Zladiť školu, biznis a žúrovanie nie je žiadny problém. Tvrdia ľudia, ktorí začali podnikať skôr, než stihli doštudovať. Spoznajte päticu mladých a úspešných.
„Myslím si, že škola a podnikanie sa super dopĺňajú,“ vysvetľujú s drobným slangom a veľkým nadšením. A jedným i druhým ostro kontrastujú s predstavou o profesionálne vystupujúcim podnikateľom. Nie je to žiadne prekvapenie. Tomáš Ondrejka a Peter Ďuriš si z novinárskych otázok hlavu nerobia, naopak, odpovedajú s osviežujúcou spontánnosťou, typickou pre vysokoškolákov. Nakoniec, študentmi stále sú. Len popritom aj podnikajú. A o biznismenov sediacich stále v školských laviciach Slovensko očividne nemá núdzu. A nachádzajú sa medzi nimi právnici, odborníci na robotiku alebo súčasná Miss Slovensko.
Výkop do kariéry
Tomáš Ondrejka a Peter Ďuriš spoločne spustili viacero projektov. V roku 2012 zľavový portál a pred rokom „vykopli“ nový Kickresume. Webovú stránku, ktorá vytvára profesionálne životopisy (resume) uchádzačom o zamestnanie po celom svete. „Máme vyškolených anglicky hovoriacich ľudí, ktorí kontrolujú pravopis a prepisujú životopisy našich zákazníkov,“ vysvetľuje Peter Ďuriš. A systém im zrejme funguje. Minimálne to naznačujú čísla. Kým ich zľavový portál nepôsobí ako najvyťaženejší web na internete, tak prostredníctvom kickresume.com si za posledný mesiac vytvorilo vlastné „cévečko“ takmer dvadsaťpäťtisíc ľudí. „A pracujeme i na partnerstvách s personálnymi agentúrami v Rakúsku. Tento biznis model aktuálne testujeme,“ pokračuje ďalej Peter Ďuriš.
Svoje plány do budúcnosti mládenci prehnane nekonkretizujú. „The sky is only limit, teda ohraničuje nás len nebo,“ odpovedá na otázky Peter. „A taktiež máme plány v oblasti HR,“ dopĺňa Tomáš Ondrejka.
Startupová éra
Dvaja študenti, ktorí na Slovensku podnikajú, nepredstavujú žiadny nevídaný úkaz. Určite nie pre generáciu, ktorej rok narodenia sa točí okolo čísla 1990. Práve tí dnes končia alebo nedávno skončili vysoké školy a spravidla veľmi dobre poznajú všetky možnosti pre mladých a začínajúcich podnikateľov. A čo je možno dôležitejšie, nielen že ich poznajú, ale vedia aj využiť.
Slovensko sa totiž posledné roky nachádza v ére startupov. Z toho pre štartujúce firmy vyplýva viacero výhod. Startup sa skloňuje v súkromnom, neziskovom i štátnom sektore. Pretože podporovať startup je sexi. Ruka v ruke s módnou vlnou tak rastie pozornosť investorov. Zároveň i prostriedky z rôznych nadácií a súťaží tvoria nezanedbateľnú pomoc. A nejde o prázdne gestá. „Už počas štúdia sa nám podarilo získať rôzne nenávratné granty,“ nadväzuje Róbert Schochmann, generálny riaditeľ spoločnosti Anima Technika.
Drony a úspech
Dnes 27-ročný podnikateľ svoju firmu zakladal pred ôsmimi rokmi, v devätnástich, popri bakalárskom štúdiu. Na chod spoločnosti sa mu podarilo získať prostriedky napríklad od nadácie jednej zo slovenských bánk alebo víťazstvom v súťaži Skvelí mladí podnikatelia. „Za môj najväčší úspech však považujem reprezentáciu Slovenskej republiky a spoločnosti Anima Technika vo Washingtone D.C. Tam som získal ocenenie Global Student Entrepreneur Awards 2013,“ podotýka Róbert Schochmann, dnes už absolvent Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. No dodáva, že okrem grantov dostali i viacero ponúk od investorov. „Stretli sme sa aj s extrémami ako bianko zmenky na fyzickú osobu,“ spomína na pestré skúsenosti Róbert.
Na rozdiel od bianko zmenky, záujem investorov nepredstavuje žiadne prekvapenie. Róbert Schochmann totiž vedie tím, ktorý vyvíja robotické zariadenia a bezpilotné lietadlá. A to zo softvérovej i hardvérovej stránky. Pôsobí teda v oblasti, ktorá sa teší slušnej pozornosti. Nielen na Slovensku.
Akademický podnikateľ
Asi najzákladnejšou otázkou však pri biznismenoch v školských laviciach zostáva, ako pomáha, alebo naopak, prekáža samotné štúdium. A v tomto smere majú podnikatelia-študenti veľmi jasno. Podľa ich slov totiž ich podnikanie dopĺňa do vzdelávacieho procesu, to, čo mu bytostne chýba – prax. „V Kickresume si viem pripraviť zmluvy, ale aj reklamné kampane. Je to veľká výhoda, keďže naše školy študentov na prax veľmi nepripravia,“ pokračuje Tomáš Ondrejka – skončený právnik a študent marketingu. V prípade technického školstva je prepojenosť ešte potrebnejšia. „Stále tvrdím, že predmet výskumu musí byť využiteľný v praxi a toto využitie, biznis model, by mal vznikať už počas jeho vývoja v akademickom prostredí,“ pridáva sa Pavol Kaleja. Práve v jeho prípade sa predmet praxe a štúdia podarilo skĺbiť dokonalo. Doktorand Technickej univerzity v Košiciach sa na škole i v podnikaní venuje virtuálnej realite, ktorú využíva v stavebníctve a architektúre. Pred dvomi rokmi spoluzakladal a dodnes riadi spoločnosť vizualizačky.sk, ktorá pre svojich zákazníkov vytvára takzvané dynamické vizualizácie ich projektov.
Nový HN magazín je každý piatok (výnimočne dnes, 31.12.) vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.
Laicky povedané, zákazník si nasadí okuliare virtuálnej reality a môže sa po svojom novom dome voľne prechádzať. Dokáže tak na „vlastné oči“ zhodnotiť farebnosť navrhnutých materiálov, umiestňovať a presúvať nábytok v budove či celú stavbu modelovať. „Vyvinulo sa to úplne prirodzene. Každý z nás mal veľkú záľubu vo virtuálnej realite a v jej nástrojoch. Vedeli sme, že práve v tom je budúcnosť stavebníctva,“ hovorí o začiatkoch Pavol Kaleja. A netají sa ďalšími plánmi. S podnikaním by radi prekročili slovenské hranice a svoje služby ponúkli aj na zahraničných trhoch. Podľa Kaleja už teraz ich firma má skúsenosti z Česka, Nemecka, Rakúska a zo Švajčiarska.
Vizualizačky.sk sú však univerzitnému prostrediu zaviazané dvojnásobne. Technická univerzita a Stavebná fakulta v Košiciach mladým podnikateľom poskytla nielen akademické vzdelanie, zároveň i kancelárske priestory, materiálnu aj mentorskú pomoc. „Dovolím si povedať, že bez tejto podpory by naša firma nevznikla,“ uzatvára Pavol Kaleja.
Nadšenie plodí nadšenie
Práve ochota nezištne pomáhať študentom zrejme predstavuje významnejší benefit ako všetky granty a súťaže dohromady. „Každý vás berie ako mladých nadšencov a pristupuje k vám rovnako s nadšením. Pretože ľudia sú radi, keď vidia mladých, ktorí na niečom pracujú,“ hovorí o skúsenosti Peter Ďuriš.
Navyše podľa jeho slov zo statusu študenta vychádzajú ďalšie výhody, ktoré zabehnutý podnikateľ už nikdy nezíska. Biznismeni z vysokoškolských lavíc napríklad nemusia riešiť náklady na život na takej úrovni ako podnikateľ s rodinou. Pri väčšine svojich projektov nejdú do zásadného rizika a v neposlednom rade majú k dispozícii množstvo potenciálnych spolupracovníkov, poradcov alebo testerov ich projektov a nápadov. Jedným slovom spolužiakov.
Žiadne párty? Nezmysel
A práve študentský svet tak automaticky zvádza k ďalšej otázke. Možno skĺbiť vysokoškolský život s podnikaním? Kým v mnohých smeroch sa odpovede študentov – podnikateľov od seba líšia, v tejto oblasti sa dokážu pozoruhodne stretnúť. Bez ohľadu na segment či lokalitu podnikania. Dá sa to. „Work hard, party harder,“ konštatuje napríklad Peter Ďuriš. Takmer rovnako reaguje i Košičan Pavol Kaleja zo spoločnosti vizualizačky.sk. „Uznávam filozofiu, že ak pracujem, tak pracujem poriadne. A ak sa zabávam, tak tiež poriadne,“ uvádza voľný preklad Petrovej vety.
Paradoxne „tvrdo pracovať a ešte tvrdšie sa baviť“ môže slúžiť ako seriózna príprava na ďalší podnikateľský život. Do koľají vystresovaných, neustále pracujúcich podnikateľov na začiatku biznisu sa zrejme už nedostanú. Ani po skončení štúdia. Práve to predstavuje jeden z najzaujímavejších znakov tejto generácie. „Po skončení školy sú z nich podnikatelia, ktorí majú prvé úspechy, ale aj neúspechy za sebou. A to im pomáha lepšie zvládnuť každodenný náročný podnikateľský život,“ vysvetľuje Marián Meško, výkonný predseda JCI-Slovensko, neziskovej organizácie podporujúcej práve mladých podnikateľov na Slovensku. A jeho slová odrážajú často i postoje študentov-podnikateľov, ktorí si z neúspechov zas takú ťažkú hlavu nerobia. „Ako vraví Wayne Gretzky: z tisíc nevystrelených striel padne presne nula gólov,“ ilustruje zmýšľanie Peter Ďuriš.
Pekné podnikanie
Na druhej strane podnikať, študovať a žiť študentským životom je už zrejme na hranici časových možností týchto mladých biznismenov. Svoje o tom vie súčasná Miss Slovensko Lujza Straková. Študentka na pedagogickej fakulte totiž prevádzkuje vlastný kozmetický salón a okrem toho plní všetky povinnosti vyplývajúce z titulu najkrajšej ženy Slovenska. „Je to náročné, ale robím všetko pre to, aby som to zvládla,“ podčiarkuje Lujza.
V praxi to vyzerá tak, že biznis prevádzkuje iba „na objednávku“. Teda len vtedy, ak nemá prednášky alebo sa nemusí venovať úlohám MISS. A tých nie je málo. „Blíži sa svetové finále Miss World 2015, na ktoré odlietam do čínskej Sanye. Pripravovala som sa zodpovedne na všetky disciplíny, ktoré ma tam čakajú,“ povedala nám Lujza Straková ešte pred súťažou, ktorú už má za sebou.
Byrokracia spája
Kým celý text si kládol za ciel nájsť, čím sú podnikatelia-študenti odlišní, záver možno venovať tomu, čo majú s klasickými podnikateľmi spoločné. A to postoj k byrokracii. Práve tú považujú biznismeni za jednu z veľkých prekážok v podnikaní. „Najťažšie bolo získať potrebné informácie, aby som všetko vybavila a splnila všetky zákonné podmienky. Pomohla mi ústretovosť zamestnancov na úradoch. Tam ma upozornili, aby som na niečo nezabudla, prípadne mi poradili, čo je ešte nevyhnutné zabezpečiť,“ hovorí Lujza Straková. Podľa nej by začínajúcim podnikateľom pomohol „manuál,“ kde by našli všetky potrebné informácie. „Na Slovensku je prekážok hneď niekoľko a mám pocit, že v posledných rokoch ich je čoraz viac. Sú to daňové licencie, byrokracia, ale aj samotné založenie spoločnosti, ktoré trvá neuveriteľne dlho. Napríklad v Estónsku založíte firmu za pár minút cez internet,“ pridáva sa Tomáš Ondrejka.
No aj byrokracia ja daň, ktorú sú ochotní zaplatiť. Nakoniec ani jeden z úspešných študentov-podnikateľov nemá ilúzie o nárokoch spojených s biznisom. Ale napriek tomu to za to stojí. „Treba začať, pretože to je asi najťažšie,“ uzatvára Tomáš Ondrejka.
Akcelerovať nápad
Špeciálnu kapitolu predstavujú ďalšie formy podpory pre začínajúcich podnikateľov. „Inkubátory alebo akcelerátory, ktoré sa dnes nachádzajú vo väčšine krajských miest,“ dopĺňa Marián Meško, výkonný predseda JCI-Slovensko. Ukazuje sa, že nejde o vyhodené peniaze. Ukazuje to i kickresume. Podľa Tomáša Ondrejka projektu pomohol práve pobyt v jednom z nich, akcelerátore The Spot Booster. „Za štyri mesiace sa nám podarilo spraviť produkt, ktorý používa viac ako 400-tisíc ľudí po celom svete,“ vyrátava. Práve v akcelerátore nezískali len finančné prostriedky, ale absolvovali i workshopy s odborníkmi z praxe či overovali nápad u potenciálnych zákazníkov.