1. Dom potravín v roku 1964.
Nakupovanie "vychyteného“ tovaru. ako boli elektrospotrebiče, banány či módne kožené čižmy. nehovoriac o autách a bytoch. si vyžadovalo informovanosť a trpezlivosť. Samozrejme, iba v prípade, že ste nepatrili k vyvoleným, ktorí chodili do obchodov zadným vchodom - aj v socializme totiž platil princíp rovných a rovnejších. A nič na to nezmenili ani pokusy o budovanie "socializmu s ľudskou tvárou“. Cena tovaru bola vo všetkých obchodoch jednotná - vyrazená na obale. S dodávkami sa pravidelne meškalo, hoci základné potraviny a tovary nikdy nechýbali. Na autá existovali poradovníky, pričom sa vám celkom ľahko mohlo stať, že kým ste sa dostali na rad, vysnívaná škodovka sa vypredala. Budúci majitelia štvorkolesových "tátošov“ preto postávali pred obchodmi aj niekoľko hodín pred ich otvorením. Alfou a omegou boli známosti de facto v každej oblasti života, úplatky - až na výnimky - sa brali ako samozrejmosť.
2. Reklama na Vitanu z roku 1964 na obálke 2 čísla časopisu Socialistický obchod.
Časopis prinášal okrem informácií o tovare, obchode a službách v bývalom Československu aj zaujímavosti zo sveta vrátane západoeurópskych krajín a Spojených štátov amerických. V časopise ste sa tak mohli dočítať napríklad o koláčoch v konzervách z Veľkej Británie, o nevratných obaloch na mlieko z USA či obuvi s nešpinivým velúrovým povrchom zo západného Nemecka.
3. Módna prehliadka uprostred elektrospotrebičov v roku 1960.
Pražský Elektrodom usporiadal vo svojich priestoroch módnu prehliadku, na ktorej popri moderných elektrospotrebičoch predstavili oblečenia na doma i do spoločnosti.
Keďže ponuka v obchodoch bola obmedzená, mnoho žien si "módne kúsky“ vyrábalo doma na šijacích a pletacích strojoch. Ak ste chceli zohnať naozaj niečo chic, museli ste mať obrovské šťastie: naozaj módne oblečenie a obuv sa predávalo na základe známostí "pod pultom“. V obchodoch prevládalo oblečenie zo syntetických tkanín - sukne a nohavice z tesilu nechýbali ani v jednej skrini.
4. Pohľad na Zemplínsku šíravu z terasy espressa Kotva v roku 1971.
Federálna vláda obmedzila 1. apríla 1970 cestovanie česko-slovenských občanov do kapitalistických štátov a Juhoslávie. Dostať sa po roku 1970 za železnú oponu mohli v zásade iba vyvolení a ľudia so známosťami. Nevyhnutnosťou bola cestovná doložka a devízový prísľub. K vycestovacej doložke ste potrebovali okrem spomínaného devízového prísľubu aj súhlas zamestnávateľa, potvrdenie z učtárne o tom, že nemáte žiadne záväzky, resp. dobre splácate pôžičku, a výpis z registra trestov. Muži potrebovali aj súhlas vojenskej správy. Členstvo v strane bolo výhodou. Ak ste sa rozhodli cestovať do zahraničia prostredníctvom cestovnej kancelárie, v prípade záujmu o atraktívne destinácie ste museli mať známosti alebo šťastie a vystáť dlhé rady. A tak sa pre mnohých stala ČSSR jedinou dovolenkovou destináciou.
5. Rudolf Sikora: Múr (Pocta Janovi Palachovi), január 1969
Výtvarník Rudolf Sikora bol v roku 1970 organizátorom legendárneho 1. otvoreného ateliéru, ktorý sa stal akousi tribúnou umelcov slovenského undergroundu. Jeho tvorba sa nesmela vystavovať, on sám bol pod stálou kontrolou ŠtB. Našťastie mohol zostať v slobodnom povolaní a vďaka známostiam sa mu podarilo získať menšie zákazky, z ktorých následne financoval vlastnú tvorbu. Na čiernej listine boli okrem neho aj ďalšie známe mená ako napríklad Milan Dobeš, Dezider Tóth, Stanislav Filko, Jozef Jankovič, Juraj Meliš či iní.
6. Václav Nedomanský a Jozef Golonka po víťazstve ČSSR nad ZSSR (4:3) na majstrovstvách sveta v hokeji vo Švédsku v roku 1969.
Radosť z víťazstva sa na mnohých miestach premenila na politické demonštrácie proti okupácii. V Bratislave na Námestí SNP vyjadrovalo radosť nad víťazstvom mnoho ľudí, ktorí sa neskôr presunuli pred sovietsky konzulát a ostro protestovali proti okupácii ČSSR sovietskymi vojskami.
7. Film Zbehovia a pútnici nakrútil režisér Juraj Jakubisko v roku 1968 vo francúzskej koprodukcii.
Musicum. Rok predtým nahral s Paľom Hammelom a skupinou Prúdy legendárny album Zvoňte zvonky.