Prečítajte si príbeh o tom, ako sa nápoj starých Tatrancov dostal do sveta a ako z neho vznikol (nielen) kokosový variant.
Na príbehu Tatranského čaju je pozoruhodných niekoľko vecí. Po prvé, za jeho vznikom a vôbec celou existenciou stojí jediný muž – Kežmarčan Ján Semaňák.
„Každé ráno sa pozriem, či náhodou nie som v tomto zozname. A ak nie, pracujem ďalej,“ hovorí na margo časopisu s rebríčkom miliardárov, ktorý leží na stole. Hovorí to s humorom, ale inak je biznis, ktorý v 90. rokoch roztočil, úplne vážny. Podarilo sa mu vybudovať rýdzo slovenský brand, ktorý sa dnes vyváža do Česka, Británie, Ameriky, Rakúska... A v najbližšom čase by malo pribudnúť Rusko, Čína, Španielsko, Pobaltie a mnohé iné krajiny. Všetko sa to pritom začalo desaťročia dozadu, keď Vysoké Tatry ešte nechyrovali o päťhviezdičkových hoteloch či bobových dráhach...
Ako išiel čaj do sveta
A to je druhá zaujímavá vec, ktorá sa s Tatranským čajom spája. Jeho históriu ťažko presne určiť, siaha totiž do čias, keď Tatranci pripravovali ľudový nápoj z horských bylín, ktoré zaliali horúcou vodou, pridali med, špiritus a výsledný „čaj“ zapálili. Výsledok obsahoval stále dobrých 60 percent alkoholu, takže tatranský alias horský alias zbojnícky čaj bol dobrým životabudičom najmä v zime. Aj v takej tej pravej, tatranskej. Nejako podobne čaj pripravoval aj starý otec Jána Semaňáka, ktorý nemohol tušiť, že jeho vnuk neskôr tento ľudový nápoj preleje do imidžových fliaš a pošle do sveta.
„Chodím po svete s otvorenými očami a ušami,“ tvrdí dnes riaditeľ firmy Karloff, ktorá Tatranský čaj aj iné liehoviny vyrába a distribuuje. A tak mu jedného dňa padol do oka aj nápoj, ktorý prevzali majitelia horských chát či kolíb a ponúkali turistom. Budúci riaditeľ budúcej firmy si povedal, že by bola škoda nezužitkovať isté poznatky, ktoré už v tomto biznise mal, a tak sa so švagrom rozhodli, že postavia liehovar. A stvoria slovenský národný nápoj.
Môj priateľ Baťa
Samozrejme, ak by to všetko šlo takto podľa plánu, tento článok by sa vyvíjal ako dobrá juhoamerická telenovela s happy endom. Lenže človek mieni a trh mení.
„Keď sme so švagrom založili firmu Karloff, chceli sme v Cíferi postaviť vlastný liehovar. Kríza bánk koncom deväťdesiatch rokov spôsobila, že sme nezohnali potrebné financie. Tak som sa rozhodol, že to urobím presne opačne ako všetci. Najprv vybudujem brand, až potom závod,“ tvrdí podnikateľ, ktorý veľmi sympatizuje s Baťom, a práve uňho sa inšpiroval pri tomto postupe.
„Použil som aj zdravý sedliacky rozum, ktorý bol, je a bude našou nepísanou ústavou,“ tvrdí Semaňák.
Čas, a tiež kríza bánk v roku 1998, ukázali, že to vôbec nebol zlý nápad, a tak firma Karloff založená v roku 2002 doputovala z Cífera cez Liptovský Mikuláš a Svodín až do Kežmarku.
Tajomstvo čiernych čísel
Medzičasom sa Ján Semaňák rozhodol urobiť z Tatranského čaju vlajkovú loď svojej firmy.
„Trištvrte roka sme dolaďovali receptúru, až sme nakoniec v roku 2004 vyrobili prvú várku, 7 000 fliaš,“ spomína riaditeľ. V tomto bode treba spomenúť tretiu pozoruhodnú udalosť. Pri druhej várke sa predaj Tatranského čaju zrazu zastavil. Štyri mesiace stál v obchodoch, a zrazu – bez zjavnej príčiny – začali čísla opäť rásť. Čo sa stalo? Tatranský čaj za tých pár mesiacov v regáloch dozrel a získal omnoho lepšiu chuť.
„Samozrejme, dnes už je zrenie súčasťou výroby,“ podotýka s úsmevom Ján Semaňák.
Nová frizúra, nový príbeh
Postupom času sa z Tatranského čaju stala značka s piatimi produktmi, lídrom však napriek kopírovaniu zo strany konkurencie ostal 52 % originál. Ďalší veľký zlom prišiel v roku 2008 ruka v ruka s veľkým redizajnom.
„Stále sme iba česali vlasy doprava alebo doľava. Pochopili sme však, že to chce úplne novú frizúru,“ vysvetľuje riaditeľ dnes už rodinnej firmy. Nový účes v praxi znamenal dizajnovo minimalistickú fľašu s etnickým logom vytvoreným zo starých solárnych symbolov z Čičmian.
V roku 2008 prešiel Tatranský čaj veľkým redizajnom. Snímka: Karloff
„Pochopili sme, že máme potenciál ísť von, tak sme zmenili aj názov a vznikol TATRATEA.“ Po tomto redizajne sa firma vrátila na predkrízové čísla a ďalšie úspechy na seba nenechali dlho čakať. O Karloff sa začali zaujímať distribútori zo západnej Európyi, Američania si tento rok „vydobyli“ šiesty rad 22%-ného čaju s kokosom a pribudli aj mnohé ocenenia za dizajn i kvalitu.
Dnes do Ameriky smeruje niekoľko kontajnerov a pri otázke, či sa tam uchytí, Ján Semaňák odpovedá bez zaváhania: „Stopercentne.“
„No a nakoniec postavíme aj ten nový závod,“ uzatvára. „Príďte o tri či štyri roky. My sa nemáme kam ponáhľať...“