Mal to byť po dlhom čase prvý slovenský hraný film, za ktorý sa nemusíme hanbiť ani vo svete. Svetovú premiéru si odkrútil na festivale v Karlových Varoch, kde ho prijali veľmi dobre. Zaujal svojím námetom, formou, no jeho výpoveď akosi zostala na polceste. Snímka Až do mesta Aš už prišla do našich kín.
Sociálna dráma
Režisérka a autorka námetu a scenára Iveta Grófová priniesla vo svojom debute pozoruhodnú sociálnu drámu, ktorá sa pohybuje na hrane dokumentu. Rozpráva príbeh čerstvej maturantky Dorotky, ktorá sa vyberá za prácou z východu Slovenska do mesta Aš v česko-nemeckom pohraničí. Jej sny o svetlej budúcnosti a rodinnom živote však čoskoro stroskotajú.
Býva v zanedbanej ubytovni, v továrni pre šičky dostáva výpoveď a rodina i priateľ sa jej otočia chrbtom. Ostáva bez peňazí v cudzom svete. Dostáva sa do upadnutej spoločnosti, ktorú reprezentujú krčmy tretej cenovej triedy a nechutné striptízbary. Chodí von s prostitútkami a nakoniec sa zamotáva do „vzťahu“ s odpudzujúcim starým Nemcom, ktorý si ju chce odviesť domov ako svoju ženu. Neprekáža, že ona nevie po nemecky takmer ani slovo.
Pútavý príbeh, ktorý sa začína v rómskej osade, diváka vtiahne, no postupne prichádzajú aj pasáže, ktoré nudia alebo ostávajú nezrozumiteľné.
Neznámy svet hrdinky
Najväčšia ťarcha ostáva na pleciach Dorotky, ktorá je ústrednou postavou. Tak ako ostatní protagonisti, aj ona je neherečka. Má 18 rokov, keď ju jej mama pošle niekam do sveta bez istôt. Opúšťa ju frajer, nemá pri sebe blízkych. Skľúčenosť a samota, ktoré by z jej postavy mali plynúť, však na filmové plátno nedorazili. Režisérka sa snažila vykresliť jej vnútorný svet prostredníctvom kreslených animácií, no tie očakávané emócie neprichádzajú. Divák sa nevie vžiť do jej kože, a je to sčasti aj pre spôsob rozprávania.
Niektoré scény akoby na seba nenadväzovali a pre svoju zmätočnosť vyvolávajú aj mnoho nezodpovedaných otázok. Rušivým momentom je i kamera. Rozostrené zábery, slabšia kvalita aj zlé osvetlenie uberajú z potenciálu snímky. Samozrejme, tá začala vznikať ešte ako študentský projekt, takže sa to dá vysvetliť aj nedostatkom financií. Trochu chaosu do rozprávania vnášajú tiež ročné obdobia, ktoré sa striedajú bez toho, aby sa divákovi vysvetlilo, čo sa dialo medzi nimi.
Motyka, ktorá občas vystrelí
Napriek tomu všetkému je Až do mesta Aš prínosom pre slovenskú kinematografiu. Je dôkazom, že dobrý film nepotrebuje známe tváre a že ho môže priniesť aj debutantka. Čo však potrebuje, je, aby naň chodili diváci, spoznávali naše artové filmy a aj takým spôsobom dali signál mladým filmárom, že o nich stoja a podporujú ich. V opačnom prípade budú také filmy u nás len motykou, ktorá občas vystrelí. A to by bola škoda, pretože keď tento film vedia oceniť aj pozvaním na zahraničné festivaly, mali by sme to vedieť oceniť i my doma.
Hodnotenie HN: 3 z 5 hviezdičiek
Réžia: Iveta Grófová
Krajina: SR, ČR
Hrajú: Dorota Billá, Silvia Halušicová