StoryEditor

Jedenásty september zmenil (nielen) dejiny americkej fotografie

New York nebol nikdy len obyčajným veľkomestom. Vždy bol aj mestom umenia. Mnohí si však kladú otázku, či má táto svetová metropola schopnosť umelecky napĺňať ľudí po udalostiach z minulého roka aj naďalej.
Umelci reagovali na teroristický útok na Spojené štáty rôznymi spôsobmi. Bruce Springsteen zložil album, Tom Cruise a Jim Carry prispeli finančne, Tom Selleck usporiadal premiéru svojho divadelného predstavenia na Brodwayi zadarmo. Oprah Winfey si do svojej známej televíznej šou pozvala všetky mladé vdovy s novonarodeniatkami, ktoré zostali po páde dvojičiek. Americká spisovateľka a kritička Susan Sontagová zase v časopise The New Yorker uverejnila kontroverzný článok, v ktorom napadla CNN a amerických politikov za to, že sa snažili presvedčiť spoločnosť, že ich detské vnímanie sveta je v úplnom poriadku a že arabskí útočníci boli len jednoduchí zbabelci.
Písanie nových dejín
Stánky pred metropolitným múzeom pri Central parku od minulého roka okrem pohľadníc newyorských mostov a siluet mrakodrapov predávajú aj fotografie a obrázky zobrazujúce záchranárov, trosky Svetového obchodného centra pod hviezdnatou oblohou a na plote zaveseného medvedíka s požiarnickou helmou. Biznis s tzv. nižším umením sa rozbehol a je po ňom čoraz veľký dopyt. O vyššom umení sa to nedá povedať. Možno by sme chceli priveľa. Kevin Clark z Medzinárodného fotografického centra v NY, napríklad, spolupracoval s amatérskym fotografom Mikom Flowersom na projekte s názvom Od prachu k DNA. Clark totiž pracuje s genetickými informáciami a vytvára DNA portréty, na ktorých sú ľudia znázornení prostredníctvom ich genetických kódov. Zo šokujúcich autentických fotografií Mika Flowersa, ktoré nafotil v tento osudný deň tak vytvoril aj kódy ľudí, ktorí 11. september prežili. Takéto umenie je však len nepatrnou časťou medzi fotografiami prachu, trosiek, prevrátených dopravných prostriedkov a na smrť vystrašených ľudí, ktoré sa snažili povýšiť fotografovanie na symbolické umenie. Pravdou ostáva, že sa 11. september historicky zapísal do dejín americkej fotografie.
Toto je New York
Fotografie amatérov i profesionálov sú všade naokolo, či už v drahých kníhkupectvách Barnes and Nobles alebo v lacných turistických efemérach. V štvrti Soho sa ľudia naďalej zastavujú na výstave fotografií s názvom Toto je New York, ktorú otvorili v prázdnom obchode v októbri minulého roka.
Ide o výstavu založenú na idei "obnovenia duševnej rovnováhy, na ktorú je potrebné vytváranie nových zmyslov vecí a obrazov, ktoré nás strašia a stále prenasledujú". Sem môžu ľudia dobrovoľne odovzdať fotky pomáhajúce ľuďom prekonať minuloročnú traumu. K najslávnejším záberom Sochy slobody, Times Square a pestrofarebným záberom manhattanských uličiek sa dnes pridáva aj smutná panoráma Manhattanu bez dvojičiek.
Nudný Warhol
Vo foyer Wall Street Bank sa nachádza výstava s dielami Warhola, Lichtensteina, Jeffa Koonsa, Donalda Judda a iných velikánov newyorského umenia. Ak na výstavu prídete od bývalého Svetového obchodného centra, ich diela sa javia ako nezáživné a bezvýznamné. Mnohí odborníci tvrdia, že pred štyridsiatimi rokmi bolo americké umenie oveľa odvážnejšie ako dnes. Umelci nemali problém s tematizáciou aktuálnych udalostí, ktoré traumatizovali spoločnosť. Po smrti Marilyn Monroe v roku 1962 sa objavili elegické portréty z dielne Andyho Warhola a Jamesa Rosenquista. Aj po smrti J. F. Kennedyho v roku 1963 bola jeho smrť zvečnená Robertom Rauschenbergom. Dnes je v Spojených štátoch veľmi ťažké nájsť umelca s dostatočnou aroganciou alebo intelektom. Namiesto toho sa umenie hlavného mesta Ameriky stáva akýmsi kolektívnym rituálom. Akoby sa estetická slabosť múz otáčala do sociálnej sily jej obyvateľov...

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
13. august 2022 01:46