Na agentúrnych snímkach z Kuby prevládajú rozjasané davy. Myslíte si, že podpora režimu je taká vysoká, aká sa zdá z oficiálnych fotografií?
-- Keď hovoríme o fotografiách davov na Kube, musíme brať do úvahy, že tieto davy boli zhromaždené na centrálny príkaz a s ideologickým cieľom. Stačí si spomenúť na oslavy 1. mája v socialistickom Československu. Byť súčasťou "rozjasaného" davu bola povinnosť. Spontánne zhromaždenia sa na Kube realizovať nemôžu, toto právo je spolu so slobodou slova, pohybu či práva na súkromie nepokryte porušované. To však neznamená, že už na Kube neexistujú ľudia, ktorí Fidelovi bezhranične dôverujú. Napokon, inú možnosť ani nemajú. Štyridsaťsedem rokov pri moci budí dojem, že Fidel Castro tu vždy bol a vždy bude. Väčšina Kubáncov nezažila nič iné, iba vládu Fidela Castra a sústavné strašenie zhora pred nájazdmi amerických imperialistov. Napriek tomu si nemyslím, že väčšina Kubáncov režim podporuje. Skôr sa zo strachu pred represiami a neistej budúcnosti zmierila so všetkým, čo režim prináša.
Ako sa vlastne na Kube žije?
-- Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že väčšina Kubáncov je apatická a pasívna. Na Kube si už ľudia zvykli na stále sa znižujúci životný štandard. Takisto na to, že bez pomoci Sovietskeho zväzu, ktorý v minulosti Kubu štedro dotoval, dnes bežný Kubánec žije z priemerného platu v prepočte 12 dolárov na mesiac. Zvykli si na to, že od 90. rokov sú čoraz častejšie výpadky elektriny, že si nemôžu dovoliť prepravovať sa medzi mestami, a tak sú odkázaní na stopovanie.
Čo je však najhoršie, zvykli si na to, že turista je "dojná krava", z ktorej možno vyžmýkať čo najviac, a to aj nemorálnym spôsobom. Klamať, podvádzať a kradnúť sa stalo na Kube bežným štandardom potrebným na prežitie.
Aká je situácia disidentov zatknutých v roku 2003?
-- Zo 75 zatknutých aktivistov z marca 2003 dodnes prepustili 15, a to zo závažných zdravotných dôvodov. Režim zatýkal i počas roka 2005, bolo to však zatýkanie v menších vlnách, a preto naň už nebola upriamená pozornosť medzinárodného spoločenstva. Zastrašovanie a zatýkanie na Kube pokračujú. Napriek tomu tam však pôsobí viacero aktívnych strán, hnutí či občianskych aktivistov, ktorí sa snažia myslieť a pripraviť na moment zmeny a prechod k demokracii. Problém opozície je v jej rozdrobenosti a neschopnosti postupovať jednotne, a tým osloviť širšie masy.
Čím je podľa vás kubánsky režim príťažlivý pre mladých Západoeurópanov, ktorí na ostrov chodia začiatkom leta na dobrovoľnícke brigády?
-- To je veľmi jednoduché. Snaha vymedziť sa voči politickému a kultúrnemu hegemónovi USA a konzumnému spôsobu života spolu so zidealizovaným obrazom dobrého Fidela, ktorý sa hrdinsky ubránil Spojeným štátom a dokázal už takmer polstoročie robiť veci "inak", plus hudba z Buena Vista Social Club a miešané drinky s rumom -- to všetko dokopy vytvára neuveriteľne príťažlivý kokteil najmä pre mladých Západoeurópanov, ktorí nemajú (alebo ich krajiny) skúsenosť so socialistickým režimom. A byť obdivovateľom Che Guevaru patrí k imidžu správneho a rebelujúceho intelektuála. Castro si je vedomý toho, že väčšina ľudí skĺzava do čiernobieleho videnia. Keď sú Spojené štáty zlé a rozpínavé, aký iný než dobrý môže byť Fidel Castro na Kube? Stačí však opustiť vymedzené turistické rezervácie, vydať sa do dedín a za rodinami väznených disidentov, a rýchlo sa dostaví "vytriezvenie" z toho príťažlivého kokteilu.