Herec Ondřej Vetchý by si zaslúžil titul Záchranár roka. Znovu je to hlavne on, kto z tuctovej romantickej komédie Rozprávky pre Emu, ktorá dnes prichádza do našich kín, robí znesiteľný film, píše Mirka Spáčilová pre idnes.cz.
Ani jedno oko nesmie zostať suché. Osemročná Ema práve stratila mamičku, zato však našla otecka, ktorý o jej existencii doteraz nemal tušenie, a spolu s ním hľadá náhradnú materskú náruč. To všetko v nálade adventnej Prahy, vystrojenej do obrazov turistického mesta snov. Rozprávky pre Emu, opäť viac romanca ako komédia, cedia slzy vianočného gýča. Navyše nabitého sponzorskými odkazmi a trpkou predvídateľnosťou od chvíle, kedy Vetchého hrdina v recepcii hotela stretne hrdinku v podaní Anny Geislerovej.
To všetko je pravda. Ale na druhej strane má film Rudolfa Havlíka vyrovnanejšie remeselné stvárnenie ako jeho kostrbatý debut Zejtra napořád, jednak si stráži prijateľnú mieru vkusu. Presnejšie povedané, svojím prirodzeným citom ju strážia herci.
Kto vodu káže...
Vetchého hrdina v svojej právnickej profesii roky odhaľuje fingované sobáše emigrantov v Londýne. Napokon sa k takémuto podvodu musí odhodlať aj on sám, aby jeho údajnú dcérku neposlala do detského domova kyslá sociálna pracovníčka v podaní Vilmy Cibulkovej. Nelogické reakcie, ktoré Vetchému scenár predpisuje, zmäkčuje herec zábavným poňatím svojho hrdinu, akurátneho "kraváťáka" zalezeného v samotárskej ulite.
Keď právnik musí prvýkrát rozprávať rozprávky, zaskočený volí spisovný slovník suchárskych protokolov, čo je vlastne jediná a rozkošná zábava v celom filme. Príjemne znie aj "dievčenské" klebetenie Geislerovej s jej kolegyňou na recepcii Annou Polívkovou. A malá Ema Švábenská odzbrojuje prirodzenosťou.
Pražská Amerika
Vlastne len triezvi herci, vrátane tých epizódnych, stavajú hrádzu prívalu dojemnosti. Ten zahŕňa "americké" zostrihy hier na šťastnú rodinku, mikulášsku besiedku, potulky po strechách či horskú idylu, kde si hrdina vybavuje dávne účty s otcom a ostatní sa oddávajú zimným radovánkam.
Nielen lyžiarsky výcvik pripomína klasiku Ako vytrhnúť veľrybe stoličku, ktorej vtipnosť nahrádzajú Rozprávky pre Emu hlavne dojemnosťou. Avšak na svete sú aj hanebnejšie stávky na divácku toleranciu v období vône ihličia.