"Som chlapec z Petržalky, ktorý mal šťastie. Nevyvyšujem sa, neponižujem sa a som jasný egocentrik ako všetci ľudia zo zábavného priemyslu," hovorí o sebe muž, ktorý je manažérom, producentom i lovcom talentov v jednom. Už vo svojich 27 rokoch šéfoval spoločnosti Warner Music pre východnú Európu. Objavil napríklad víťazku Eurovízie Ruslanu, spolupodieľal sa na organizácii historicky prvého koncertu Madonny v Moskve a produkoval najdrahšie hudobné video vo východnej Európe - klip Chori Chori.
A dá sa povedať, že teraz Slovensko "objavilo“ Jara Slávika. Muža, ktorý je hrdý na to, že si doteraz nemusí brať servítku pred ústa. Jara Slávika, ktorý porotcoval spolu s moderátorom Janom Krausom a so speváčkou Luciou Bílou v programe Československo má talent a tak trochu otriasol našou "televíznou“ jeseňou. So smiechom konštatuje, že všetky peniaze, čo talentovou šou zarobil, stihol úspešne minúť, ale na druhej strane spoznal kopu vynikajúcich ľudí.
Slávik má talent
"Moja cesta k šoubiznisu je tisíckrát otrepaná story,“ mávne rukou, no napokon sa rozhovorí o tom, ako od malička vystupoval a zistil, že mu je v podstate jedno, či sa na neho pozerá desať, sto či stotisíc ľudí. K tomu reálnemu zábavnému priemyslu "pričuchol“ po revolúcii, po tom, ako jeho kamarát začal dovážať videokazety z Nemecka. On ich totiž začal dabovať.
Možno aj preto, že bol od malička obklopovaný hudbou, viedli jeho cesty k tomu, že sa v nej začal profesionálne presadzovať. "Mám šťastie, viem počúvať ušami iných. Mám otvorené oči aj uši a viem úplne potlačiť svoje ego.“ Pretože ak chcete hudbu predávať masám a nezatvárať ju elitársky do filharmónie, nesmiete ju posudzovať podľa toho, čo sa páči vám. "Ani rybár nechytá rybu na to, čo chutí jemu, asi by sa kapor ťažko chytil na steak.“
Talent na Slovensku podľa neho nechýba. Skôr si ho nevážime. "Česi sú tolerantnejší, my sme horský národ. Na štyroch neprajníkov v Česku je ďalších šesť, ktorí vám doprajú. U nás sú na tých štyroch dvaja, pretože sme o polovicu menší.“ Mali by sme si podľa neho prestať vymýšľať kráľov Svätoplukov a... radšej velebiť Kolomana Sokola či Dominika Tatarku.
Ďakujem, ale odchádzam
Asi budete prekvapení, ale rok 2010 nehodnotí v superlatívoch. Naopak, Slávik tvrdo a nekompromisne vyhlasuje, že ďalší rok v tejto krajine nechce prežiť. "Stroj času na Slovensku funguje stále pospiatky, je tu nežičlivé prostredie, erózia kultúry i kreativity, zlý vzdelávací systém. Nič tu nefunguje, ako má. 10 rokov som si v zahraničí len zbytočne idealizoval svoju domovinu.“
A nezostane len pri slovách, tvrdo pracuje na tom, aby zdvihol kotvy. "Rád sa vzdám svojho volebného práva a pôjdem si svoju slobodu užívať inde. Pretože ja by som chcel, aby človek, ktorý ma zastupuje, bol bohatší, inteligentnejší, scestovanejší aj sčítanejší ako ja. Ale títo naši politici nestoja za nič, či už hovorím o obyčajných ľuďoch alebo obyčajných hokejistoch.“
Jaro Slávik môže byť tvárou roka aj o rok. Je dostatočný egocentrik a dostatočne inteligentný človek. Rozdiel však bude v tom, že tou tvárou už nebude pre Slovensko.
Jeho tip na tvár roka: Kuzminová kvôli vynikajúcim výsledkom na olympiáde, a Radičová, pretože prišla a povedala, že nebudeme platiť účty za bohatších a ...to chce guráž!