vraví uznávaný, ale aj nenávidený a často kritizovaný Sigmund Freud (1856 - 1939), majster psychologického smeru založeného na presvedčení o rozhodujúcom vplyve sexuálneho pudu na vývoj jedinca, ale aj metódy, akejsi psychoterapeutickej sondy do nevedomia jedinca, ktorá odhaľuje podvedomé konflikty, komplexy a rôzne potláčané priania, ktoré sú príčinou mnohých neurotických ochorení.
V publikácii Láska a sen (Slovenský spisovateľ, 2002, v preklade Jaroslavy Seewaldovej, Milana Krankusa a Adama Bžocha) sa Freud sústredil na psychoanalytické skúmanie lásky a sna. Svoju pozornosť v úvode publikácie zameral do obdobia počiatku všetkého, do detstva. Na pozadí dvoch detských klamstiev (podľa Freuda vznikajú pod vplyvom silných ľúbostných motívov a stávajú sa osudnými) vykreslil následky nedorozumenia medzi dieťaťom a milovanou osobou, tiež vplyv rodičovskej nevedomosti vo výchove, ktorá môže vyústiť (a často aj vyústi) do neskorších problémov v živote už dospelého jedinca, ktoré sa dajú len ťažko napraviť. Svoju pozornosť venuje aj psychológii ľúbostného života, typu voľby ľúbostného objektu muža a ženy, v skratke rozoberá fázu oidipovského komplexu (t. j. nevedomé tiahnutie syna k matke a dcéry k otcovi), kastračný komplex (strach chlapca z toho, že ho otec za jeho sexuálnu túžbu po matke potrestá kastráciou), opisuje aj možné príčiny psychickej impotencie, frigidity či mužskej homosexuality, rozoberá aj problematikou sexuálneho pudu. V súvislosti s kultúrou vníma ľudský pokrok práve v spojitosti so sexuálnymi pudmi, ktoré pod tlakom kultúry nedosiahli úplné uspokojenie. "Neschopnosť sexuálneho pudu dosiahnuť úplné uspokojenie, len čo je podriadený prvým požiadavkám kultúry, sa stáva zdrojom najveľkolepejších kultúrnych výkonov, ktoré sa dosahujú čoraz rozsiahlejšou sublimáciou pudových zložiek. Veď aký dôvod by ľudia mali na to, aby využívali sexuálne pudové sily na iné ciele, ak by nejakým ich umiestnením mohli získať úplné uspokojenie spojené so slasťou? Nikdy by sa tejto slasti nevzdali a nedosiahli by teda ďalší pokrok."
Po tejto úvodnej časti upriamil pozornosť na výklad snov, ktoré produkuje nevedomie - akási skrýša pudov, strachov a tajných túžob potlačených trestom a zákazmi rodičov. Z nevedomia sa potom prostredníctvom snov dostávajú na povrch, čím sa zviditeľňujú, často aj s dôležitým odkazom pre snívajúceho. "Sen je nútený ukrývať sa a svoje tajomstvá vydá len vtedy, keď sa podujmeme na jeho výklad." Freud ho nazýva "kráľovskou cestou do nevedomia" a vníma ho ako splnené želanie, v ktorom vystupuje spomínaný nevedomý a potlačený obsah psychiky. Znalosť symboliky uplatnil pri skúmaní a výklade snov vo folklóre. Ako príklady uvádza mnohé, často vtipné veršovanky a frašky z ľudovej tradície južných Slovanov, erotické ľudové piesne z Rakúska, z okolia rakúskych Álp, zo Sliezska, no uvádza aj dva zaujímavé, priam detektívne prípady. V jednom z nich ide o príbeh muža a jeho "telepatický" sen, v ktorom sa jeho žene narodili dvojčatá. Takmer sa zhodoval so skutočnosťou (o ktorej sa dozvedel až nasledujúci deň), že v onú "telepatickú" noc porodila dvojčatá jeho dcéra.
Freudove texty, ktoré sa nachádzajú v tomto výbere, sú určené najmä čitateľom, ktorých nelákajú povrchné pravdy o láske zo ženských časopisov, ale dávajú prednosť hlbším analýzam a hľadaním jej koreňov. Freudova cesta nebola tou jedinou správnou, mnohé pasáže knihy sú typickou ukážkou jeho jednostrannosti v skúmaní, otázne sú niektoré zovšeobecnenia na základe jediného prípadu. Texty sú ukážkou myšlienok, ktoré význame ovplyvnili jeden vedný obor, v súčasnosti sú azda podnetnejšie jeho príspevky o kultúre.
Prekrásne dievča,
mám ťa tak rád,
podám ti žezlo,
vystaviam hrad
(príklad symboliky penisu)