Internát Družba. Snímka: archív
Stojím pred socialistickým súsoším, vietor mi vyvracia dáždnik naruby. Viac ako seba však ľutujem ľudí sediacich len pár metrov odo mňa v teple a suchu: vedenie vysokoškolského internátu Družba. Zatiaľ nič netušia, no už o pár minút sa u nich ohlási „hygiena“, presnejšie pracovníčky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, na ktoré tu práve čakám: spolu s plesňou tiahnucou sa cez pol steny, švábmi lezúcimi po kachličkách... a ďalšími výjavmi zo slovenského internátneho života, ktoré mi po včerajšom surfovaní internetom defilujú v mysli.
Krása lisu na plast
„Keby bol tento internát ponechaný na študentov, mohli by sme ho zavrieť hneď. Zvlášť, keby išlo o tých z programu Erazmus,“ smeje sa riaditeľ Družby Ivan Daňo, keď sa spoločne presúvame rozľahlým (a už na prvý pohľad vylešteným) suterénom zdobeným veľkorysými socialistickými mozaikami. Naša nečakaná návšteva ho navzdory mojim obavám nijako nezaskočí. „Vyberte si ktorúkoľvek izbu, nemáme čo skrývať. Za poriadok v nich však neručím, za ten sú zodpovední výlučne študenti. Nás zaujíma len čistota.“
N...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.