Cirkulárka, wifi, chladnička či stierače: Týchto desať prelomových vynálezov majú na svedomí ženy

1/10Hedy Lamarrová: wifi Rakúsko-americká herečka patrila v polovici dvadsiatych rokov k najkrajším hviezdam strieborného plátna.

A len tak mimochodom, vynašla wifi. Jej manžel Friedrich Mandl v dome častokrát hostil vplyvných armádnych dôstojníkov a zbrojných odborníkov, ktorí testovali nový systém diaľkového riadenia torpéd cez rádiové signály.

Hedy napadlo, že by sa frekvencia signálov mohla nepravidelne meniť v krátkych intervaloch, aby sa zamedzilo odpočúvaniu.

Položila tak základ bezdrôtovej komunikácie, ktorá sa stala predchodkyňou dnešnej wifi, GPS a Bluetooth. Technológiu si nechala patentovať v roku 1942. SNÍMKA: Flickr

2/10Florence Parpatová: chladnička Nápaditá Newyorčanka má na konte hneď niekoľko patentov. V roku 1900 napríklad vymyslela stroj na zametanie ulíc a v roku 1914 si nechala patentovať prvú chladničku moderného typu.

Predtým sa potraviny skladovali v skrini s veľkým kusom ľadu, ktorý sa musel raz za čas obmieňať. Florence prišla s nápadom pripojiť chladničku k elektrine a nové zariadenia začala dokonca sama predávať. SNÍMKA: Flickr

3/10Martha Costonová: signálne svetlice Po smrti manžela našla Martha Costonová v poznámkach svojho muža plány na výrobu signálnych svetlíc pre námorníctvo.

Do výroby sa sama pustila a desať rokov strávila prácou s chemikmi a odborníkmi na pyrotechniku.

Patent bol prihlásený v roku 1898, ale prekvapivo je pripísaný jej mužovi, Martha bola uvedená len ako správkyňa patentu. SNÍMKA: Flickr

4/10Mary Phelps Jacobová: podprsenka Nie je prekvapením, že práve podprsenku vynašla žena. Nápad dostala v roku 1913 Mary Phelps Jacobová (známejšia pod pseudonymom Caresse Crosby), keď si obliekala večernú róbu, pod ktorou sa nepekne rysoval korzet.

Spoločne so služobnou zaimprovizovali a korzet nahradili dvomi vreckovkami, ktoré spojili stuhami.

Vznikla tak prvá podprsenka, ktorej vystužený model sa začal tešiť obľube až v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. SNÍMKA: Pixabay

5/10Grace Hopperová: programovanie Svet technológií zásadne zmenila matematička Grace Hopperová, ktorá v roku 1943 nastúpila k americkému námorníctvu.

Začala tu pracovať na počítači Mark I. a vymyslela kompilátor, ktorý prevádzal anglické povely do počítačového kódu.

Zaslúžila sa tiež o vznik prvého programovacieho jazyka COBOL a položila tak základ moderného programovania. SNÍMKA: Wikimedia/lynn Gilbert

6/10Josephine Cochranová: umývačka riadu Dcéra chicagského inžiniera a vnučka Johna Fitcha, jedného z vynálezcov parného stroja, mala zmysel pre inovácie v krvi.

Vydala sa za bohatého podnikateľa a s manželom čoskoro začala hostiť vplyvné osobnosti doma na slávnostných večeriach.

Pri častom ručnom umývaní riadu sa však drahý čínsky porcelán ničil, takže Josephine premýšľala, ako ho umyť bez toho, aby sa s ním muselo manipulovať.

V dielni za domom tak zostrojila prvú umývačku riadu. Prototyp už vtedy používal trysky s horúcou vodou, čistiace prostriedky a motor. Umývačku si Josephine nechala patentovať v roku 1886. SNÍMKA: Pixabay

7/10Mary Andersonová: stierače okien Mary už dochádzala trpezlivosť, keď po príchode do chladného New Yorku nastúpila do električky, ktorá len zvyšovala veľké oneskorenie, nakoľko vodič musel každú chvíľku zastavovať, aby si zmietol sneh z predného skla.

Mary napadlo, že by sa na ne dalo pripevniť pohyblivé rameno, ktoré by vodič ovládal z kabíny kľučkou.

Hoci mali ľudia najskôr strach z väčšieho rizika dopravných nehôd, nápad sa nakoniec uchytil. Stierače si Mary nechala patentovať v roku 1903. SNÍMKA: Pixabay

8/10Stephanie Kwoleková: kevlar O kevlare ste možno nikdy nepočuli, hoci sa dnes bežne používa napríklad na výrobu nepriestrelných viest, lyží a snowboardov alebo býva súčasťou pneumatík či hudobných nástrojov.

Tento materiál, päťkrát pevnejší ako oceľ, a pritom veľmi ľahký, objavila v roku 1965 Američanka Stephanie Kwoleková. Chemička, ktorá sa pôvodne chcela stať lekárkou, nakoniec v odbore zostala a chemickým výskumom sa zaoberala viac ako štyridsať rokov. SNÍMKA: Wikimedia/science History Institute

9/10Tabitha Babbittová: cirkulárka Za praktický, ale zároveň nenávidený stroj (najmä v nedeľu ráno) môže Američanka Tabitha Babbittová. Pochádzala z malej massachusettskej dediny, závislej na ťažbe a spracovaní dreva.

Tabitha pozorovala mužov, ako pracujú s ťažkými drevárskymi pílami a napadlo ju pripevniť pílu na kolovrat.

Prototyp cirkulárky sa na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia medzi mužmi rýchlo uchytil aj vďaka tomu, že dedina bola súčasťou náboženskej sekty, ktorá uznávala práva žien. SNÍMKA: Wikipedia

10/10Maria Beasleyová: záchranný čln Maria Beasleyová bola veľmi činorodá žena. Narodila sa v Severnej Karolíne a odmalička mala záujem o stroje a mechanickú výrobu.

Od konca sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia dostala pätnásť patentov a svojou prácou sa snažila zlepšovať najmä dopravnú bezpečnosť.

Prišla napríklad s nápadom zariadenia proti vykoľajeniu vlakov alebo navrhla prvý záchranný čln, ktorý si nechala patentovať v roku 1882. SNÍMKA: Pixabay