Na trh uvedie v priemere jednu knihu ročne. Je to neuveriteľné tempo, pri ktorom sa nemožno čudovať, že najpredávanejší český spisovateľ Michal Viewegh rúca klasické predstavy o zhýralom umelcovi, ktorý sa po prehýrenej noci vracia domov nadránom s nedopitou fľašou vína v jednej a s cigaretou v druhej ruke. A napoludnie ho nájdete za mohutným dubovým stolom, ako si podopiera ťažkú hlavu, loví v pamäti útržky noci a hľadí na vás cez prižmúrené škáročky s temnými kruhmi pod očami.
Spisovateľ na voľnej nohe označovaný za českého Harryho Pottera sa totiž stavia k svojmu povolaniu natoľko zodpovedne, že mu zväčša ani len nezíde na um zamieňať si deň s nocou, prípadne svoje literárne postavy s členmi rodiny (hoci v niekoľkých jeho románoch vystupujú členovia rodiny ako hlavné postavy). Rovnako ako švédsky megaproducent hitov ABBA, aj Viewegh pracuje na svojich knižných hitoch už od rána usilovne ako včelička. A to tak neextravagantným spôsobom, že nejeden čitateľ môže zostať dokonca sklamaný. Nijaké hektolitre nektáru bohov, nijaké drogy na uvoľnenie mysle... Všetko tak ako má byť: čistý stôl, pokoj a laptop. Najviac energie, a najmä čistú hlavu, má totiž pán spisovateľ podľa vlastných slov práve ráno.
Pri počítači strávi Michal Viewegh tri až štyri hodiny. Predtým, ako začne bubnovať do klávesnice, zásadne nečíta noviny. Dôvod? Jednoducho nechce, aby ho najnovšie správy rozčúlili a bránili mu v koncentrovaní sa na rodiaci sa text. Zhruba po dvoch hodinách románopisectva nasleduje pauza: Michal Viewegh však počas nej nesiahne po čaši vína, ale po šálke s kávou.
Potom na ďalšie dve hodiny opäť "rozžeraví" svoj laptop. Napoludnie už obeduje a popoludní sa naplno venuje rodine: dve malé neposedné dcérky si predsa len žiadajú svoje. V horšom prípade sa dokonca musí venovať aj povinnostiam súvisiacim s chodom domácnosti, v tom lepšom záhaľkám, pri ktorých relaxuje: čítaniu či stretnutiam s priateľmi. Pokiaľ blednutím dňa a príchodom noci sa v živote prekliatych básnikov "deň" iba začínal, pre českého Harryho Pottera sa zvyčajne končí.
Michal Viewegh by však nebol Michalom Vieweghom, keby sa v jeho pokojne plynúcom živote nenašla výnimka, ktorá by ho ukrátila o nočný spánok. Premiéry, večere po čítaní kníh, prezentácie... všetko zaberie asi tak polovicu z roka.
Byť spisovateľom je teda ešte stále úžasné. Alebo nie?
StoryEditor