"Idú mi na nervy... s tou kampaňou, všade bilboardy, čo tým chcú povedať... koho to zaujíma...," môžeme počuť v posledných mesiacoch z úst tých, ktorých kampaň Piata žena príliš neoslovila. Neponúka recepty na schudnutie, zdravú črevnú mikroflóru ani investície s nulovým rizikom. Upozorňuje na nepríjemné veci a ako taká môže u niekoho vyvolávať nevôľu. Štatistické zistenia sú však nemilosrdné, názov kampane sa odvíja od rakúskeho výskumu, podľa ktorého každá piata tamojšia žena žijúca v párovom vzťahu zažije fyzické násilie zo strany svojho partnera. Podľa deklarácie Organizácie spojených národov spred deviatich rokov je pritom násilím na ženách nielen fyzické, ale aj psychické, sexuálne, ekonomické a sociálne násilie, ako aj vyhrážky a akékoľvek zastrašovanie.
Kampaň organizovaná siedmimi mimovládnymi ženskými organizáciami na Slovensku začala na konci novembra prezentáciou knihy Judith Lewis Hermanovej Trauma a uzdravenie a prednáškou Evy Sopkovej Násilie páchané na ženách a jeho dôsledky, ktorá je súčasťou publikácie Piata žena z vydavateľstva Aspekt. Ukážky z Hermanovej knihy sú roztrúsené po celej publikácii, ktorá má charakter zborníka prinášajúceho čo najviac pohľadov na zvolenú problematiku. Krátky rozhovor s ňou otvára prvú časť knihu nazvanú Nevýslovná skúsenosť. Hermanová sa problematikou násilia venuje zo širšej perspektívy, napríklad stavia do kontrastu glorifikáciu násilia, ktorým pri vojnových konfliktoch trpia muži a banalizáciu násilia, ktoré každodenne prežívajú ženy. Profesorka psychiatrie na Harvardovej univerzite a riaditeľka programu poskytujúceho pomoc obetiam násilia porovnáva americkú situáciu na začiatku 70. rokov s dnešnou situáciou v postkomunistickom Slovensku. "Situácia ktorú opisujete, je presne taká istá, s akou sme boli konfrontované v USA asi pred tridsiatimi rokmi, Násilie páchané na ženách sa vtedy chápalo ako súkromná záležitosť a ako niečo, k čomu dochádza len zriedkakedy." Na zmenu spoločenského vedomia a postojov malo vplyv predovšetkým silné ženské hnutie. Situácii pomohli verejné svedectvá mnohých obetí, medzi ktorými boli aj známe osobnosti, ktoré začali otvorene hovoriť o svojich príbehoch. Ich súčasťou bolo znásilnenie, incest či týranie. Ďalším dôležitým krokom bolo budovanie krízových a záchytných centier pre znásilnené alebo týrané ženy, kam sa mohli uchýliť. Svoju úlohu zohrali aj štatistické výskumy dokazujúce masovú rozšírenosť takéhoto násilia, ako aj psychiatrické výskumy hovoriace o závažných poškodeniach duševného zdravia žien. súčasťou celého procesu, ktorý sa nikdy nebude dať považovať za ukončený a celkom úspešný, boli ďalej školenia policajtov, sudcov či ľudí pracujúcich v pomáhajúcich profesiách, akými sú lekári alebo učitelia.
Téme násilia páchaného na ženách sa v minulosti venovali dve čísla feministického časopisu Aspekt, z ktorých vo veľkej miere čerpá aj táto publikácia. Cieľom kampane Piata žena je jasne pomenovať násilie páchané na ženách a ukázať, že toto násilie nie je problémom jednotlivých žien, ale štruktúrnym javom, ktorý spoločnosť nemôže ďalej tolerovať. Zborník hovorí o právnych aspektoch, prináša základné definície, medzinárodné vyhlásenia a deklarácie, rozhovory, ukážky z kníh, vyhodnotenia monitoringov tlače či konkrétne príbehy žien z mnohých krajín, kde má páchané násilie rôzne podoby a spoločenské "zdôvodnenia". Konfrontuje najčastejšie mýty (to nie je násilie, oni sa len hádajú; násilie sa vyskytuje iba v "problémových" rodinách; násilie v rodine je súkromná záležitosť a štát by sa do toho nemal miešať; ženy chcú byť týrané, inak by násilníka opustili; muži týrajú ženy preto, lebo nedokážu vyjadriť svoje city iným spôsobom a pod.) a fakty, ktorých záverom je, že násilie sa používa absolútne cielene na presadenie vlastných záujmov tam, kde stále existuje neotrasená viera v mužskú mocenskú prevahu, teda vo vzťahu k žene.
Piata žena - Aspekty násilia páchaného na ženách, Aspekt, Bratislava 2001
StoryEditor