V budove Slovenského rozhlasu ste začali prvýkrát pracovať pred dvadsiatimi rokmi. Tohto roku ste sa vrátili. Ako sa za ten čas rozhlas zmenil?
- Zmenilo sa mnohé, ale veľa vecí zostalo pri starom. Z rozhlasu je verejnoprávna inštitúcia, máme iný rozsah vysielania, iné zákony, pribudla konkurencia, zásadne sa premenil celý mediálny priestor. Podľa mňa však ostatný mediálny priestor - elektronický aj printový - postúpil ďalej. Rozhlas fyzicky zostarol a technicky si nevybudoval náskok. Ten získali licencované (nemám rád slovo komerčné) médiá. Najmä po nástupe rádia Expres sa priestor zásadne zmenil a rozhlas ako keby nezachytil tento vietor a zostal stáť. To sa dnes ukazuje ako problém.
Vyrovnáva sa Slovenský rozhlas s konkurenciou?
- V niečom áno, v niečom nie. Podľa mňa rozhlas konkurenciu zásadne podcenil. Či už v oblasti technológií, alebo v oblasti práce s poslucháčskym zázemím. Expres pracuje sofistikovane s programovými konceptmi, s programovými tipmi. My na to nabiehame teraz. Chceme, aby už neplatila zásada, že kto vysiela najviac, je najlepší. Chceme zmeniť kvalitu a myslenie ľudí. Tu existovali múry medzi jednotlivými okruhmi a redakciami. Boli uzavreté, ľudia málo komunikovali. Zmenou organizačnej štruktúry sme sa snažili tieto bariéry zbúrať. Dúfajme, že budúci rok to už bude počuteľné.
Čo chcete zmeniť na jednotlivých okruhoch?
- Pre rozhlasové stanice je veľmi dôležitý zvukový obal. Slovenský rozhlas zvukovú grafiku zanedbal. Od prvého januára chceme zaviesť nové zvukové grafiky, inak štruktúrované programové tipy, inak formátovanú hudbu, chceme nové technológie. Od januára by sa malo zmeniť programovanie Rádia Slovensko, Rádia Devín, regionálnych okruhov Regina. Existoval tu taký zvláštny manažérsky pohľad, že Rádio Regina nespolupracuje s Rádiom Slovensko. Obrazne povedané, na jednu tlačovku by nemalo chodiť päť redaktorov rozhlasu.
Český rozhlas v posledných rokoch obohatil politický okruh, vedecký okruh, okruh pre mladých. Nemohol by sa touto cestou vybrať aj Slovenský rozhlas?
- Keď som kandidoval na riaditeľa rozhlasu, navrhoval som v projekte tri okruhy, ktoré budú mať silnejšie pokrytie, silnejší marketing. Schválený projekt však ráta s piatimi okruhmi. Tie budú pracovať tak ako doteraz. Česi vytvorili nové stanice, ale sú to väčšinou digitálne okruhy. Ale naše trhy sa vôbec nedajú porovnávať. Aj keď som bol v televízii, mnohí sa pýtali, prečo Česi robia sto dokumentov a my tridsať. Oni majú väčší rozpočet, majú vyššie koncesionárske poplatky a disciplinovanejších koncesionárov. Je tam aj dvojnásobný reklamný trh. Slovenský rozhlas preto musí vychádzať z reálnych možností nášho trhu. Zachováme päť okruhov a chceme ich naplniť niečím iným ako licencované rádiá. Keď si poslucháč naladí Rádio Slovensko, dostane rýchlu a objektívnu informáciu a pohodovú hudbu. Devín je jasne zameraný na kultúru a umenie. Regionálne stanice poskytnú miestne informácie, Patria národnostné vysielanie, Radio FM alternatívnu hudbu pre mladých. Rozhlas musí vytvárať alternatívu k ostatným.
Polovica poslucháčov Rádia Slovensko má nad 50 rokov. Ako chcete prilákať mladších?
- My poskytujeme servis pre ľudí, ktorí chcú dostávať informácie o tom, čo sa deje okolo nich. Licencované formáty nemôžu poskytnúť takýto typ informačnej stanice s aktuálnou publicistikou. Naším cieľom je, aby sme do dvoch rokov znížili vekovú kategóriu poslucháčov o desať rokov. Samozrejme, nechceme stratiť starších. Musíme osloviť skupinu "štyridsať plus-mínus". Ale dnes už členenie poslucháčov podľa veku nie je až také dôležité. Skôr sa delia podľa záujmov.
Podľa ostatného výskumu stúpla počúvanosť o stotisíc - súviselo to s voľbami. To znamená, že hlad po informáciách tu je. Ľudí treba len presvedčiť o tom, aby si naladili Rádio Slovensko vždy, keď sa budú chcieť niečo dozvedieť.
Slovenský rozhlas bol v polovici 90. rokov výrazne politicky zafarbený. Neobávate sa politických tlakov, keďže Rozhlasovú radu stále volí parlament?
- Mal by som odpovedať, že nie, ale ako to bude v skutočnosti, ukáže život. Ale aj garnitúra, ktorá o tom rozhoduje, si uvedomuje, že už nie sú roky 1994 - 1998. Ani pred voľbami, ani po voľbách nebol ani najmenší náznak vstupovania do programu. To svedčí o tom, že tá verejnoprávna inštitúcia má už zakorenené iné mechanizmy ako pred desiatimi rokmi. Ľudia dnes musia mať pocit, že počúvajú neovplyvnené informácie.
Ešte raz porovnanie s Českým rozhlasom. Po zániku stanice Slobodná Európa Česi vytvorili novú stanicu ČRo 6, ktorá vysiela šesť hodín denne komentáre a publicistiku. Nie je škoda, že Slovenský rozhlas ľudí zo "Slobodky" neoslovil?
- Je to škoda. Ale myslím si, že tí ľudia sa nestratia. My sme už spolu komunikovali a hľadáme možnosti na spoluprácu. Ale na to, aby u nás vznikol nový okruh, nemáme prostriedky.