Francúzsky Le Monde pred časom priniesol sériu článkov, ktorá by mohla zaujať každého človeka odchovaného na rozprávkach. Učiteľka literatúry z Nice, Ilias Yokarisová, na jeho stránkach totiž rozpútala diskusiu o tom, akú podobu boja dobra a zla nám servíruje J. K. Rowlingová v príbehu o Harrym Potterovi. Čarodejnícky svet, v ktorom mladý hrdina žije, je podľa Yokarisovej, práve tak ako ten náš, svetom neoliberálneho kapitalizmu. Pod pláštikom tradícií a pravidiel skrýva rozprávková škola Rokfort neľútostnú džungľu, v ktorej prevláda individualizmus a násilie. Sme svedkami súperenia a bojov štyroch študentských internátov. Na Rokforte sa vyučujú predovšetkým predmety, kde sa žiaci učia, ako prežiť. Škola má totiž vychovávať budúcich bojovníkov so Silami zla, čo Yokarisová vidí ako paralelu k vzdelávacím inštitúciám, ktorých úlohou je produkovať toreadorov na trhu práce. Príbeh je podľa nej karikatúrou anglosaskej spoločnosti. Predstavitelia štátu sú smiešnymi figúrkami -- buď takmer úplne neschopní alebo zlí. Harryho príbuzní Dursleyovci sú konzumní malomeštiaci. Strýko Vernon Dursley obhajuje trest smrti: "Kedy konečne pochopia, že jediný spôsob, akým sa dá s týmito ľuďmi jednať, je obesiť ich?" Jeho žena Petunia trávi väčšinu svojho času špehovaním susedov spoza vyčačkaných kuchynských záclon.
Na veľkú radosť britských novín, ktoré celú diskusiu korenisto okomentovali, zakrátko Le Monde uverejnil reakciu na Yokarisovej článok. "Kto je Harry Potter?" pýta sa na v jej úvode profesorka filozofie z Nancy Isalbelle Smadjaová. "Stala sa J. K. Rowlingová skutočne apoštolom kapitalistického modelu? Sotva!" dodáva. Príbeh je podľa nej postavaný na konflikte medzi odporcami zla a zradcami, prípadne hlupákmi. Možno ho vnímať ako obhajobu alterglobalizmu. Harry a jeho priatelia sa zastávajú domácich škriatkov, ktorí slúžia čarodejníkom. Škriatkovia svoj osud prijímajú bez odporu, čo Smadjaovej pripomína postoj chudobných krajín v našom svete. "Sú natoľko zaslepené a zároveň očarené systémom, ktorý ich vysáva, že nemajú žiadnu potrebu sa proti nemu búriť." Harry Potter, tvrdí Smadjaová, v žiadnom prípade nie je obhajobou neoliberalizmu, naopak. Môže nám pomôcť pochopiť tragédiu ľudí žijúcich v chudobných častiach sveta.
Samotná Rowlingová by zrejme bola schopná oboch pohľadov. Je známe, že pracovala pre Amnesty International, verejne podporuje labouristov, bojuje za práva osamelých rodičov. Zároveň je však členkou Britského združenia pre váhy a miery, teda zoskupenia ľudí plných nostalgie za librami a pintami. Jeho členmi sú okrem Rowlingovej aj Norris McWhirter, koketujúci s apartheidom, a konzervatívec Peter Hitchens. Príbeh o mladom čarodejníkovi skutočne môže evokovať stratený svet. Svet kriketu na zelenej tráve, chyžných leštiacich striebro, víkendov trávených na vidieku. V čarodejníckom svete by sme sotva našli hypermarkety Tesco, hrdinovia tu cestujú vlakmi, áut je málo, banka jedna. Svet, aký ľudstvo zanechalo v roku 1918, uzatvára Richard Adamas v internetovom časopise The Voice of the Turtle.