StoryEditor

Kniha, ktorá spôsobila vo Washingtone i Pentagone rozruch

28.04.2013, 00:00
Autor:
Milan BunoMilan Buno
Kniha Neľahký deň opisuje svedectvo priameho účastníka misie, na ktorej bol zabitý Usáma Bin Ládin.

Je to veľmi napínavé a objavné čítanie, tvrdí prestížny New York Times. Do vydania tejto knihy si málokto dokázal predstaviť, ako sa tajné akcie odohrávajú. Kniha okamžite spôsobila v USA veľký rozruch a postavila Washington i Pentagon do pozoru. Práve vyšla novinka Neľahký deň v slovenčine a HNonline.sk vám prináša úryvok, v ktorom dôjde k zabitiu teroristu č.1. 

Takmer pred dvomi rokmi zabilo supertajné komando americkej námornej pechoty najhľadanejšieho teroristu na svete Usámu bin Ládina. Jeden z vojakov Mark Owen (skutočným menom Matt Bissonnette) napísal román, v ktorom popisuje tvrdý výcvik, akciu v Pakistane aj návrat s mŕtvolou teroristu. Ale predovšetkým samotnú misiu na zabitie Usámu bin Ládina.

Nachádzame sa v Pakistane, pred pár minútami havaroval jeden z vrtuľníkov misie a vojaci boli blízko smrti. Navyše nemali stopercentnú istotu, že Ládin je skutočne na mieste, kde idú zaútočiť.


Úryvok z knihy Neľahký deň - Geronimo


V spálni zatiaľ mladšia žena ležala na posteli, hystericky kričala a držala sa za lýtko.

Walt stál pri tele. Ešte stále bolo v tme ťažké rozoznať mužovu tvár. Dom bol bez prúdu. Načiahol som sa a zapol svetlo na prilbe. Cieľ bol teraz zabezpečený, a pretože všetky okná boli zakryté, biele svetlo sa dalo používať bezpečne.

Mužova tvár bola znetvorená minimálne jedným zásahom a pokrytá krvou. Diera v čele mu zničila pravú stranu lebky. Hruď mal roztrhnutú na miestach, kde do tela prenikli guľky. Ležal v rozrastajúcej sa kaluži krvi. Keď som sa sklonil, aby som sa pozrel zblízka, pridal sa ku mne Tom.

„Myslím, že je to náš chlapec,“ povedal Tom.

Vystríhal sa povedať do vysielačky, že je to bin Ládin, lebo hovor by okamžite letel do Washingtonu. Vedeli sme, že prezident Obama počúva, a nechceli sme sa mýliť.

Prešiel som si v duchu kontrolný zoznam.

Bol vysoký. Odhadom približne 190 centimetrov.

Súhlasí.

Bol jediným dospelým na treťom podlaží.

Súhlasí.

Dvaja kuriéri boli presne tam, kde podľa CIA mali byť.

Súhlasí.

Čím dlhšie som sa pozeral na znetvorenú tvár, pohľad mi stále priťahoval nos. Nebol poškodený a zdal sa mi známy. Vytiahol som z výbavy brožúrku a študoval fotomontáž. Dlhý a štíhly nos zodpovedal. Bradu mal tmavočiernu a nebolo v nej ani stopy po sivej, ako som očakával.

„Walt a ja s tým súhlasíme,“ povedal som Tomovi.

„Rozumiem,“ povedal Tom.

Vybral som si fotoaparát, gumené rukavice a začal fotografovať, zatiaľ čo Walt sa pripravoval vziať vzorky DNA.

Will, ktorý hovoril po arabsky, bol v miestnosti a ošetroval ranu na nohe ženy, ktorá na posteli plakala.  Neskôr sme sa dozvedeli, že to bola Amal al-Fatah, bin Ládinova piata manželka. Neviem presne, kedy bola postrelená, ale bola to veľmi malá rana. Mohla byť od úlomkov guľky alebo odrazenej strely.

„Počuj, máme na druhom podlaží veľké množstvo citlivých miest,“ počul som niekoho povedať do rádia. „Budeme tu potrebovať každého dostupného človeka.“

Keď Tom opustil miestnosť, začul som ho na sieti velenia.

„Máme pravdepodobný, opakujem PRAVDEPODOBNÝ zásah na treťom podlaží.“

Walt vytiahol zo svojho batoha hadicu a postriekal mužovu tvár trochou vody.

Použil som prikrývku z postele a začal mu utierať krv z tváre. Po každom pohybe nám bola viac a viac známa. Vyzeral mladšie, ako som očakával. Bradu mal tmavú, akoby bola prifarbená. Stále som premýšľal o tom, že akosi nevyzerá tak, ako som si myslel, že bude vyzerať.

Bolo zvláštne vidieť túto smutne preslávenú tvár zblízka. Predo mnou ležal dôvod, pre ktorý sme v uplynulých desiatich rokoch bojovali. Malo to príchuť neskutočnosti, čistiť krv z najhľadanejšieho muža sveta, aby som ho mohol fotografovať. Mal by som sa sústrediť na misiu. Práve v tomto momente sme potrebovali kvalitné fotografie. Na tento obrázok sa možno budú pozerať veľa ráz a ja som to nechcel pokaziť.

Odsunul som prikrývku a s fotoaparátom, s ktorým som bol zvyknutý za posledných pár rokov robiť stovky obrázkov som začal cvakať. Bude pre nás veľmi dobré, keď urobíme fotografie. Celé roky budeme predstavovať CSI Afganistan. 

Ako prvé boli zábery celého tela. Potom som si kľakol k hlave a urobil pár záberov tváre. Potiahol som mu bradu raz doprava, raz doľava a urobil zábery z profilu. Chcel som sa zamerať na jeho nos. Vzhľadom na to, že brada bola taká tmavá, záber z profilu bol jediný, ktorý mi v mysli skutočne utkvel.

„Nože mu, človeče,  pridrž dobre otvorené oko,“ povedal som Waltovi.

Načiahol sa dolu a stiahol mu viečko, čím odhalil hnedé oko teraz už bez života. Urobil som zblízka detailnú fotografiu. Kým som fotil, Will bol so ženami a deťmi na balkóne. Pod nami chalani zhromažďovali počítače, pamäťové karty, notebooky a videá. Vonku sa Ali, prekladateľ zo CIA, spolu s bezpečnostným tímom venovali zvedavým susedom.

V rádiu som počul Mika, ako rozpráva o havarovanom Black Hawk.

„Demolačný tím, pripravte sa na odstrel,“ povedal Mike.

Vedel som z rádiového spojenia, že príslušník SEAL, ktorý mal na starosti demoláciu a pyrotechnik  EOD boli na ceste do dvora.

„Počuj, idem to odstreliť,“ povedal ten zo SEAL.

„Rozumiem,“ povedal pyrotechnik z EOD. Začal vyberať nálože a umiestňovať ich okolo prvého podlažia hlavnej budovy.

„Čo to robíš?“ spýtal sa, keď sa pyrotechnik rozložil.

Každý bol zmätený.

„Povedal si mi, že sa mám pripraviť na odstrel, je tak?“

„Nie domu,“ odpovedal príslušník SEAL. „Vrtuľníka!“

„Akého vrtuľníka?“

Pyrotechnik sa domnieval, že chlapík zo SEAL mal na mysli vyhodiť do vzduchu dom, čo bol tiež jeden z pohotovostných plánov, ktoré sme nacvičovali.

Ešte stále sa správy o havárii Výsadku jeden nerozšírili. Až teraz sa o tom postupne začali ľudia dozvedať. Vo Washingtone neboli o havárii presvedčení, ani keď ju videli na záberoch z bezpilotného prostriedku. Neskôr som sa dopočul, že na videozáznamoch to na zrnitej čierno-bielej obrazovke vyzeralo, ako keby sme jednoducho „zaparkovali“ na dvore a vyložili tím. Prezident a VIP boli zmätení, keď sa to stalo, a dokonca sa pýtali Spoločného velenia špeciálnych operácií, čo sa deje. Na rýchlu správu McRavenovi prišla táto odpoveď: „Budeme teraz misiu meniť... máme vrtuľník dolu na dvore. Moji muži sú na túto nepredvídanú udalosť pripravení a poradia si s ňou.“

Vonku posádka vrtuľníka ničila všetko utajované zariadenie. Teddy, starší pilot a vedúci letu, vyliezal zo stroja medzi poslednými. Keď sa dostal k dverám, uvidel, že je takmer dva metre nad zemou. Nebolo možné skočiť a riskovať zranenie. Vyhodil z kabíny „rýchle“ lano a spustil sa do dvora. Stal sa tak jediným chlapom, ktorý tej noci zlanil do komplexu.

Člen jednotky pyrotechnickej asanácie EOD a jeden zo SEAL sa tam dostali neskôr a začali umiestňovať okolo trupu výbušné nálože. Príslušník SEAL vyliezol k chvostu a snažil sa dostať nálože čo najbližšie k rotorom. S výstrojom a okuliarmi nebolo práve najjednoduchšie vyliezať na nestabilnú a úzku časť trupu. Zakaždým, keď sa pokúšal dostať na časť opretú o tri metre vysoký múr, bál sa, že sa pod jeho ťarchou prelomí.

Vyliezol tak vysoko, ako sa len dalo a nálože kládol jednou rukou. Zatiaľ čo neisto balansoval nad dvorom, druhou rukou udržoval stabilitu. Najdôležitejšie bolo zničiť komunikačné vybavenie a palubné elektronické prístroje. Keď boli nálože na chvoste umiestnené, zvyšok náloží položil do hlavnej kabíny.

Medzitým druhý Black Hawk a Chinook na palube so záložnými operačnými silami krúžili neďaleko a čakali, kým skončíme. Problémom sa stávalo palivo, čo znamenalo, že náš čas v komplexe sa rýchlo krátil.

„Desať minút,“ počul som Mika vo vysielačke. 

Na treťom podlaží sa v miestnosti rozžalo a zalialo nás žiarivé biele svetlo. Pravidelný výpadok sa zrejme skončil. Načasovanie bolo vynikajúce, všetko bolo zrazu jednoduchšie.

Kým som pokračoval vo fotení, Walt bral vzorky DNA. Namočil vatový tampón v bin Ládinovej krvi. Vzal ďalší a vtlačil mu ho do úst, aby získal vzorku slín. Nakoniec vytiahol pružinovú striekačku, ktorú nám dala CIA na odoberanie vzoriek kostnej drene. Boli sme vyškolení zabodnúť ju do stehna, aby sme získali vzorku z vnútornej časti stehennej kosti. Walt niekoľkokrát pritlačil striekačku na stehno, ale ihla nevystrelila.

„Tu máš,“ podal som mu moju. „Skús túto.“

Vzal si ju a priložil k svalu na stehne, ale ani moja striekačka nevystrelila.

„Doriti s týmito haraburdami,“ povedal Walt a odhodil striekačky nabok.

Dokončil som druhú sériu obrázkov s iným fotoaparátom od SEAL. Vzali sme dve vzorky DNA a urobili ďalšiu sériu obrázkov, aby sme mali dve identické. Walt vložil jednu vzorku do svojho vrecka a druhú dal príslušníkovi SEAL z druhého výsadku. Bolo to starostlivo tak naplánované, aby sa vždy jedna súprava vzoriek DNA a fotografií zachovala v prípade, že jeden z vrtuľníkov počas letu späť do Džalalabádu zostrelia. Chceli sme mať istotu, že Pakistanu a zvyšku sveta dokážeme, že sme bin Ládina dostali.

Medzičasom sa Will na balkóne snažil potvrdiť, že na podlahe skutočne leží Bin Ládin.

Bin Ládinova žena Amal, ktorá mala zranený členok, bola hysterická a nechcela rozprávať. Počul som ju kňučať na posteli nado mnou, kým som pracoval. Druhá žena, s očami napuchnutými od plaču, sa tvárila nezúčastnene, keď sa jej Will opakovane po arabsky pýtal, kto je ten mŕtvy chlap.

„Ako sa volá?“

„Šejk,“ povedal žena.

„Šejk ako?“ spýtal sa Will. Nechcel ju navádzať a dopĺňať nedopovedané odpovede.

Potom, čo poskytla Willlovi niekoľko jeho prezývok, prešiel k deťom vonku na balkóne. Všetky ticho sedeli pri múre. Will si kľakol a pýtal sa jedného z dievčat: „Kto je ten muž?“

Dievča nevedelo klamať.

„Usáma bin Ládin.“

Will sa usmial.

„Si si istá, že je to Usáma bin Ládin?“

„Áno,“ povedalo dievča.

„V poriadku,“ povedal. „Vďaka.“

Po návrate na chodbu schmatol jednu zo žien za rameno a poriadne ňou zatriasol.

„Prestaň ma už konečne srať,“ povedal Will dôraznejšie ako predtým. „Kto to je v spálni?“

Rozplakala sa. Bola vystrašená a už nemala silu odolávať.

„Usáma,“ povedala.

„Usáma aký?“ spýtal sa Will a držal ju stále za rameno.

„Usáma bin Ládin,“ odvetila.



Pripravené v spolupráci s:




menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
20. apríl 2024 03:19