1/5Cesnak
Pred troma rokmi si vedci z Čínskej lekárskej univerzity 1. nemocnice v Číne zobrali na mušku cesnak a cibuľu. Najmä prvý spomínaný sa považuje za jedno z najúčinnejších prírodných antibiotík.
Podľa výsledkov výskumu sa pri oboch plodinách preukázal aj protirakovinový účinok. Štúdia, ktorú uverejnil časopis Asia-Pacific Journal of Clinical Oncology, sa zamerala na 833 jedincov, ktorým bola diagnostikovaná rakovina hrubého čreva a konečníka, pričom sa hodnotilo, koľko zeleniny Allium, teda druhu, do ktorého spadá cesnak aj cibuľa, mali tendenciu pravidelne konzumovať.
Tím potom túto skupinu spojil so skupinou rovnakého počtu jedincov bez rakoviny. Vedci zistili, že účastníci, ktorí jedli najväčšie množstvo cesnaku a cibule, mali o 79 percent nižšie riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka v porovnaní s ľuďmi, ktorí konzumovali malé množstvo.
Na základe týchto výsledkov vyšetrovatelia dospeli k záveru, že „čím väčšie množstvo zeleniny na báze Allium konzumujeme, tým lepšiu ochranu získavame“, ako povedal vedecký pracovník Zhi Li.
Vyššiu konzumáciu, ale aj užívanie doplnkov stravy s výťažkom napríklad z cesnaku by mali s lekárom konzultovať ľudia s nízkym tlakom. Pretože práve znižovanie tlaku je ďalším významným účinkom tejto rastliny s typickým odórom. SNÍMKA: Pixabay
2/5Baklažán
Pomerne kuriózny, ale reálny je príbeh o tom, ako táto zelenina pomohla pri liečbe cystickej fibrózy. Keď v roku 2010 juhoafrická vysokoškoláčka Lilli Holst oškrabala kúsok hliny zo spodku nahnitého baklažánu v rámci projektu Juhoafrickej univerzity v KwaZulu-Natal, netušila, že tým zachráni život britskej tínedžerke.
Výskum univerzity sa sústreďoval na bakteriofágy, teda vírusy, ktoré sú schopné infikovať a ničiť baktérie. Ten, ktorý našla Lilli, dostal meno Muddy, a spolu s ďalšími 15-tisíc fľaštičkami z celého sveta sa pripojil k zbierke bakteriofágov mikrobiológa Grahama Hatfulla z University of Pennsylvania.
Nič nenaznačovalo, že by mohol byť niečím výnimočný. Až dovtedy, keď sa v nich biológ o sedem rokov neskôr začal „prehrabávať“ a snažil sa nájsť fágy, ktoré by mohli pomôcť pacientke s cystickou fibrózou. Dievča ležalo v londýnskej nemocnici po dvojnásobnej transplantácii pľúc a hrozilo, že kvôli rozsiahlej bakteriálnej infekcii, na ktorú nezaberali žiadne antibiotiká, svoj boj prehrá.
Nuž a práve koktail fágov, ktorý sa vedcom podarilo z Muddyho namiešať, sa ukázal ako život zachraňujúci. Samozrejme, vy nemusíte zachádzať do takýchto extrémov. Táto chutná zelenina obsahuje vápnik,draslík, horčík, fosfor, železo, mangán, vitamíny skupiny B, rozpustnú vlákninu, antokyány a ďalšie bioaktívne látky.
Okrem antibiotických, anticholesterolových a detoxikačných účinkov posilňuje činnosť pečene, žlčníka a pankreasu, pomáha zlepšovať stav pri reumatoidných ťažkostiach a podporuje trávenie a zdravie črevnej mikrobioty.
Prospieva aj cievnym stenám a odporúča sa ako prevencia žilových ochorení. Vo forme obkladu sa odporúča na kožné problémy, napríklad pri lupienke, ekzémoch, zle sa hojacich zraneniach i popáleninách. Zmierňuje totiž svrbenie, regeneruje pokožku a urýchľuje hojenie. SNÍMKA: Pixabay
3/5Čerešne
Toto chutné ovocie má mnoho zdravotných benefitov, no kvôli sezónnosti doposiaľ nenašlo širšie využitie. Čerešne v rôznych podobách si vzali na mušku výskumníci z amerického ministerstva pôdohospodárstva.
„Testujeme, či konzumácia čerešňového džúsu môže zlepšiť ľudské zdravie v rámci niekoľkých kognitívnych a fyziologických systémov v tele,“ povedal Kevin Laugero, systémový fyziológ a odborník na výživu z Agricultural Research Service (ARS) Western Human Nutrition Research Center v kalifornskom Davise.
Celkovým cieľom štúdie je otestovať účinky šťavy z čerešní odrody Bing na rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb a kognitívne funkcie u rizikových osôb, konkrétne skúmanie biomarkerov, ktoré indikujú stavy spojené s metabolickým syndrómom.
„Metabolický syndróm je termín používaný na opis prítomnosti zhluku faktorov spojených so zvýšeným rizikom rozvoja kardiovaskulárnych a iných chronických ochorení,“ vysvetľuje Laugero. Tím, ktorý vedie, už predtým skúmal a porovnával iné štúdie zaoberajúce sa čerešňami.
Z nich vyplynulo napríklad to, že pitie čerešňovej šťavy by mohlo byť nádejným bojovníkom pri znižovaní krvného tlaku. Vedci skúmajú aj protizápalový a antioxidačný potenciál, za ktorý toto ovocie vďačí mixu vitamínu C, beta-karoténu, flavonoidov a antokyánov.
To, či sa čerešne stanú potenciálnym liekom na ochorenia ako artritída či Alzheimerova choroba, však potvrdia alebo vyvrátia až podrobnejšie štúdie a testy. SNÍMKA: Pixabay
4/5Listová zelenina
Fakt, že každý tretí Austrálčan nad 65 rokov utrpí raz za rok pád (s rizikom zlomeniny a s tým súvisiacich komplikácií), podnietil vedcov z Inštitútu pre výskum výživy (Institute for Nutrition Research) pod vedením Marca Sima posvietiť si na to, ako môže strava prispieť k rozvoju svalového tonusu a tým aj k lepšej rovnováhe a stabilite, najmä vo vyššom veku.
Skúmali údaje od 3 759 Austrálčanov, ktorí sa zúčastnili na melbournskej štúdii Baker Heart and Diabetes Institute AusDiab počas 12-ročného obdobia.
Zistili, že tí s najvyššou pravidelnou konzumáciou zeleniny s tmavými listami mali o jedenásť percent väčšiu silu dolných končatín ako tí s najnižším príjmom nitrátov, ktoré druhy ako kel, špenát, šalát či mangold v hojnej miere obsahujú.
Zaznamenaná bola aj vyššia rýchlosť chôdze – až o štyri percentá. „Naša štúdia ukázala, že stravovanie s vysokým obsahom listovej zeleniny môže posilniť vašu svalovú silu nezávisle od akejkoľvek fyzickej aktivity,“ povedal vedúci výskumu pre portál Sciencedaily.com.
Dodal, že tiež pribúda dôkazov o tom, že táto zelenina môže zohrávať dôležitú úlohu pri ochoreniach srdca a ich predchádzaní. Výsledky odprezentované v marci bude teraz nasledovať výskum, ktorý sa zameria na celú populáciu, nielen na seniorov. SNÍMKA: Pixabay
5/5Orechy
Hrsť orechov denne vám môže pomôcť oddialiť neurodegeneratívne ochorenia ako Alzheimerova choroba či rôzne druhy demencií alebo sa im vyhnúť. Potvrdzujú to viaceré štúdie vykonané v posledných dvadsiatich rokoch. Predovšetkým vlašské orechy sa v nich umiestňujú na vysokých priečkach, čo sa týka zdravotných benefitov.
Jeden z posledných výskumov, ktorý viedol vedec z austrálskeho Inštitútu pre fyzickú aktivitu a výživu (Institute for Physical Activity and Nutrition) Sze-Yen Tan, si posvietila na to, ako sa odvíjali kognitívne schopnosti 1 814 ľudí nad 60 rokov, ktorí sa na nej zúčastnili.
Boli rozdelení do štyroch skupín – nekonzumenti, s nízkym príjmom orechov (do 15 gramov denne), s miernym príjmom (15 až 30 g) a s príjmom prekračujúcim odporúčanú dávku 30 gramov denne. Najlepšie sa darilo mozgom tretej skupiny, zvyšné zaostávali v pozornosti, pamäti či vo verbálnych schopnostiach.
Zaujímavým zistením bolo, že tí, ktorí jedli viac než 30 gramov orechov denne, nedosahovali ešte lepšie výsledky. Myslite na to, keď si k televízii otvoríte balíček solených arašidov. SNÍMKA: Pixabay