Foto © Zoetica Ebb, www.biorequiem.com
V Amerike máte teraz úspech s komiksom Wild Children. Recenzenti ho prirovnávajú k románu Kto chytá v žite od Salingera. Ako to vnímate?
Je to príjemné, ale snažím sa tým veľmi nezaoberať a pracovať na ďalších komiksoch. Samozrejme som šťastný, že Wild Children má, väčšinou, skvelé recenzie, ale hlavné pre mňa je, že som s tým, čo sme vytvorili, spokojný ja. Spokojnosť je relatívna – som už inde ako spisovateľ, a nedokázal by som Wild Children napísať rovnako. Ale to je úplne v poriadku, pretože to znamená, že sa vyvíjam ako tvorca, a to je pre mňa veľmi dôležité.
S komiksom ste vraj oslovili nakladateľa na veľkom podujatí Comic Con a on hneď súhlasil s vydaním.
Pracoval som na komiksoch približne tri roky a zároveň som mal plný pracovný úväzok vo firme, ktorá distribuovala časopisy a knihy prakticky po celom svete. Vo voľnom čase som komunikoval s vydavateľmi a profesionálmi, zdokonaľoval sa v chápaní písania a komiksovej teórii a snažil sa nájsť najlepšiu možnú cestu pre vydávanie svojich komiksov.
Takže to nebolo také jednoduché?
Bol som odmietnutý rôznymi vydavateľstvami možno päťdesiatkrát v priebehu dvoch rokov. Ale vlani v marci som navštívil Emerald City Comic Con v Seattli, kde som sa, cez odporúčania Warrena Ellisa a Joe Keatingea, stretol s Ericom Stephensonom, súčasným vydavateľom Image Comics. Eric odsúhlasil dva moje projekty okamžite a Wild Children bol jeden z nich. Image Comics teraz prechádza renesanciou a je na kreatívnom vrchole, čo sa vydávania inovatívnych komiksov v Amerike týka, takže som spokojný.
Wild Children je o tínedžeroch, ktorí vpadnú do školy so zbraňami. Čím ste sa inšpirovali?
Wild Children vidím viac ako len jeden typ príbehu. Základná kostra je jednoduchá – päť študentov vo veku od 15 do 18 rokov príde do školy s automatickými zbraňami, LSD a kamerami, ktoré všetko prenášajú na internet. Nechajú takmer všetkých, okrem štyroch učiteľov, opustiť školu a začnú výučbu. K vytvoreniu tejto kostry ma inšpirovali komiksy ako Kill Your Boyfriend a Hellblazer: Shoot. Druhý z nich bol dlho len v archívoch.
Prečo?
DC Entertainment ho dlho nechcelo vydať, pretože sa báli príbehu, ktorý sa otvorene vyjadroval k problematike masakrov na školách všade vo svete, ale najmä v Amerike. To sa mne nepáčilo, pretože nešlo o príbeh, ktorý sa snažil za každú cenu šokovať, ale o kvalitné umelecké dielo. V priebehu písania Wild Children som bol tiež ovplyvnený teóriami Matta Seneca a Douglasa Rushkoffa, hudbou Fuck Buttons, Flying Lotus, Coil, filmami Jeana-Luca Godarda, knihami Hakima Beya, PK Dicka. To všetko sa odrazilo na konečnom vyznení komiksu, ktorý sa z pomerne jednoduchej kostry stal nestabilným mutantom s niekoľkými rovinami výkladu – presne tak, ako som chcel.
Váš komiks sa síce odohráva v školskom prostredí, no vy sám ste nemali dobré skúsenosti so školským systémom. Nebavila Vás škola?
Áno, škola ma väcšinou nebavila. Prešiel som šiestimi školami za dvanásť rokov. Rodičia ma vždy viedli k tomu, aby som si urobil vlastný názor a slepo nenasledoval nariadenia a vysvetlenia, ktoré mi dajú druhí. Samozrejme, tak som sa pomerne skoro začal pýtať učiteľov, prečo chcú, aby som sa učil určité časti ich osnov, a hoci som sa len snažil pochopiť, aký význam môžu mať pre môj život. Učitelia to väčšinou brali iba ako provokáciu.
Veľa umelcov školu nedokončí a skočia radšej rovno do života. Máte pocit, že tradičný školský systém u nás obmedzuje talenty?
Rozhodne áno, a nie je to pocit. Je to fakt, ktorý je možné sledovať denne prakticky kdekoľvek na svete. České školstvo je vo veľkej miere mašina, ktorá dokáže vymazať inteligenciu, neštandardné myslenie a tých, ktorí vybočujú z davu. Ako kedysi povedal Ellwood P. Cubberley, jeden zo zakladateľov moderného školstva nielen v Amerike, školy sú továrne, v ktorých je produkt (deti) pretvorený tak, aby vyhovoval spôsobu života v dvadsiatom storočí. Tento prístup prestupuje školstva takmer všade na svete, ale je prežitkom minulého storočia. Nezamestnanosť ľudí pod dvadsaťpäť rokov stále stúpa – systém nefunguje a rúca sa. Otázkou je, ako dokážeme skĺbiť jeho funkčné prvky s novým prístupom k životu, ktorý bude ideálne založený na dostatku empatie a pravdovravnosti a menej klamstvách a chamtivosti.
Komiksy robíte priamo v angličtine. V čestine vás to neláka?
Čeština je môj druhý jazyk, premýšľam v angličtine. Momentálne pracujem na šiestich nových komiksoch a grafických novelách, ktoré by mali vyjsť v Amerike v najbližších dvoch rokoch.
Bude z nich aj český preklad?
Budem veľmi rád, ak všetky vyjdú aj v českom preklade.
A ako ste sa vy dostali ku komiksu? Tak ako väčšina z nás, cez Káčera Donalda?
Jeden z prvých komiksov, na ktorý si pamätám, je Káčer Donald. Ako štvorročný som mal zápal pľúc. Rodičia mi domov priniesli komiks a bolo mi lepšie, pretože som sa začítal tak, že som zabudol na chorobu. Potom mi dedko daroval české reprinty Barbara Conana a Spider-Mana, a o niekoľko rokov neskôr som narazil na magazín o počítačových hrách Score, kde Štěpán Kopřiva a Jiří Pavlovský písali o komiksoch, ktoré som dovtedy nepoznal a veľmi mi učarovali. Začal som čítať magazín Crew, za ktorý boli zodpovední rovnakí ľudia, a tým pádom sa ku mne dostali komiksy ako Hellboy, Lobo, Sandman, produkcia vydavateľstvo ako Vertigo, Dark Horse a 2000AD. Potom už to bol len krok ku grafickým novelám ako Sin City, From Hell a Jimmy Corrigan a dlhším sériám ako Preacher, The Invisibles a Transmetropolitan. Poslednú dobu viac sledujem tvorbu Michaela DeForge, Ala Columbii, Brandona Grahama a ďalších.
Do budúcna vraj máte rozpracovaného aj Batmana.
Batmana pre DC Entertainment som napísal minulý rok a mal by vyjsť v digitálnej forme na konci tohto roka a potom aj v papierovej podobe. Je to krátky príbeh s kresbou Ryana Sooka, ktorý je považovaný za jedného z najkvalitnejších žijúcich komiksových kresliarov na svete. Odohráva sa medzi dvoma kapitolami Batman: Year One, čo je jeden z najpredávanejších príbehov s Batmanom vôbec.
A čo tie ďalšie príbehy?
Pracujem na niekoľkých nových, ktoré budů vydané Image Comics. Prvý z nich, Change, je paranoidná speculative fiction odohrávajúci sa v Los Angeles, ktoré začne vychádzať v decembri tohto roku. Ďalšie komiksy sú pripravené pre ďalší rok. Okrem toho existuje niekoľko ďalších projektov, na ktorých pracujem, ale som zmluvne viazaný k mlčanlivosti až do doby, kedy ich vydavatelia sami oznámia.
Dnes sú komiksy populárne aj vďaka filmovým spracovaniam. Nemáte pocit, že tieto príbehy sú príliš komerčné, aby reprezentovali komiks pred svetom? Veď napríklad Neil Gaiman a jeho Sandman ostáva u nás neznámou.
Nemyslím si, že je v Českej republike a na Slovensku neznámou. Čo si pamätám, jeho tvorba patrí k bestsellerom. Nemám pocit, že filmy založené na komiksoch so superhrdinami vytvárajú negatívny obraz. Tieto filmy sú len časťou celku tohto úžasného média – niekedy sú podarené, inokedy nie. Ak niečo vytvára negatívny obraz, sú to praktiky spojené s tvorbou komiksov korporáciami, ktoré chcú vytvárať v prvom rade ľahko predajný produkt a nie umelecké dielo. Pritom je možné efektívne skĺbiť komerciu a umenie. Práve Gaiman a veľa iných dokazujú, že nie je potrebné redukovať našu fantáziu k tomu, aby sme dosiahli na naše sny.
Ako by mal vyzerať komiks, aby len nerecykloval to, čo tu už bolo x-krát predtým?
Rovnako ako v akomkoľvek inom druhu umenia je to len o tom, chcieť sa zdokonaľovať a nájsť niečo živé hlboko v sebe a z toho čerpať v tvorbe. Čím hlbšie, tým lepšie. Budem parafrázovať Hemingwaya: "Písanie je jednoduché. Len si sadnete ku klávesnici a začnete krvácať."
Kto je Aleš Kot
Narodil sa 27. septembra 1986 v Česku. Jeho debut, komiks Wild Children, sa dočkal dobrých recenzií a v júli sa dostal do desiatky najlepších grafických noviel a paperbackov v USA. Je ženatý a žije v Los Angeles.