Inteligentné dotykové smartfóny sú medzi nami približne 16 rokov, no zvykli sme si na ne tak rýchlo a hladko, že moderný človek si hádam už ani nevie predstaviť život s klasickým telefónnym slúchadlom a pevnou linkou so špirálovitým káblom. Nehovoriac o prístupe k internetu. Časy, keď sme chodili po informácie len do rôznych archívov a diplomové práce sa striktne písali v univerzitných knižniciach, sú už históriou.
Za vznik internetu sa považuje rok 1969, keď sa pomocou siete ARPANET vzájomne prepojili univerzity a výskumné inštitúty v USA, presnejšie v Kalifornii a následne s Utahom. Išlo o spojenie akademických obcí, no cieľom bolo celkovo urýchliť technologický vývoj a zrýchliť spôsob komunikácie.
ARPANET sa však spočiatku nerozširoval závratným spôsobom a napokon prenechal miesto inej, rýchlejšie sa rozrastajúcej sieti World Wide Web, ktorá predstavuje internet, ako ho poznáme dnes. Cesta, ktorá viedla k tomu, aby si každý Slovák mohol kedykoľvek načítať akúkoľvek webstránku, však má svoju bohatú históriu.
Príbeh káblov prenášajúcich internetové prepojenie siaha ešte do 50. a 60. rokov minulého storočia. Po druhej svetovej vojne vzniklo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a začala sa výstavba komunikačnej siete. Káble, ktoré boli vtedy zakopané do zeme, fungujú s istými moduláciami dodnes, pričom na nich funguje dokonca aj internetové DSL pripojenie.
Zjednodušene povedané, vo fázach zavádzania jednotlivých technologických noviniek bolo ľahšie modernizovať zariadenia u zákazníka a „skrinky“ nad zemou ako samotné káble v zemi. Aktuálna zmena je v optickom internete, ktorý si vyžadoval po desiatkach rokov nové rozkopanie Slovenska, no to už veľmi predbiehame.
Prvé skúsenosti s mailom
V 80. rokoch sa na komunikáciu využívali faxy či modemy a rôzne kopírky. Všetko bolo evidované a kontrolované, kto má k tomu prístup a kde sa čo posiela. Na univerzitách však už boli prvé obrovské sálové počítače fungujúce na operačných systémoch Unix, ktorý podporoval šikovné nástroje na komunikáciu.
V Bratislave bol v tom období Ústav aplikovanej kybernetiky a ešte pred otvorením hraníc v ‘89. sa jeden z tamojších pracovníkov Peter Prónay zúčastnil na stretnutí európskych používateľov Unixu vo Viedni. Odtiaľ prišiel s informáciou, ako sa pripojiť do Európskej unixovej siete Eunet aj zo Slovenska.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.