Narodil sa s vínom v krvi. Rodinné tradície obohatil o skúsenosti z Ameriky a dnes patrí medzi najúspešnejších vinárov na Slovensku. Jaroslav Macik ml. z vinárskej firmy Tokaj Macik.
Viete odhadnúť, aký bude tento ročník vín?
Vyzerá to tak, že dobrý, pretože neboli žiadne dažde ani choroby. Vinič sa nemusel ošetrovať tak náročne ako pri zlých ročníkoch. Ani hrozno nebolo až tak zaťažené, takže vína budú kvalitnejšie.
Tri generácie Macikovcov. Snímka: archív Jaroslava Macika
To sa dá s určitosťou povedať už teraz?
O ročníku sa dá hovoriť, že je dobrý, až keď sú hotové vína. Hrozno ešte nie je garanciou, že vinári urobia dobré vína. To bol problém minulého roku, keď niektorí vinári nezvládali vysoký cukor, a tým pádom boli vína prepálené a s vysokými alkoholmi. Ale my sme tu na Tokaji zvyknutí pracovať s cukrami, takže s tým nemáme taký problém, aký by mohli mať napríklad v malokarpatskej oblasti.
Vínna sezóna je v plnom prúde. Ako to u vás v Tokaji momentálne vyzerá?
Teraz sa pripravujú oberačky skorších odrôd ako Muškátu žltého. Musíme ho obrať skôr, aby sa v ňom zachovali aromatické látky. Potom sa prídu na rad novošľachtence, ktoré máme už vysadené. V októbri budeme pokračovať typickými odrodami ako je Lipovina a na záver pôjde Furmint. Dúfame, že počasie sa trochu umúdri a nebude tak horúco, aby nám pôsobila priaznivo pleseň Botrytis cinerea, vďaka ktorej sa vyrábajú vzácne putňové vína.
Ktorý ročník ste mali zatiaľ najlepší?
Za posledné obdobie bol výnimočný rok 2000, a tiež ročník 2006 bol vysoko kvalitný. No aj v týchto posledných rokoch, keď sa oteplila klíma, sa dá hovoriť o lepších ročníkoch.
V roku 2005 ste prišli s ľahšími vínami. Chceli ste zbúrať mýtus, že Tokaj je ťažké víno?
Presne tak. Zmenil sa životný štýl ľudí, dnes chcú vyzerať lepšie a piť a jesť ľahšie veci. A práve Tokaj nepatril do kategórie týchto vín. Preto sme museli rýchlo reagovať na požiadavky trhu. Dnes tieto moderné vína tvoria okolo 80 percent našej produkcie.
Akú máte ročnú produkciu?
Okolo 200-tisíc fliaš.
Chystáte nejakú novinku aj teraz?
Samozrejme (smiech). Ja som sa v roku 2005, keď som vo firme preberal výrobu vína, zaviazal, že každý rok prinesiem nejakú novinku. Považovali ma za blázna, že máme iba pár odrôd a čo s nimi chceme vymýšľať. Ale zatiaľ sa toho držíme a každý rok prinášame nielen jednu, niekedy aj viac noviniek. Teraz prídeme na trh s novými vínami, napríklad koncom septembra s prírodným sladkým vínom BOTRIS Late harvest 2011 a na jeseň s kolekciou vín pre každodenné pitie AXIS. Na vianočný trh pripravujeme zase šumivé víno. Na budúci rok by sme chceli uviesť hroznový destilát v štýle grapa. Tých plánov je veľa, už dnes mám vymyslené produkty na najbližších desať rokov.
Pohľad do pivníc, kde dozrieva tokajské víno. Snímka: Archív Jaroslava Macika
Ako je to s exportom? Poznajú slovenský Tokaj aj v zahraničí?
Áno, posledné dva roky sa zameriavame aj na export. Sme zatiaľ jediná firma, ktorá chodí vystavovať na uznávané medzinárodné výstavy. Boli sme napríklad na London international Wine Fair, čo je druhá najväčšia svetová výstava vín.
Aké ste mali ohlasy?
Pozitívne. Už dnes sa naše vína dajú nájsť v prestížnych reštauráciách v zahraničí, ktoré majú Michelinove hviezdičky. Napríklad máme exportéra v Belgicku, ktorý tieto reštaurácie zásobuje. Naše vína môžete nájsť aj v Anglicku alebo v Ázii. Dostať sa na zahraničný trh je dlhý proces, ale keď sa to podarí, je to dobré, lebo je stabilný. Zahraniční klienti si vyberajú skôr rodinné firmy, kde vidia kontinuitu biznisu. Zahraničný trh je náročnejší, na ten slovenský sa exportuje veľké množstvo zlých vín – odpadkov, ktoré západná Európa alebo Amerika neprijme.
Keď hovoríme o rodinných firmách – váš otec bol generálnym riaditeľom štátneho podniku Tokaj, vaša mama tam bola šéfkou kvality. Ako to vyzeralo, keď ste rozbiehali vlastný podnik?
Firmu sme začínali s mamou budovať od nuly, ešte keď bol otec v štátnom podniku. Už v roku 1995 alebo 1996 sme mali vlastnú produkciu, otec sa k nám pridal neskôr. No v rodine Macíkovcov sa vína vyrábali už predtým. Ja zastupujem štvrtú generáciu, ktorá vyrába víno.
Máte aj rodinné tajomstvo, ktoré si odovzdávate z generáciu na generáciu?
Určite, výroba tokajských vín je veľmi náročná. Odovzdáva sa celý proces, človek musí dlhé roky naberať skúsenosti. Tak ako ja, keď som mal 16 rokov, som už ťahal nejaké nuansy od mamy. Niektoré veci sa človek nedozvie v knihách ani na školách.
Vy ste však študovali v Amerike. Čo ste sa tam naučili o biznise?
Doniesol som si to, že si vážim peniaze, ktoré človek musí zarobiť. V USA to samo len tak nepadne do náruče. Tu je človek naučený na sociálny systém, Slováci sa skôr spoliehajú na to, že im niekto pomôže. A v Amerike je tiež iný marketing aj obchodovanie.
To sa zrejme odrazilo i na vašom podnikaní. Okrem vína totiž ponúkate aj agroturistiku.
Snom každého vinára je predať svoju produkciu doma. Neinvestovať čas a peniaze do exportu. A práve to nás motivovalo, aby sme vytvorili vínne centrum a agroturistiku. Máme stredovekú pivnicu zo začiatku 13. storočia. K tomu pribudli služby ako lokálne špeciality a neskôr sme vybudovali penzión na Tokaji. Teraz pripravujeme kongresové sály na školenia. Začali sme budovať aj cyklotrasy, takže sa na to musíme pripraviť. Je to neustály vývoj. A to je dobré, lebo dnes predáme okolo 50 percent vína priamo doma.
Vy ste zároveň aj somelier. Aké jedlo by ste odporučili napríklad k Lipovine?
K Lipovine Mono určite kačacie stehno pod kožou plnené pečeňovou plnkou, k tomu domáce zemiakové lokše pečené nasucho a červenú sladkokyslú kapustu. No najväčšou špecialitou sú práve tie tokajské putňové vína. A k tým sa najviac hodí husacia pečeň a karamelizované figy.
Kto je Jaroslav Macik ml.
Narodil sa v roku 1979 v Sobranciach. V rokoch 1995 a 1996 študoval v Amerike. Vyštudoval Slovenskú vinársku akadémiu a Vysokú školu manažmentu v Trenčíne. Je profesionálnym somelierom. S manželkou a rodičmi má rodinnú firmu TOKAJ MACIK WINERY, kde je hlavný kontrolór a enológ?. Žije v Malej Tŕni.