New York nebol nikdy len obyčajným veľkomestom. Vždy bol aj mestom umenia. Mnohí si však kladú otázku, či má táto svetová metropola schopnosť umelecky napĺňať ľudí po udalostiach z minulého roka aj naďalej.
Umelci reagovali na teroristický útok na Spojené štáty rôznymi spôsobmi. Bruce Springsteen zložil album, Tom Cruise a Jim Carry prispeli finančne, Tom Selleck usporiadal premiéru svojho divadelného predstavenia na Brodwayi zadarmo. Oprah Winfey si do svojej známej televíznej šou pozvala všetky mladé vdovy s novonarodeniatkami, ktoré zostali po páde dvojičiek. Americká spisovateľka a kritička Susan Sontagová zase v časopise The New Yorker uverejnila kontroverzný článok, v ktorom napadla CNN a amerických politikov za to, že sa snažili presvedčiť spoločnosť, že ich detské vnímanie sveta je v úplnom poriadku a že arabskí útočníci boli len jednoduchí zbabelci.
Písanie nových dejín
Stánky pred metropolitným múzeom pri Central parku od minulého roka okrem pohľadníc newyorských mostov a siluet mrakodrapov predávajú aj fotografie a obrázky zobrazujúce záchranárov, trosky Svetového obchodného centra pod hviezdnatou oblohou a na plote zaveseného medvedíka s požiarnickou helmou. Biznis s tzv. nižším umením sa rozbehol a je po ňom čoraz veľký dopyt. O vyššom umení sa to nedá povedať. Možno by sme chceli priveľa. Kevin Clark z Medzinárodného fotografického centra v NY, napríklad, spolupracoval s amatérskym fotografom Mikom Flowersom na projekte s názvom Od prachu k DNA. Clark totiž pracuje s genetickými informáciami a vytvára DNA portréty, na ktorých sú ľudia znázornení prostredníctvom ich genetických kódov. Zo šokujúcich autentických fotografií Mika Flowersa, ktoré nafotil v tento osudný deň tak vytvoril aj kódy ľudí, ktorí 11. september prežili. Takéto umenie je však len nepatrnou časťou medzi fotografiami prachu, trosiek, prevrátených dopravných prostriedkov a na smrť vystrašených ľudí, ktoré sa snažili povýšiť fotografovanie na symbolické umenie. Pravdou ostáva, že sa 11. september historicky zapísal do dejín americkej fotografie.
Toto je New York
Fotografie amatérov i profesionálov sú všade naokolo, či už v drahých kníhkupectvách Barnes and Nobles alebo v lacných turistických efemérach. V štvrti Soho sa ľudia naďalej zastavujú na výstave fotografií s názvom Toto je New York, ktorú otvorili v prázdnom obchode v októbri minulého roka.
Ide o výstavu založenú na idei "obnovenia duševnej rovnováhy, na ktorú je potrebné vytváranie nových zmyslov vecí a obrazov, ktoré nás strašia a stále prenasledujú". Sem môžu ľudia dobrovoľne odovzdať fotky pomáhajúce ľuďom prekonať minuloročnú traumu. K najslávnejším záberom Sochy slobody, Times Square a pestrofarebným záberom manhattanských uličiek sa dnes pridáva aj smutná panoráma Manhattanu bez dvojičiek.
Nudný Warhol
Vo foyer Wall Street Bank sa nachádza výstava s dielami Warhola, Lichtensteina, Jeffa Koonsa, Donalda Judda a iných velikánov newyorského umenia. Ak na výstavu prídete od bývalého Svetového obchodného centra, ich diela sa javia ako nezáživné a bezvýznamné. Mnohí odborníci tvrdia, že pred štyridsiatimi rokmi bolo americké umenie oveľa odvážnejšie ako dnes. Umelci nemali problém s tematizáciou aktuálnych udalostí, ktoré traumatizovali spoločnosť. Po smrti Marilyn Monroe v roku 1962 sa objavili elegické portréty z dielne Andyho Warhola a Jamesa Rosenquista. Aj po smrti J. F. Kennedyho v roku 1963 bola jeho smrť zvečnená Robertom Rauschenbergom. Dnes je v Spojených štátoch veľmi ťažké nájsť umelca s dostatočnou aroganciou alebo intelektom. Namiesto toho sa umenie hlavného mesta Ameriky stáva akýmsi kolektívnym rituálom. Akoby sa estetická slabosť múz otáčala do sociálnej sily jej obyvateľov...
StoryEditor