Akademický sochár Juraj Meliš nedávno oslávil šesťdesiate narodeniny a pripomenul sa retrospektívnou výstavou Kovadlina snov, každodennou pripomienkou v uliciach hlavného mesta sú jeho akoby anonymné sochy napoleonského vojaka či Schöne Náciho. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského moderného sochárstva, pedagóg pôsobiaci ako profesor na VŠVU v Bratislave, zvýraznil vo svojom diele tento moment zmeny, moment zásahu do prostredia. V období, keď mnohí výtvarníci utekali so svojím umením prostredníctvom land artu do prírody, Meliš trochu nihilisticky navláčil prírodu do umelého prostredia. Vytvoril napríklad inštaláciu deformovaného a umelého lesa, napadnutého pliagou ľudských zásahov. V priestore evokujúcom množstvo pocitov, medzi stromami, vlastne holými pahýľmi natretými akousi umelou neónovou farbou, je návštevník vystavený tomuto bezprostrednému kontaktu. Je to akoby rádioaktívny priestor, kde už nič nedýcha, ani napoly mŕtve, čímsi omráčené kvíliace zvieratá v klietkach. Ide o Melišovo dielo Prostredie - Les života zo sedemdesiatych rokov, ktoré v monografickej výstave prezentuje až do konca septembra Slovenská národná galéria v Bratislave. Výstava je vertikálne členená, podzemie evokuje život a tvorbu v undergrounde pred rokom 1989, uvoľnené nádvorie galérie predstavuje rozmernejšie inštalácie a objekty z posledných rokov. Juraj Meliš je autorom naliehavej etickej výzvy, nového antiestetického prístupu a tvorcom sôch, inštalácií s ekologickým a spoločenským podtónom, v jeho diele však namiesto moralít občas prebleskne skôr cynizmus či humor. Keďže autor počas osemdesiatych rokov nemohol vystavovať, venoval sa tvorbe vizuálnej poézie (ide o zaujímavé autorove myšlienky vo veršoch, text je vypaľovaný do dreva). No sú to i mnohé koláže, grafické albumy so sochárskymi poznámkami. V osemdesiatych rokoch spolu s pocitom, že je pre spoločnosť mŕtvy, vstupuje do jeho tvorby motív vlastnej, predčasne odliatej posmrtnej masky. Ako prostriedok spojitosti jednotlivca a spoločnosti sa stala základom cyklov Monológy a Hľadanie identity. Autor reagoval aj na dobové politické obdobie (napr. pomocou motívu knihy sprítomnil brutálne ničenie kníh a totalitný dobový zákaz čítania niektorých diel). Výstava prezentuje aj ďalšie diela z cyklov Help a Idea, ktoré tiež apelujú na ťaživú politickú dobu a vyjadrujú autorov protest proti akejkoľvek forme násilia a neslobody. Tak sa v jeho tvorbe zo slova Idea stal objekt - hojdací koník, alebo terč, ktorý po zásahu krváca. Melišove najnovšie práce sú umiestnené na trávniku pred Vodnými kasárňami, výstavu inštalácií z autorovho cyklu Lejdýs end džentlmen nedávno sprístupnila aj bratislavská Galéria Nova pod Michalskou bránou. suchou ihlou zašívam suchú pokožku trápenia a času zašívam nevýrazný tieň mlčanlivý obzor tvár a náhodu (z cyklu vizuálna poézia) |
StoryEditor
Kovadlina snov v národnej galérii
Všetci sme určitým zvláštnym spôsobom naviazaní a vrastení do prostredia, v ktorom sa nachádzame, kde sa pohybujeme a žijeme. Naše okolie, náš domov, príroda, voda, zem, stromy, ale aj náš úsmev, ba aj náš hlas a naše medziľudské vzťahy vytvárajú toto prostredie, ktoré na nás, či chceme alebo nechceme, pôsobí a istým spôsobom nás formuje a mení. Ide tu o recipročný vzťah - my (aj keď možno nevedome) pôsobíme na naše prostredie, ktoré na túto zmenu reaguje - "vysiela" a evokuje v nás najrozličnejšie pocity.