„Do Starej Bystrice? A čože, idete pozrieť Slovenský orloj?“ zastarie sa do nás usmievavá žena, hojdajúc sa s nami do rytmu prímestského autobusu.
„Aj to,“ vraciame jej úsmev. V mysli sa nám však v tej chvíli nevynárajú defilujúce drevené figúrky, ale skôr defilujúci... Robert Fico. Smer Stará Bystrica sa totiž vezieme práve pre... Smer. V tejto obci mu vo voľbách 2012 odovzdali hlas viac ako traja z piatich voličov (77,29 percenta), čo je najviac z celého obvodu Čadca. A silnejšiu náklonnosť ako Čadca neprejavil Smeru žiadny slovenský volebný obvod.
Slnko, seno, exotika
Vystúpenie z autobusu na Rínku sv. Michala Archanjela v Starej Bystrici môže nepripravenému našincovi spôsobiť menší vizuálny šok. Zrak ukolísaný 40-minútovou jazdou s výhľadmi na tradičné dedinské panorámy sa tu znezrady oprie o rozprávkovo exotický obecný úrad s odvážnymi oblúkmi, obložený kameňmi a drevom, či stavbu s vežou, vlajkou a filigránskymi detailmi... a, pravdaže, impozantný, krivkami oplývajúci orloj, znázorňujúci Madonu, ktorý sa pred ani nie piatimi rokmi zrodil na nevyužitej stene kultúrneho domu. A to v tej chvíli ešte nevieme, že obec križuje náučná cesta až do Poľska či 20 kilometrov cyklotrás.
V pondelňajšie dopoludnie je na námestíčku rušno. Skupinka žien postáva pred kaviarňou, v ktorej vám okrem čokolády predajú aj žinčicu, starší obzerajú tovar od pojazdného poľského predavača. Akurát v podivnej kolonáde pár metrov od centra našiel útočisko policajný radar, a nie prechádzok chtiví miestni, ako zrejme plánoval jeho tvorca.
„Ste len 200 metrov do ďalšieho zážitku,“ prihovára sa nám reklama na podnik s názvom Obľúbená reštaurácia, no my namiesto toho neohlásene zamierime k prvému mužovi obce: starostovi Jánovi Podmanickému.
Takto bezútešne vyzeralo námestie v Starej Bystrici kedysi... |
...a veľkolepý orloj na predtým nevyužitej stene kultúrneho domu |
Ficova dolina
„Inšpirovali sme sa podhorskými obcami Rakúska a Švajčiarska a rozhodli sme sa tu zaviesť jednotný štýl, takzvanú organickú architektúru, vychádzajúci z miestnej ľudovej architektúry,“ zasväcuje nás do genia loci obce ten, ktorý pre desiatimi rokmi prišiel s víziou jej premeny a odvtedy ju z postu starostu ambiciózne napĺňa. Tvrdí, že do harmónie sa snažia pomaly uvádzať aj zvyšok obce a do ľudí nenásilne vštepujú zásady obmedzenej farebnej škály strešných krytín či fasád.
A čo financie? Prostriedky z EÚ či zo štrukturálnych fondov a k tomu eseročka s názvom Obecný podnik...
Objasnenie pravého dôvodu našej návštevy starostom – mimochodom, od roku 2006 parlamentným poslancom za stranu Smer – neotrasie. „Ja vám to poviem otvorene. Fico je v tejto doline prakticky každý rok a som presvedčený, že ľudia ho tu majú stále radi. On to vníma, a aj preto sa tu tak dobre cíti.“
Za všetkým hľadaj starostu
Po debate s miestnymi mu musíme dať za pravdu. Presnejšie – takmer. Na svojho premiéra väčšina z nich nedá dopustiť ani v čase, keď mnohí z nich prichádzajú o robotu pre zvyšujúcu sa nezamestnanosť. „Fico? Toho mám rád, má charizmu, kvôli nemu som prišiel na voľby až z Česka, aby som mu dal hlas,“ ochotne sa rozrozpráva Milan Pitel. „Aj futbal som s ním hral. Viete, k nám kadekto chodí: aj Kaliňák, aj Gašparovič.“ Justína Vaňovcová to vidí podobne: „A koho iného by som volila? Toho diabla Dzurindu či čerta Bugára?“ Anna Majchráková je zas premiérovi vďačná za to, že jej „chlap má stále robotu. On sa aj modlil za to, aby Fico vyhral. A sme stále spokojní.“
Niektorí Bystričanie netaja, že ich sympatie dostal Smer vďaka starostovi.
Na zástupcov opozičnej menšiny nie a nie naraziť, no predsa len nám príde do cesty respondent, ktorý nám naznačí nečakanú súvislosť medzi mimoriadnou popularitou premiéra a malebným vzhľadom donedávna úplne obyčajného dedinského námestia plného socialistických stavieb. „Ja vám to poviem takto: nebyť nášho starostu, ktorý patrí k Smeru a dal nám do poriadku celú obec, ja by som Fica nikdy nevolila. Rovnako ako môj muž a kopa mojich známych. Stačí vám to takto?“ pýta sa Tereza, ktorá si neželá uviesť svoje priezvisko. Hľadiac na miestnych, hrdo sa producírujúcich po námestíčku, (nielen) pre ktoré do Starej Bystrice jazdí čoraz väčšia skupina turistov, si odpovedáme jednoslovne: Stačí.
V Bake volil Smer Zoltán. A ešte štyria
Takmer 365 dní s jednofarebnou vládou za nami a zásadná otázka pred nami: Čo nám tento rok priniesol? Vybrali sme sa tam, kde vo voľbách Smer ťahal za kratší koniec. Presne za najkratší. V obvode Dunajská Streda volilo vládnu stranu len 6,11 percenta. A v obci Baka len 0,75 percenta, čo v živých kusoch znamená päť ľudí. Ako sa teda žije v dedine, ktorej väčšina Smeru „nefandí“?
Maďarská väčšina
Trochu s malou dušičkou vystupujem ráno pred ôsmou z autobusu. Za Bakou je totiž už len hrádza, Dunaj a... hranica s Maďarskom. A keďže z jazyka našich susedov ovládam asi tak päť slov, mohlo by sa rýchlo stať, že bude po reportáži skôr, ako narátate egy, kettő, három... No moje obavy sa čoskoro rozplynú. Kúsok od obecného úradu partia piatich ľudí hrabe staré lístie. V rámci verejnoprospešných prác. „Chvalabohu aspoň za to,“ hovorí Tibor Bölcs, keď sa dáme do reči. „S prácou je to čoraz ťažšie. Pätnásť rokov som robil v Bratislave a teraz som rád, že sa aspoň tu niečo nájde. Manželka má dve maturity a robí upratovačku,“ ťažká si. Opatrne načínam politickú tému. „Čo sa za ten rok zmenilo? Mám pocit, že je ešte menej peňazí. Ale v podstate je úplne jedno, kto vo vláde sedí.“ A koho volil? „Maďarov, ako väčšina tunajších.“
Aj v Bake je to s pracovnými miestami čoraz ťažšie.
Peňazí ubúda
Hoci je ráno, ulice sú takmer ľudoprázdne. Zamierim do stávkovej kancelárie spojenej s obchodíkom s rozličným tovarom. „Jááj, zase nič,“ smeje sa staršia pani, keď predavačke podáva naspäť nevýherný tiket. „Viete, nemala som okuliare, tak sa mi marilo, že tam vidím trikrát tisíc.“ Pýtam sa, či chodí takto „hazardovať“ často. „Ale kdeže, to len keď prídem kúpiť konzervy pre psa, tak niekedy skúsim šťastie.“ Pani je poriadne výrečná. Za päť minút sa dozviem, že sa do Baky sa presťahovala pred troma rokmi „na pokojný dôchodok“ z Bratislavy a záplavu ďalších podrobností. Keď vyjdem s pravdou von, len sa usmeje. „No tu iste veľa ľudí Smer nevolilo. Aspoň ja teda určite nie.“ Ukáže sa, že zelená farba Magdu vylákala nielen na vidiek z veľkomesta. Ale prezrádza aj názov strany, ktorú na volebnom lístku pred rokom vhodila do urny. „Ja som alergická na Fica. Keď ho vidím, hneď mi facky rastú na ruke,“ dôvodí, prečo jej vládna strana nevonia.
Jeden z piatich
„Cítiť, že ľudia majú čoraz hlbšie do vrecka,“ zamýšľa sa predavačka nad uplynulým rokom. „Keď si prídu staviť, tak ak predtým dávali celý tiket, teraz tipujú trebárs len na dva stĺpce.“ Keď mámim, kde hľadať potenciálnych voličov Smeru, len krúti hlavou, že to bude ako povestná ihla v kope sena. Skúšam šťastie na obecnom úrade, no starostka sa práve venuje audítorke. Zamierim teda na miesto, kde žiadna klebeta nie je cudzia. Hoci je len niečo po deviatej, v krčme už sedia traja „štamgasti“. Trochu nedôverčivo pozerajú na môj čaj a o chvíľu navrhnú, či si nedám „niečo tuhšie“. Peknou slovenčinou, do ktorej prepli v okamihu, ako ma počuli pozdraviť pri bare. Samozrejme, vyzvedajú, čo tu robím. Uznávam, že mladá cudzinka ráno v krčme pôsobí dosť exoticky. Priznávam farbu a pýtam sa, či vedia, že v Bake dostal Smer najmenej hlasov. „Neverím, veď ja osobne som bol voliť,“ vyhŕkne skraja sediaci Zoltán. Tak, a mám ťa, hovorím si v duchu. Jeden z piatich voličov Smeru v Bake teda už má svoju tvár. „Ako som spokojný? Nuž, dá sa to vydržať. Ale ja už som penzista, čo už mne treba?“ Mámim ďalšie informácie, no rozširujúcu sa skupinku očividne viac ako politika momentálne zaujíma moja maličkosť, tak sa pomaly lúčim.
Maďar či Slovák? Hlavne, že je Bačan
Na úrade konečne zastihnem jeho šéfku. Rodená Bačianka starostuje už devätnásť rokov, od začiatku ako nezávislá. „Takto sa môžem rovnocenne zhovárať so Smerom, s SMK či s SDKÚ,“ rozhovorí sa Alžbeta Csíziková. A vraj sa už za svoju kariéru napočúvala sľubov zo všetkých strán, no bez výraznejšieho výsledku. Aj preto sa rozhodla zostať bezpartajná. „Čo si neurobíte sami, aj tak nemáte. Žiadosť o eurofondy sme písali sami, opravili sme z nich centrum obce a radi by sme zvládli ešte aj futbalové ihrisko.“ Keď sa dozvie o družnosti krčmovej partie, rozžiari sa. „Tunajší ľudia sú milí, nikdy sme tu nemali problémy. Hnevá má, keď sa hovorí o neznášanlivosti, veď ste sama videli, že tu žijeme všetci pohromade.“