Vo veku nedožitých 80 rokov zomrel 12. marca v Bratislave (nar. 28. 10. 1931, Stupava), prozaik a dramatik Adolf Lachkovič. TASR o tom dnes informoval tajomník Spolku slovenských spisovateľov Pavol Janík. "Autorovi sa úspešne podarilo bez veľkých gest a riešenia svetoborných problémov svojím láskavým humorom poľudštiť a priblížiť dobu, ktorá bola väčšmi dramatická a tragická, ale ako všetky etapy historického vývoja bola predovšetkým autentickou, jedinečnou, neopakovateľnou a nezameniteľnou kulisou i podmieňujúcou situáciou pre individuálnu skúsenosť, vnímanie, pociťovanie a prežívanie vlastného osudu obyčajnými ľuďmi i výnimočnými osobnosťami," uviedol pre TASR Janík.
V kinematografickej oblasti postupne pôsobil ako asistent réžie, pomocný režisér, druhý režisér hraných filmov a napokon režisér dabingu (1982 -- 1991). Knižne debutoval novelou o láske Bozkal som sochu (1992), po ktorej nasledovala memoárová próza Scenár asistenta (1994), románová novela Sladké časy (1999; spracovaná aj do podoby rozhlasovej hry). Autentické vojnové zážitky zobrazil v knižnej kolekcii poviedok Príbehy spod gaštanov (2004), z autopsie vychádzal aj v zbierke noviel Autobusová romanca (2005), ďalej v knižných tituloch Lásky hriešnych filmárov (2007) a v príbehu jedného filmu Na hrane snov (2009).
V diele Čierne výložky (2010), ktorým sa uzavrela kapitola jeho literárnej tvorby, ľahkým perom stvárnil ťažkosti vojenského života v prvej polovici 50. rokov dnes už minulého storočia. "Adolf Lachkovič v literárnych prácach zaujímavo a funkčne uplatňoval organické striedanie rozličných jazykových vrstiev -- od priebežného duchaplného rozprávania a dôvtipného komentovania i smutných situácií v spisovnej slovenčine cez dialógy vo viacerých dialektoch, vrátane záhoráckeho a moravského, až po subštandardnú češtinu vojenského personálu a bojové piesne v ruštine," uviedol Janík. Posledným opusom sa programovo včlenil do kontextu vymedzeného legendárnymi románmi Jaroslava Haška Osudy dobrého vojaka Švejka počas svetovej vojny a Miloslava Švandrlíka Čierni baróni alebo Bojovali sme za Čepičku.