Toto nie je jediná fotografia Ladislava Bielika z augusta 1968, hlása veľkoplošný pútač pred Umeleckou besedou v Bratislave, na ktorom stojí muž s odhalenou hruďou pred tankom. Rovnako nebol 21. august jediný dňom na prezretie pozoruhodnej výstavy, ktorá potrvá ešte takmer dva týždne. Ráno 21. augusta 1968 vo vzduchu visela predtucha neveštiaca nič dobré, vtierala sa pod kožu, spolu s dusivým prachom a strachom z tankov, z ruských okupantov, ktorí sa násilím vkradli do cudzej vlasti a zmenili chod jej dejín na vlastný obraz.
Rovnako ako v iných mestách po celom Československu sa aj bratislavské ulice a námestia naplnili hrôzou. Akoby čas odrazu začal plynúť iným, zvláštnym tempom, akoby hodiny odbíjali posledné sekundy zostávajúcej slobody, ba hlásali koniec, amen slobode. Ale ako sa brániť? Ako vyjadriť nesúhlas? Plačom, nárekom, krikom? Davy a zástupy búriacich sa ľudí, nápisy na stenách: "So Sovietskym zväzom na večné časy -- ale pokoj!"; "Preč s ruskými okupantmi!"; "Moskva 2 000 kilometrov"; ..."Choďte preč, nikto vás sem nevolal, nikto vás tu nechce, nikto vás tu nepotrebuje. Vráťte sa odkiaľ ste prišli!"
Niekto tento deň zažil na vlastnej koži a tí, ktorí sa narodili neskôr, ho môžu zažiť inou, pretlmočenou formou, napríklad práve prostredníctvom autentického materiálu významného priekopníka reportážnej fotografie, fotoreportéra Ladislava Bielika. Výstava pod názvom Kontakt(y) predstavuje vyše tristo jeho čiernobielych fotografií zachytávajúcich tento prelomový okamih československých dejín. Expozícia odhaľuje Bielikov záznam -- riskantné a emóciami nabité historické svedectvo, ktoré je akousi stigmou strachu, hlasov, výkrikov, revolty a vztýčených rúk. Bielika môžeme označiť za fotografa heroických okamihov, jeho správa o našom márnom odpore z nás možno robí väčších hrdinov než sme ako celok v skutočnosti boli, veď už od prvého dňa sa odpor a hnev začali v ľuďoch miešať aj so strachom a s opatrnosťou. Autor fotografoval zväčša na Šafárikovom námestí -- priestor pred budovou Univerzity Komenského, na Dostojevského rade, Kamennom námestí a Štúrovej ulici. Na jednej z jeho fotografií bratislavských ulíc kráča otec s dieťaťom v kočiari -- premýšľajúci otec, ktorý popri chladných, v zástupe stojacich tankoch ide ďalej, veď musí, napriek všetkému... a dav sa ďalej búri, niektorí sa odvážia a na tanky "zaútočia" -- holým telom, rukami, s utrápenými výrazmi plnými zúfalstva a strachu, istá žena kreslí na tank okupantov hákový kríž. Iná fotografia je zasa tragickým svedectvom úmrtia sedemnásťročnej dievčiny, oznamuje: "Tu zabili ruskí okupanti sedemnásťročné dievča." A všetky domy, uličky, schody, chodníky a stromy navôkol zostali ako nemí svedkovia, ukrývajúc ozvenu nárekov a bezmocne škrípajúcich zubov. Kurátorom výstavy je Václav Macek, autormi výtvarného konceptu Pavel Meluš a Ivan Kepko. Výstava je otvorená každý deň okrem pondelka a potrvá do 15. septembra.
StoryEditor