Zbohatol som ako prostitútka umenia (foto)

„Dobrá kópia je lepšia ako zlý originál,“ povedal pred rokmi Salvador Dalí. Na svete existuje však len niekoľko ľudí, ktorí si môžu dovoliť originál. Ostatní sa naň môžu pozerať iba v galériách. „Sú však takí, ktorí sa z falzifikátu dokážu tešiť viac než snob z originálu,“ povedal pre zmenu taliansky umelec a priekopník v tvorbe umeleckých falzifikátov, profesor Daniele Dondé. Treba podotknúť, že tieto falzifikáty tvorí legálne.
Dokonca na tom založil svoju celoživotnú kariéru a... tak trochu zmenil pohľad na staré a súčasné umenie. Na Slovensku vystavuje už štvrtýkrát, momentálne je po troch návštevách Bratislavy prvýkrát v Nitre s novou kolekciou viac ako 50 diel nazvanou Od Gustava Klimta po Marilyn Monroe.

Z bohéma maliar
Daniele Dondé sa narodil v roku 1950 v talianskej Cremone, v meste, odkiaľ pochádza napríklad slávny Antonio Stradivarius. Dondé ako syn renomovaného zberateľa umeleckých diel, ktorý zbohatol v kozmetickom priemysle, mal o bezstarostný život postarané. „Bol som playboy, zabával som sa a nezaoberal sa zamestnaním,“ povedal pre HN Dondé, ktorý sa nikdy netajil tým, že si užíval peniaze bohatých rodičov. Až do ich smrti v roku 1983. Rozhodol sa predať časť rodinnej zbierky obrazov, pritom však zistil, že takmer 60 percent tvoria falzifikáty. „Bolo to veľmi zlé, mnoho vtedajších zberateľov, ktorí slepo dôverovali znalcom, ich malo, systém kontroly nebol totiž skoro žiaden,“ dodáva.

V zúfalej situácii chcel ísť na políciu, aj keď neexistoval zákon, ktorý by ich postihoval. Šiel preto za majiteľmi galérií, ktorí mu pod hrozbou poškodenia povesti povedali mená štyroch falzifikátorov. A stalo sa to, čo si ani jeden z nás asi nevie predstaviť. Stali sa z nich priatelia. „Rok bývali u mňa a učili ma ako maľovať obrazy na nerozpoznanie od originálu,“ vysvetľuje. Nikdy sa vraj nestretol so závisťou z ich strany, pretože vo všeobecnosti sa hanbili za to, čo robia. A tak po viac ako 30 rokoch ničnerobenia tak sústredil všetku svoju pozornosť práve na maľovanie.





Zlegalizovanie
Rok po smrti rodičov teda legalizoval umelecké falzifikáty a položil základ smeru Cult Art, čo mu dovoľuje prenášať majstrovské diela maliarov do súčasnosti. Maľuje obrazy Vincenta van Gogha, Renoira, Moneta a ďalších s povolením rodiny, galérií a každý jeho obraz má príslušný certifikát autenticity. Ľudia ich kupujú s vedomím, že nejde o originál a za oveľa nižšie ceny.

Aj keď aj podľa neho je originál posvätný, z umeleckého hľadiska sú s nimi jeho umelecké „kópie“ rovnocenné.
Tento novodobý umelec však vedel byť aj zlomyseľný. Strýkovi, ktorého nemal veľmi rád, vymenil obraz Giorgia di Chirica s hodnotou 200-tisíc eur za falošný a ten to až do smrti nezistil. Originál predal. Ako jeden z prvých, ktorí jeho umenie uznali, bol slávny Andy Warhol. „Bol to jeden z mojich prvých klientov, vošiel do hotela, kde som vystavoval a kúpil si portrét. Nevedel som však vôbec o koho ide, keďže som sa nikdy o umelcov ako takých nezaujímal,“ vysvetľuje.
Zlomový moment jeho kariéry nastal podľa jeho slov hneď ako prvýkrát vystavoval. „Bolo to v hoteli Hilton v Miláne so 40 obrazmi, okamžite som bol všade a slávny,“ dodáva neskromne. V roku 1990 mu udelili čestný titul profesor a doktor moderného a súčasného umenia na prestížnej americkej univerzite. V roku 1999 prevzal v Ženeve ocenenie Krištáľový glóbus, ktoré dovtedy získali svetovo najznámejšie osobnosti Talianska. Dnes sám prednáša na akadémiách.

Tip od Sinatru
V roku 1992 ho však samotný Frank Sinatra, ktorý vlastnil niektoré jeho diela, inicioval k tomu, aby tvoril aj vlastné veci. Tak sa pustil do tzv. umenia luxusu, inšpirovaného práve Warholom a slávne diela začal dopĺňať o drahé materiály a kamene. Inšpiroval tým aj mnoho iných umelcov a módnych návrhárov. Neskromne tvrdí, že jeho obrazy dnes už majú všetci. „Povedzte meno, poviem vám, či vlastní nejaký môj obraz.“

Je v zbierkach Sophie Loren, Arnolda Schwarzeneggera, Rogera Moora, Rafaela Nadala, obrazy kupovali aj ľudia z Vatikánu, zariaďoval apartmán Lady Di, tvoril svadobný dar pre Flavia Briatoreho s jeho vlastnými šperkami a najdrahší obraz Audrey Hepburn v hodnote 40-tisíc eur predal ruskému miliardárovi Romanovi Abramovičovi.
„Sú to tzv. VIP klienti, lebo aj cena je vyššia a už roky platí, že najlepšie platia Rusi,“ potvrdzuje Dondé. Ceny tak stanovujú samotní klienti, použitý materiál, krajina, v ktorej sa práve nachádza, ale podľa jeho slov aj bulvár. „Predávam aj za 2- až 3-tisíc eur, ale moje osobné ohodnotenie je tak 10- až 15-tisíc eur. Nezaujíma ma, koľko do toho investuje alebo či sa to predá, chcem ukazovať umenie, ktoré sa páči.“






Prostitútka mení zákony
Nazývajú ho zlodej umenia, on má však ešte radšej označenie prostitútka umenia. „Jednoducho robím všetko to, za čo mi ľudia zaplatia...“ Umeniu však podľa svojich slov pomáha, pretože ukazuje umelcom, akou cestou ísť a oživuje aj menej poznané diela. „Napríklad český maliar Mucha nikdy nebol rekordne predávaný, ale uvidíte, že za 10 – 15 rokov aj vďaka tomu, že ho maľujem ja, sa môže predávať za rekordné ceny.“
Jednoznačne najviac maľoval obraz Slnečnice a Hviezdnu noc od Van Gogha a Bozk od Klimta vo všetkých možných podobách, pretože sú to najznámejšie diela. „Ak by som urobil výstavu s 30 rôznymi podobami Bozku, všetky predám,“ tvrdí. Svoju výnimočnosť vidí v tom, že používa staré techniky, farby, materiály, rámy prispôsobuje dobe, v ktorej diela vznikli. Obraz niekedy vytvorí aj za pár dní.

Dnes sa však už robia aj kópie jeho „umeleckých“ kópií. „Ja som už zarobil toľko, že mi vôbec neprekáža, ak sa budú učiť odo mňa a robiť tieto kópie aj iní.“ V Číne, kde neplatia autorské zákony, vznikajú však veľmi nekvalitné diela, dokonca aj s jeho podpisom. Sám si dáva na zákony pozor. Reprodukuje len diela autorov, ktorí sú po smrti dostatočne dlho, aby to smel. „V Amerike, Rusku či Číne je to len 30 rokov, takže tam môžem dnes reprodukovať aj Picassa, čo inde nie je možné. V Taliansku sa aj na základe mojej práce menil zákon, a už je to namiesto 70 rokov len päťdesiat.“





Za svojej takmer 30-ročnej kariéry sa dočkal už aj múzea, v mexickom Cancúne. Jedno by malo vzniknúť aj na Slovensku. Potvrdil nám, že všetko je v štádiu rokovaní so švajčiarskou bankou, ale nevie, kedy sa Múzea falzifikátov Daniele Dondého Slováci dočkajú. A či vôbec.