Žijeme v úžasnej dobe. Vďaka technológiám vieme, že naši priatelia sa kúpu na pláži, zatiaľ čo vy sedíte v kancelárií či doma a čítate tento text. Alebo sa každý deň vidíte s deťmi či rodičmi, ktorí sú na opačnej strane sveta. Táto vyspelosť nás ale „okráda“ o iné radosti, či pripravuje iné nástrahy. Pozrite si päť dôvodov, prečo nám technológie tak trochu ničia naše životy.
1. Osobný kontakt
Áno, je to skvelé byť neustále v kontakte s množstvom priateľov, ktorých máte online. Rovnako aj po pracovnej stránke je rýchlejšie všetko vyriešiť mailom alebo telefonátom. No na druhú stranu aj kvôli tejto možnosti prichádzame s inými ľudmi do kontaktu oveľa menej.
Podľa amerického prieskumu Centra digitálnej budúcnosti tak napríklad stúpa počet ľudí, ktorým takýto kontakt chýba aj v rodine. Z ôsmich percent v roku 2000 na súčasných 34. Okrem toho viac ako polovica opýtaných priznala, že chatovali s niekým iným, aj keď už sedeli napríklad v podniku pri stole s kamarátmi. Uzatvárame sa do „akejsi online bubliny“. Rovnako podľa USA Today žije čoraz viac ľudí osamote. Komunikáciu s ľuďmi zabezpečí internet.
Kontakt prostredníctvom internetu sa má prehlbovať najmä pri mladších ročníkoch. Napríklad záchranná linka 911 vďaka obrovskému vzostupu správ funguje ako prvá aj prostredníctvom SMS.
2. Sme sledovaní
Mobilných telefónov je na Slovensku viac ako obyvateľov a cez sociálne siete, emaily či Skype si každý zdieľa prakticky ľubovolné informácie. Tajné služby sú si toho vedomé, a tak minimálne NSA využíva potenciál sledovania ľudí na 100 percent. Sen o anonymite na internete vďaka Edwardovi Snowdenovi neexistuje.
Ak si myslíte, že máte nejaké informácie v digitálnej podobne súkromné, ste na omyle. Aj kvôli odpočúvaniu internetu zo strany Američanov si ruské a nemecké tajné služby museli zabezpečiť novú zbraň. Písacie stroje. Tie nie je možné špehovať. V oboch prípadoch sa majú využívať na písanie tajných dokumentov.
Prakticky všetci, čo žijú na Slovensku, majú šťastie. „Nikoho nezaujímame“ a nemyslím si, že SIS má taký prístup ku serverom Applu, Facebooku či Googlu ako NSA a informácie má doslova na tanieri.
3. Stačí prešľap a smeje sa vám celý internet
Možno ste zachytili podivné slová „kajšmentke“, „kožmeker“, či „kajnšmeker“. Všetko je výsledkom „breptu" počas vedomostnej súťaže, ktorý povedala Beáta Štipalová z Prievidze. Desať sekúnd jej stačilo na to, aby ju spoznal slovenský internet a robil si z nej posmech.
Nie je to prvá „internetová superstar“. Pozrieť si na YouTube môžete chlapcov, ktorý chceli prejsť Dobšinský kopec s dvomi promile alkoholu, „Zlobra“, „Žaba“, opitého vodiča, ktorý kričal na policajta či pil alebo „kebab do ruky“.
Zatiaľ čo v minulosti by ste sa takmer o nikom z menovaných nedozvedeli, dnes sú chtiac/nechtiac známi a môže sa z nich smiať celé Slovensko. Aj kvôli tomu Google umožnuje vymazávať obdobné odkazy. (Viac tu)
4. Prestávame písať rukou
Okrem toho, že sa v niektorých školách v USA už pomaly prestávajú učiť písané písmo (učia sa upravený tlačený font), prestávame kvôli počítačom písať perom celkovo. Schválne si spomeňte, ako sa píšte veľké Q či F. Sám neviem, či by som ich vedel písaným písmom správne napísať.
Rovnako sa na druhú koľaj dostáva obyčajný papier. Stačí porovnať koľko listov ste poslali v roku v 1995 a dnes. Ak nepočítate pohľadnice, zrejme ste skončili na nule. Pošty každým rokov prenesú menej listových zásielok. Aj kvôli množstvu korešpondencie, ktorá prechádza do elektronickej podoby.
Naviac podľa výsledkov výskumu, ktorý tento rok spracovala česká spoločnosť Focus, päť percent respondentov uviedlo, že už vôbec nepíšu rukou. Štyridsaťjeden percent opýtaných odpovedalo, že rukou píšu občas, 15 percent len zriedka. Čo je škoda. Písanie rukou totiž posilňuje napríklad aj pamäť. A s pamäťou súvisí aj posledný bod.
5. Sme závislí na technológiách
Viete, kedy majú narodeniny vaši priatelia? Kedy vám chodí spoj domov alebo ako sa dostanete do Chorvátska k moru? Ak ste nepoužili Facebook, internetový cestovný poriadok či Google mapy, môžete sa pochváliť. Takto sa žilo len pred desiatimi rokmi. Väčšinu z týchto údajov ste mali v hlave.
Skúste odísť do práce bez vášho mobilného telefónu. Čo ste vo svojich dvadsiatich, tridsiatich či štyridsiatich rokoch života bežne robili a nič sa nestalo. Teraz by ste sa pri aute alebo na zastávke otočili a išli preň späť.
Na technológiách sme závislí, avšak nie je to novinka. Rovnako ako v začiatkoch dvadsiateho storočia sa všetci pozerali do novín, my aktuálne mierime do tabletov či mobilných telefónov. Nedokážeme bez nich žiť. Prieskumy napríklad ukazujú, že niektorí ľudia by sa radšej vzdali sexu než internetu. Celkovo 20 percent opýtaných z krajín G20.
Za takmer sto rokov sa nič nezmenilo. Len pozeráme na niečo iné.
Snímky: archív, businessinsider.com.au, Reuters