Niekedy na začiatku tohto tisícročia sa francúzsky scenárista a autor dovtedy iba jedného románu Jean-Michel Guenassia rozhodol, že napíše svoje majstrovské dielo. Vzdal sa práce a šesť rokov pracoval na knihe Klub nenapraviteľných optimistov. Slovenskí čitatelia sa dočkali nového vydania.
Kniha pána Guenassiu
Román, ktorý stvoril, je často označovaný za knihu jeho života. A hoci sa tomu autor bráni, je to zrejme pravda. Svedčí o tom aj prestížna Goncourtova cena, ktorú zaň získal. Vo Francúzsku sa kniha stala bestsellerom a úspešne sa prekladá do cudzích jazykov. Dokonca už má aj voľné pokračovanie, ktoré vyšlo v češtine pod názvom Vysnívaný život Ernesta G.
Po Michelovi Houellebecqovi, Laurentovi Binetovi a Pierrovi Lemaitrovi je Guenassia ďalším dôkazom, že Francúzsko za uplynulé desaťročie svetu dáva kvalitných spisovateľov.
Kniha ako Paríž
Guenassia stvoril knihu o Paríži, ktorá sa na toto slávne mesto aj podobá. Ak ste niekedy v Paríži boli, viete, že je to mesto, ktoré vás očarí. Teda v prípade, že máte srdce, ktoré je otvorené kráse. Presne taká je aj táto kniha. Ak sa jej otvoríte a dáte jej šancu, očarí vás. A prvé, čo vám napadne, keď ju dočítate, je, že si ju musíte prečítať ešte raz. Niečo ako ten pocit, keď stojíte na parížskom letisku, smerujete domov a v duchu si hovoríte: „Sem sa ešte vrátim.“
Cítiť, že kniha má autobiografické črty a Guenassia opisuje to, čo zažíval. Pri jeho opisoch povojnového Paríža v rokoch 1959 až 1964 máte pocit, ako by ste v tom meste a v tom čase žili. Guenassia vo svojom románe spojil atmosféru Paríža s príbehmi fiktívnych postáv, pri ktorých, ako sám autor priznáva, „použil veľa detailov skutočných osôb“. Dejiny literatúry dokazujú, že práve toto prepojenie fikcie a reality je to, čo funguje.
Kniha pre nás
„Komunisti dnes už skoro nikde na svete neexistujú, našťastie,“ povedal v rozhovore pre ČT autor. Odkiaľ ten negatívny postoj ku komunistom? Mladý Guenassia totiž vyrastal na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia v Paríži. A práve tam utekali Východeurópania, ktorí si zachraňovali životy pred komunistickými diktatúrami. Či už Maďari, Poliaci, alebo Čechoslováci. A práve to je Klub nenapraviteľných optimistov. Miestnosť v bistre Balto, kde sa stretávajú východoeurópski imigranti a mladému dvanásťročnému Michelovi rozprávajú o svojich osudoch.
A práve vďaka tomu má aj Slovák, ktorý zažil časy pred Novembrom 89, pocit, že tento parížsky román je písaný aj preňho. Pri opisovaní útekov z komunistických diktatúr môže našinec iba s pochopením pokyvkávať hlavou. A do mysle sa vám nutkavo vkráda myšlienka, že čítate knihu, ktorá bola napísaná aj pre vás.
Kniha (takmer) dokonalá
Existuje niečo ako dokonalá kniha? Ak áno, pokojne by to mohol byť aj Klub nenapraviteľných optimistov. Ak si však myslíte, že niečo také ako dokonalý román neexistuje, potom Klub je určite kniha, ktorá má k tej dokonalosti sakramentsky blízko. Nie je to však román s veľkým R. Guenassia totiž za šesť rokov napísal ROMÁN. A vôbec neprekáža, že už nikdy nič lepšie nenapíše. A ak áno, autor tejto recenzie sa mu neskutočne rád verejne ospravedlní