Štrpku som dal s Ursinym dokopy ja. Nechcelo sa mi písať texty

Dušan Mitana. Snímka: archiv

S Osamelými bežcami som sa stretol prostredníctvom časopisu Mladá tvorba, kde uverejňovali svoje básničky aj skupinové manifesty. Veľmi sa mi to páčilo, hovorili mi z duše. Raz sa stalo, že na báseň Petra Repku a bežcov všeobecne zaútočil vtedy veľmi významný komunistický literárny kritik Daniel Okáli. V tom čase som bol len gymnazista, študoval som v Novom Meste nad Váhom, no rozhodol som sa napísať otvorený list, v ktorom som s Okálim polemizoval a prihlásil sa k Osamelým bežcom. Uverejnili ho v Mladej fronte, no nejako mi to prešlo. Aj mi krátko nato vyšla prvá knižka Psie dni. Recenziu na ňu napísal aj Daniel Okáli, doslova ju roztrhal v zuboch, že prináša rozklad, protisocialistické myšlienky... Keby sa tak stalo o desať rokov, asi by ma rovno zavreli do basy. Ale boli akurát 60. roky, nastalo krátke uvoľnenie uprostred toho strašného napätia z režimu. Doslova sa vyčistil vzduch, akoby prišiel nejaký prievan. Na Západe akurát rozkvitalo hippies, leteli beatnici – však Allen Ginsberg bol aj...