Slovensku v ušiach ešte doznievajú piesne Leonarda Cohena a viacerí si v týchto dňoch opäť púšťame jeho cédečká. Ale Cohen je aj úžasný básnik a románopisec a v súčasnosti je k dispozícii niekoľko jeho kníh, napríklad Hudba neznámého -- Vybrané básně a písně alebo Kniha toužení, kde sú aj jeho kresbičky.
Najnovšia "cohenovka" sa volá Píseň Leonarda Cohena a je to vlastne rozhovor Harryho Raskyho, Cohenovho priateľa a filmára, s naším pesničkárom. Nie sú to štylizované otázky a hlbokomyseľné odpovede, a predsa je v nich toľko múdrosti, koľko nenájdete v celej armáde súdobých celebritiek. Dvaja priatelia, dvaja chlapi, čo už niečo prežili v živote, sa rozprávajú nad fotografiami, pri počúvaní piesní o všeličom -- o ženách, o Bohu, o strachu, o peniazoch, o živote samom. Často sa tieto dišputy vedú nad nejakým veršom z básne alebo pasáže z piesne, ale nie sú to vysvetlivky ku Cohenovmu dielu. Skôr je to akási trampolína, od ktorej sa obaja debatujúci odrazia ku všeobecnejším výpovediam.
"Kdykoli si mohu vybrat," zdôveruje sa Cohen, "nechávám si stěny vymalovat na bílo a podlahy jsou šedé. Pak musím mít dobrý stůl, dva dobré stoly a jednu -- dvě židle, a to už ti umožňuje postarat se o věci. Je hezké mít exteriér, který je trochu uspořádaný, když je vnitřek poněkud neuspořádaný." Inokedy sa zasa úprimne prizná: "Žádnou odpověď na to nemám."
Návštevníci Cohenovho koncertu aj na Slovensku však v jeho piesňach, básňach a románoch nachádzajú odpovede na svoje pochybnosti, problémy i otázky. A práve preto je pesničkár Leonard Cohen zaujímavý aj vtedy, keď odloží gitaru a niečo napíše či povie.
Zajtra píše Roman Luknár.