Knižka, ktorá už u nás vyšla ako súčasť tretieho zväzku Eliadeho Dejín náboženských predstáv a ideí v roku 1997, je v tomto druhom vydaní doplnená aj kvalitným doslovom o vývoji islamu až po súčasnosť a prekladmi množstva veršov z Koránu a niekoľkých iných náboženských islamských textov. Vydavateľstvo Agora takto spojilo text o islame s ukážkami z jeho posvätnej knihy, čo umožňuje čitateľský odstup.
Ako sa mohlo učenie Muhammada, ktorý vyrastal ako sirota, presadiť v takom rozsahu? Možno najmä schopnosťou byť v pravom čase na správnom mieste. Ako 25-ročný si zobral za manželku 40-ročnú, no pomerne bohatú vdovu Chadížu, u ktorej bol vtedy zamestnaný. Napriek vekovému rozdielu mal manželstvo šťastné. Manželstvo sa stalo dôležitou súčasťou jeho náuky a hoci sám mal po smrti Chadíže ďalších deväť manželiek, obmedzil počet zákonných manželiek na štyri. Aby však nešiel veľmi proti pôvodnej tradícii, ktorá nebránila mať mužovi akékoľvek množstvo žien, nestanovil vo svojom práve presný počet konkubín a otrokýň. Jeho prezieravosť sa však netýkala iba praktických každodenných vecí. Prvky polyteistickej tradície arabských kmeňov sa pokúsil nadviazať na starozákonný judaizmus a čiastočne modifikované kresťanstvo. Islam (čo znamená podrobenie), ktorý vyhlásil ako pravú vieru, však podľa neho bolo jednoduchšie náboženstvo, lebo nemá cirkev a ani kňazský stav a obrady môžu byť vykonávaný kdekoľvek. Tým, že vytvoril nové náboženské spoločenstvo ummu, vytvoril aj nový arabský národ a spochybnil opodstatnenosť dovtedy prvoradých kmeňových vzťahov. Vo svojom učení využil množstvo kresťanských a izraelitských prvkov, ako napríklad zdôraznenie rovnosti všetkých veriacich v umme, existenciu jediného všemocného Boha, zodpovednosť jednotlivca za svoje skutky, slobodnú vôľu človeka a realizáciu lásky ako cestu k spojeniu s Bohom. Na rozdiel od kresťanstva a judaizmu však Korán pripúšťa rušenie niektorých pasáží zjavenia, čo aj sám Muhammad počas svojho života urobil. Napríklad, keď ho židia z Medíny odmietli uznať za proroka, mal "náhodou" zjavenie, aby sa veriaci už viac neobracali k Jeruzalemu, ale k Mekke, tradičnému posvätnému miestu moslimských kmeňov. A židov, ktorých ako veriacich vôbec neodmietal, dal vyvraždiť. Vraj boli zradcovia. Najstaršiu monoteistickú tradíciu šikovne využil aj tým, že chrám v Mekke vyhlásil za dielo Abraháma a jeho syna, čím z neho urobil najstarší monoteistický chrám.
No ako to už po smrti veľkých zakladateľov býva, pokračovatelia sa začali dohadovať o nasledovníctvo, o moc, o výklad Koránu. Tak sa islam rozdelil na množstvo siekt a prúdov, z ktorých je dodnes najpočetnejší sunnitský islam, ktorý je založený na doslovnom nasledovaní zákona šaría. Druhým smerom sa stal šítizmus, dnes vládnuci v Iráne, v ktorom sú vykladačmi písma imámovia, duchovní vodcovia verní línii prvého pravoverného chalífa Alího, zaťa samotného Muhammada. Tretím prúdom sú pôvodní odštiepenci od Alího stúpencov, nazývaný cháridžovia, podľa ktorých jedine náboženská obec má právo voliť si svojho vodcu a zároveň má právo ho odvolať a potrestať.
Islam ako náboženstvo Koránu však pretrval a v súčasnosti zažíva opätovný rast vplyvu, ale aj záujmu oň. Možno je to lákavou predstavou raja, ktorú veriacim ponúka. Večná blaženosť je jasne predstaviteľná - osviežujúce rieky, konáre stromov s množstvom ovocia, mäsá všetkého druhu, mladí ľudia "krásni ako perly" podávajúci lahodné nápoje, či cudné panny, ktoré zvlášť na toto stvoril Allah. Po prečítaní tejto knižky sa už nedá pozerať na islam ako na nejaké obmedzené a despotické náboženstvo. Dokonca začne človeka aj zaujímať.
StoryEditor
Ako Muhammad k sláve prišiel
Po minuloročných septembrových udalostiach sa so slovom islam spájal obraz teroristu, fanatika alebo od hlavy po päty zahalenej ženy. No islam je v skutočnosti niečo viac ako len radikalizmus a možnosť mať štyri manželky. Najmä teraz, po vychladnutí protiislamských nálad, je asi najvhodnejší čas prečítať si knižku slávneho religionistu Mirceu Eliadeho O islame.