V Zemplínskych Hámroch na východe Slovenska má starosta problém. Jeho mladí obyvatelia sú stále single a populácia sa stenčuje. Preto cez miestny rozhlas vyhlási, že pripravuje zoznamovací večierok, na ktorom chce slobodných tridsiatnikov popárovať. O výzve sa dozvedela aj dokumentaristka Erika Hníková, ktorá o tomto fenoméne v uzavretom prostredí nakrútila dokument Nesvadbovo. Ten sa pred dvomi rokmi vydal s úspechom na filmové festivaly, na nemeckom Berlinale napríklad vyhral čitateľskú cenu. Dnes sa téme svadba venuje opäť, no z iného uhla. Pre Českú televíziu pripravuje dokumentárny cyklus o rôznych pároch pripravujúcich sa na manželstvo s pracovným názvom Svatby.
Život pred svadbou
„Seriál nevyšiel z filmu Nesvadbovo, televízii som ponúkla viacero tém, oni si vybrali práve svadby. A ono to vlastne nie je až tak o svadbách. V takej dôležitej životnej situácii môžete odpozorovať aj niečo všeobecnejšie,“ povedala pre HN Hníková. Šesť častí tejto takzvanej „doku soup“ má skôr vykresliť ľudí, prostredie, z akého pochádzajú a aké problémy riešia. Aj preto je každý pár iný. „Pre mňa je zaujímavé, keď je v tých rodinách alebo v dvojici nejaký konflikt, aby som mohla o niečom hovoriť,“ doplnila Hníková.
Zatiaľ má nakrútené tri príbehy. Najzaujímavejší je pre ňu osud dedinskej dvojice Běla a Jarda. Jardovi totiž celé okolie vyhovára svadbu s Bělou, lebo má komplikovaný charakter. „Mňa zaujíma to, do akej miery môžete človeku hovoriť do takých osobných vecí. Pre deväťdesiat percent ľudí je nepochopiteľné, že spolu sú, a ja si napriek tomu myslím, že zostanú spolu tridsať rokov.“
Iné ako reality šou
„Bude ťažké vyhnúť sa reality šou, ale o tom je filmová dokumentaristika. Tá ide do hĺbky, má cit pre okamih, kamera sa musí stať neviditeľným partnerom. Vtedy to môže fungovať,“ vysvetľuje pre HN filmový publicista Peter Konečný. Režisérka sa však od formátu reality šou o svadbách, ktoré sa objavili už aj u nás, vymedzuje. „Konflikty v reality šou sa vyvolávajú a scenár je dopredu daný, aby to bolo divácky atraktívne,“ priblížila Hníková.
Podľa slovenského dokumentaristu Petra Kerekesa je akákoľvek téma zaujímavá pre dokument a výsledok záleží na tvorcovi. „Dá sa to, samozrejme, urobiť povrchne, spôsobom, že si z tých ľudí robíte zábavu. A dá sa to urobiť aj veľmi zaujímavo. Myslím si, že Erika Hníková svojimi predchádzajúcimi filmami dokázala, že je veľmi dobrá pozorovateľka a že si robí žarty s tými ľuďmi a nie z nich,“ dodal Kerekes.
Dokument na pol ceste
A práve jej humor vyvolal u divákov filmu Nesvadbovo rôzne reakcie. V zahraničí ho prijali pozitívne, o čom svedčia aj reakcie, ktoré Hníková dostáva z projekcií nielen na festivaloch, ale aj z Austrálie či Afriky. „Často hovoria, že ten film je o samote, že sú im blízki hrdinovia a že tam cítia zvláštny druh humoru, ktorý ich oslovuje,“ potvrdzuje Hníková.
Na Slovensku a v Česku však niektorí reagujú na jej humor citlivejšie a vyčítajú jej aj to, že sa dostatočne neponorila do problematiky „singles“. „Dokument skôr zabáva, ako skutočne otvára problematiku. Je to taký súboj, či divákovi priniesť úsmevné situácie z dedinského prostredia alebo sa viac zamerať na výpoveď. Pri Nesvadbove to zostalo na pol ceste,“ dodal Konečný.
Iný názor má Kerekes. „Páčilo sa mi, že to bola na jednej strane seriózna sonda a že na druhej strane to nestrácalo humor.“