Včera ste vystúpili v Bratislave, ešte vás na Slovensku čakajú ďalšie predstavenia. Poznáte slovenský folklór?
Áno, videl som slovenské folklórne tance na festivaloch po celom svete. Sú pre mňa zaujímavé z vizuálneho aj choreografického hľadiska. Sú oveľa temperamentnejšie ako tie fínske.
So súborom KÄRRI ste precestovali celý svet. Kde majú najzaujímavejší folklórny súbor?
Nerád by som ich vymenoval konkrétne, veľa súborov robí záslužnú prácu pri oživovaní a zachovávaní folklórnych tradícií. Musím povedať, že pri svojej práci sa inšpirujem tancami z celého sveta. Je totiž vždy osviežujúce nielen pre diváka, ale i tanečníkov začleniť do tanca niečo iné, nové, exotické z úplne inej kultúrnej hemisféry.
Napriek tomu však patríte k tým, ktorí udržujú tradície svojej krajiny. Aké sú vaše typické tance?
Tie sú buď párové, alebo skupinové. Veľmi dôležitou súčasťou prejavu tanečníkov je „reč tela“, pohyby rúk a gestá.
A tiež aj kroje. Sú tie vaše niečím špecifické?
Kroje sa, samozrejme, líšia podľa geografických oblastí. Tanečníci z KÄRRI nosia najčastejšie tradičný karelský kroj, typický pre kraj Koivosto. Mužský kroj býva jednoduchší, skladá sa napríklad z čiernych nohavíc a vestičky. Kroj pre ženu je farebnejší a má viac ornamentov. Pre niektoré choreografie sme si dali ušiť aj špeciálne historické „kostýmy“, ako napríklad vojenské uniformy.
Doma patríte medzi známe súbory. Hovorí sa, že vaše tance na javisku žijú. Máte pocit, že ste známi aj vo svete?
Ako skupina sme zažili srdečné prijatie všade, kde sme vystupovali. KÄRRI nie je vo svete extrémne známa „značka“, ale naše vystúpenia v rôznych krajinách sveta robia na obecenstvo dojem. A je jedno, kde vystupujeme, či už v Brazílii, Austrálii, USA či v Európe. Pre diváka je zaujímavé aj to, že v našich choreografiách kombinujeme východo- a západoeurópske tanečné prvky.
Folklóru sa venujete celý život. Mení sa jeho popularita vo svete?
Myslím si, že znovuzrodenie folklóru a tradícií nastáva v mnohých krajinách, a to nielen vo Fínsku. V tomto smere sa revitalizuje všetko, čo je nadviazané na etnicitu, pôvod, korene, dokonca aj v takzvanom fusion arts.
A ako je to vo Fínsku?
Fínov vždy zaujímali tradičné umenia, aj keď napríklad v období postmoderny bol folklór skôr na okraji záujmu. To sa však dlhodobo mení a dnes sa mu opäť venuje mnoho pozornosti. Dokonca zaujíma aj mladú generáciu.
Čím zaujal vás, že ste pri ňom zostali desiatky rokov?
Od detstva som zvyknutý na veľa športu a fyzickej aktivity. Moja mama je tiež tanečnica, takže pohyb mám v krvi. Moja premiéra bola vo fínskej Tervole s tanečným súborom, do ktorého som vstúpil ako študent rezbárstva. Odvtedy sa venujem tancu, rezbárstvo som však zanechal.
Kto je Antti Savilampi
Narodil sa v roku 1950 vo fínskom meste Kestilä. Vyštudoval tanečný odbor na Strednej škole mládeže v Mikkeli a navštevoval viacero tanečných inštitútov. Učil na školách v Tampere, Oulu a ďalších. Už 30 rokov pôsobí ako tanečný inštruktor na Sibeliovej akadémii v Helsinkách. Minulý rok získal ako prvý folklórny tanečník vo Fínsku štátne vyznamenanie za prínos v oblasti fínskeho tanca. Je ženatý a má dve deti. Na Slovensku vystupuje so svetoznámym fínskym folklórnym súborom KÄRRI, ktorý získal niekoľko cien. Súbor funguje už viac ako 50 rokov a má 20 stálych členov, ktorí sú na javisku doprevádzaní živou hudbou. KÄRRI pod vedením Anttiho Savilampiho vystúpil včera v Bratislave, predstaví sa aj v Doľanoch, Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici.