika sú samozrejme najrôznejšie koláče alebo marhuľové knedle. Ako darček si domov môžete odviezť miestnu marhuľovicu alebo jemnejší, sladší a ovocnejší marhuľový likér. Alebo skúste "kombo" zvané Opitá marhuľa - marhuľu naloženú v marhuľovici.
Wachau a najbližšie okolie je bohaté aj na kultúrne a historické pamiatky. Ak by ste mali čas len na jednu, voľba je asi jasná: kláštor v Melku. Barokový perla, ktorú v roku 2008 magazín National Geographic vyhlásil za najlepšiu historickú destináciu sveta. Odporúčaná doba, ktorú by ste si mali na prehliadku vyhradiť, je podľa webu stiftmelk.at približne 2,5 hodiny. Z toho zhruba hodina pripadá na kláštorný park. V skutočnosti nie je problém stráviť tu oveľa viac času, zvlášť ak si k tomu ešte pripočítate aj prechádzku mestom a posedenie v niektorej z tunajších reštaurácií alebo kaviarní.
Medzi hlavné lákadlá kláštora, pod ktorého barokovú podobu sa začiatkom 18. storočia podpísal staviteľ Jakob Prandtauer, patrí knižnica obsahujúca stotisíc zväzkov a vyzdobená nádhernými stropnými freskami, prekrásna mramorová sála alebo bohato zdobený kláštorný kostol.
Atmosféru trochu temnejšieho stredoveku môžete okúsiť na zrúcanine Aggstein. Tá sa týči zhruba tristo metrov nad hladinou Dunaja, takže je odtiaľ úžasný výhľad do údolia. Zároveň si tu okrem stredovekého vojenského staviteľstva môžete na jednej z trvalých výstav osviežiť aj príbeh o Nibelungoch, ktorého časť sa odohráva aj pri Dunaji. A navrch dostanete ešte aj povesť o tunajšej hladomorni zvanej ružová záhradka. A ešte jedna zrúcanina stojí za zmienku. Na hrade nad obcou Dürnstein bol v zajatí držaný anglický kráľ Richard Levie srdce. Z hradu už síce zostala len romantická zrúcanina, je však celoročne zadarmo prístupná a cestou z Dürnsteinu vám náučný chodník pripomenie nielen osudy anglického kráľa, ale aj históriu krížových výprav.