Rok by nebol rokom úplným, keby sme nemali o kom hovoriť. Keby nás ľudia nehnevali, nemotivovali, neposúvali, ale aj netešili a neprekvapovali. Každý deň takých vidíme v televízii, čítame o nich v novinách, stretávame na ulici. Príbeh každého z nich zapadá do jednej veľkej mozaiky našich životov. A i keď nie všetci v tom pozitívnom zmysle slova, my sme sa rozhodli dať priestor všetkým. Aj tým, ktorí si zaslúžia (a aj sa ocitli) na tabuli hanby a aj tým, ktorí nás môžu inšpirovať. Vybrali sme tváre roka, ktoré tento rok nejakým spôsobom zarezonovali a vyjadrili sme k nim svoj názor.
Ak by neboli, tak určite by sme sa tento rok nedozvedeli, že dielo slovenského vedca Igora Podlubného je na Slovensku citované tisíce ráz, nemohli by sme sa tešiť, že svet spoznal Slováka Štefana Kleina a jeho lietajúce auto, ktoré skutočne lieta, že by sme nemohli byť pyšní na slovenskú režisérku Miru Fornay na každom s viac ako 40 festivalov, ktoré prešla so svojím filmom Môj pes Killer a že by sme si so Celeste Buckingham nespievali Run, Run, Run a tým, ktorým sa nepáči, neargumentovali, že tá baba má fakt talent. Ak by neboli títo ľudia, tak by sme nesedeli hodiny a hodiny prilepení k televízii sledujúc ako sa cyklistovi Petrovi Saganovi podarí jeho záverečný špurt a aké gesto urobí, nemohli by sme celé hodiny debatovať, či tie daňové zmeny ministra Petra Kažimíra ľuďom pomôžu alebo nie, čo to J&T s Patrikom Tkáčom zase kúpi, aby sme všetci otvorili ústa.
Nemohli by nás tiež inšpirovali ľudia ako učiteľ Oto Žarnay, ktorý sa postavil za lepšie podmienky práce svojich kolegov a bol za to „odmenený“ vyhadzovom alebo rozhodnutie, s vedomím straty zisku, odísť z veľkého reťazca pre ich zlé podmienky, ako to urobil obchodný riaditeľ Baliarní obchodu Poprad Igor Matušek či ako najbohatší Slovák Andrej Babiš presvedčil Čechov, aby znova chceli zmenu. A v neposlednom rade, ak by nebolo Mariana Kotlebu, niektorí politici by sa nespamätali, neukázal by nám, že nie je všetko tak, ako si myslíme, že bude a veľa novembrových dní by sme nemali o čom diskutovať. Všetci títo ľudia niečo zmenili.
odvážny počin roka
OTO ŽARNAY
Ak vyčnievate z radu, ponesiete následky
Na škole učil 17 rokov, aj v čase, keď učitelia štrajkovali kvôli vyšším platom. Prišiel však na to, že v dobe, keď on aj jeho kolegovia dostávali plat, ktorý im nechcú zvýšiť, odchádzali zo školy zbytočné peniaze. No boj za spravodlivosť sa mu stal osudným. Dnes je bez práce. Oto Žarnay zistil, že Obchodná akadémia v Košiciach na čele s riaditeľom Petrom Ivánom platila za externé služby košickej advokátke Alene Rudohradskej, podľa Žarnaya okrem iného podozrivo prepojenej na brata Štefana Kandráča, vedúceho odboru školstva v kraji, zriaďovateľom školy. V zlej situácii v školstve teda viac ako dva roky zo školy odchádzalo 500 eur mesačne. Kauza, na ktorú poukázal ako prvý TREND, veľmi rýchlo zaujala aj širokú verejnosť. Nie každému sa pozdávalo, že Žarnay bol prepustený z organizačných dôvodov. „Bol to prelomový rok v mojom doterajšom živote. Strata zamestnania bola pre mňa bolestivou a ponižujúcou skúsenosťou, ale nepokorila ma ako človeka. 25 rokov po nežnej revolúcii som si však s hrôzou uvedomil žalostný stav demokracie, ktorá je zdeformovaná a zviazaná okovami ľudí zastávajúcimi spoločenské funkcie, ktorí sa neštítia ničoho, aby potlačili akýkoľvek odpor zo strany obyčajných ľudí,“ tvrdí dnes Žarnay. Za svoj odvážny čin bol tento rok ocenený Radom Ďurka Langsfelda či Bielou vranou a tvrdí, že aj ocenenia sú symbolom toho, že to nebolo zbytočné.
Medializáciu, ktorá sa strhla, považoval od začiatku za veľmi dôležitý spôsob boja proti arogancii moci, boja proti korupcii a iným negatívnym javom súčasnej spoločnosti a pomoc obyčajným ľuďom. A aj keď si na Slovensku získal mnoho priaznivcov, práve „doma“ sa ho nezastali. „Túto skúsenosť považujem za najbolestivejšiu. Jediný kolega, ktorý sa ma zastal, bol taktiež prepustený, ďalší kolegovia zaujali pasívny či skôr ľahostajný postoj. Je smutné a absurdné zároveň, že práve tí kolegovia, ktorí boli postihnutí nevyplácaním osobných príplatkov a ďalšími svojvoľnými opatreniami riaditeľa školy, ktorí videli, ako sa vyhodilo 12-tisíc eur, sa nielenže neozvali, ale ešte ľutujú vedenie školy, ako mu bolo ,ukrivdené’ medializáciou, píšu proti mne pamflety adresované prezidentovi republiky, rozčuľujú sa, že som sa odvážil žalovať školu a pomáhajú tým, ktorí porušili zákon. A nezastali sa ani rodičia detí, o ktorých peniaze nepriamo tiež išlo,“ vysvetľuje Žarnay, ktorý je dnes už niekoľko mesiacov nezamestnaný. „S tým človek musí rátať, že ak sa nezačlení do davu a bude z neho vykrikovať na tých, ktorí porušujú zákony a rozkrádajú princípy demokracie, bude za to musieť niesť následky. Nedávam si novoročné záväzky, no v budúcom roku ma čaká súd, keďže som podal žalobu voči škole a ďalšie aktivity, ktorými budem pokračovať v odhaľovaní korupcie a zároveň v pomoci tým, ktorí boli ľudsky ponížení aroganciou moci.“
Názor HN: Ivan Szabó, komentátor
Príbeh Ota Žarnaya, učiteľa, ktorý poukázal na nehospodárne narábanie nadriadeného s verejnými peniazmi a bol za to „po zásluhe potrestaný“ nie je iba jeho príbehom. Je to zrkadlo celej spoločnosti. Spoločnosti, kde aj ten najmenší pán, v tomto prípade pán riaditeľ, je vo svojich očiach najväčší majster rozhodujúci o osude tých, čo sa mu stavajú do cesty. A keď je malý pán podopretý miestnou verchuškou, dostávame sa späť do malomeštiackych čias, z ktorých sme asi nikdy nevybŕdli. Paušál pre právnikov veľkosti „aby bolo na kávu“, nie je problém. Problém je to, že smerom k najvyšším kruhom sa takýto paušál platený z našich peňazí nafukuje do obludných rozmerov. A postup je rovnaký: umlčať kritikov z pozície sily.
odchod roka
IGOR MATUŠEK
Zastavil by som expanziu zahraničia
„Najväčší producent čaju a kávy na Slovensku – Baliarne obchodu Poprad – odchádza z reťazca Tesco,“ znela informácia, ktorá mnohých prekvapila a na ktorú ako prvé poukázali práve HN. „Chcú nás odpísať len kvôli demonštrovaniu sily pre výstrahu ostatným výrobcom výmenou za zahraničného producenta,“ tvrdil vtedy obchodný riaditeľ popradskej spoločnosti Igor Matušek. Zlom podľa neho nastal v januári tohto roku, keď riadenie slovenskej časti prebrali Slováci. „Za prvých 5 mesiacov roku 2012 sme boli v 10 letákových akciách, v tomto roku sme boli zaradení do jednej. Akákoľvek chyba výrobku – pokuta 197-tisíc eur. Ročný poplatok len za možnosť predávať výrobky v pobočkách – asi 1,3 milióna eur,“ vymenúva Matušek. To boli podmienky, na ktoré Baliarne nechceli pristúpiť, i keď reťazec pochybenia odmieta a tvrdí, že obchodné podmienky sú rovnaké pri všetkých dodávateľoch, aby nedošlo k diskriminácii. Konečne tak niekto o zlých podmienkach pre domácich spotrebiteľov nielenže hovorí, ale aj koná.
„Tento krok považujem za jeden z najdôležitejších v mojej doterajšej kariére a vnímam ho ako veľmi dôležitý pre ďalšiu budúcnosť našej spoločnosti. Prejavilo sa to, samozrejme, negatívnym spôsobom na celkovej výkonnosti našej firmy, keďže išlo o nášho štvrtého najväčšieho obchodného partnera a chýbajúce tržby sme museli nahradiť u zostávajúcich obchodných partnerov, za cenu zníženia marží a realizačných maloobchodných cien.“ A nielen im, aj Tescu sa počas mesiacov júl až október znížil predaj celej kategórie čajov a mletej a zrnkovej kávy. (Zdroj Nielsen, pozn. red.) „Na druhej strane ma mimoriadne potešila obrovská podpora kupujúcej verejnosti, kolegov z brandže, ako aj niektorých obchodných partnerov, aj vybranej konkurencie. Podľa mojich informácií sa začalo vyjednávať omnoho opatrnejšie a upúšťa sa od niektorých extrémnych praktík.“
Čo by teda zmenil v ochrane domácich spotrebiteľov, má jasno. „Okamžite by som zastavil expanziu zahraničných obchodných sietí. Náš trh je vzhľadom na jeho veľkosť presýtený a ďalšia expanzia zahraničných obchodníkov bude viesť len k zhoršovaniu kvality predávanej produkcie a ničeniu domácich producentov. Zároveň by som podporil rozvoj domáceho maloobchodu a zaviedol povinné kvóty na podiel predaja slovenských výrobkov z celkového predaja potravín. Maximálne by som sťažil umiestňovanie všetkých potravín zahraničného pôvodu, ktoré dokážeme vyprodukovať na našom území.“ Jeho pracovný rok mal však aj plusy, keďže sa spoločnosti darí viac prenikať do prémiového segmentu čajov a v rámci tohto trendu priniesli na trh dve novinky pod značkou Mistral.
Názor HN: Tomáš Vašuta, editor oddelenia Firmy & Financie
Potravinári dlhé roky „plačú“ a sťažujú sa na praktiky reťazcov. To je však všetko, čo podniknú. Vzoprieť sa veľkým je veľký risk. Matuškovcom v Poprade sa to však podarilo. Popradskú kávu v Tescu jednoducho nenájdete. V tomto prípade stratili aj oni, aj reťazec. Ukázali však odvahu robiť veci inak. A to sme na Slovensku veľmi dlho nezažili.
politik roka
ANDREJ BABIŠ
V politike neplatí to, čo v biznise
Najbohatší Slovák, majiteľ niekoľkých printových aj rozhlasových médií, úspešný podnikateľ s niekoľkými desiatkami firiem a najnovšie aj budúci vicepremiér pre ekonomiku a zároveň budúci minister financií v českej vláde. Andrej Babiš, dlhé roky žijúci v Česku, píše od začiatku tohto roka svoju politickú success story. Na začiatku roku jeho hnutie ANO podporovalo asi 0,9 percenta ľudí a nikto mu nedával žiadnu šancu. Keď však vyhlásili predčasné parlamentné voľby, veril v 10 percent získaných preferenčných hlasov, no ani to nevyzeralo ružovo. Potom sa však všetko začalo obracať, rozbehol kampaň, pridávali sa k nemu osobnosti ako herec Martin Stropnický, majiteľ Student Agency Radim Jančura či hokejista Jaromír Jágr.
a razom získal veľa podporovateľov. Tým, ktorým sa ešte pred časom nepozdávala zmena, sa jej zažiadalo. V októbri v českých parlamentných voľbách skončili druhí a dnes je popularita hnutia najvyššia. „Bol to rok, aký som v živote ešte nezažil. Za úspech je jednoznačne možné považovať zisk hlasov voličov vo voľbách, kedy hnutie ANO získalo takmer 19 percent hlasov, aj keď osobne som čakal ešte o pár percent viac,“ povedal Babiš.
A kým českí analytici vidia v jeho pôsobení vo vláde akúsi poistku proti zvyšovaniu daňového zaťaženia, Babiš si uvedomuje, že ho čaká neľahká úloha. „Všetkým hovorím, že sa tejto úlohy zhostím s maximálnou zodpovednosťou. A opakujem to, čo stále hovorím už posledné dva roky: nebudem klamať, nebudem kradnúť a budem pracovať pre Českú republiku a jej občanov. Jednou z prvých vecí, na ktoré sa ako minister financií zameriam, bude prijatie zákona o štátnej službe a zlepšenie hospodárenia štátu, teda predovšetkým zlepšenie výberu daní a zefektívnenie vynakladania štátnych prostriedkov.“ Na nové prostredie si však musí zvyknúť, keďže bolo pre neho podľa jeho slov doslova šokom. „Celý život som bol v biznise zvyknutý fungovať na podanie ruky, držať dané slovo a taktiež riešiť veci rýchlo a efektívne. V politike, ako som zistil, nič z toho neplatí. Hroznú skúsenosť som zažil hneď pri prvom zasadnutí Poslaneckej snemovne. Stále nemôžem pochopiť, ako môže 200 poslancov celý deň sedieť v laviciach, tárať a de facto nič nerobiť. A mnohí z nich to dané slovo nedodržia.“
Aj keď zvykne hovoriť, že on už biznis vlastne ani nerobí, v tomto roku Babiš posilnil aj svoje podnikateľské aktivity. Okrem toho, že jeho spoločnosť AGF Media vydáva regionálny týždenník 5plus2, tento rok kúpil aj vydavateľstvo Ecopress (vydáva slovenské Hospodárske noviny) a skupinu MAFRA, pod ktorú spadajú české Lidové noviny a denník Mladá fronta DNES, aktuálne je už pár dní vlastník aj najpočúvanejšieho rádia v Česku Impuls. „Budúci rok bude isto náročnejší ako ten minulý. V istom zmysle môže byť zaujímavá skúsenosť aj to, že Agrofert, ktorý som 20 rokov budoval, prenechám na riadenie svojim kolegom. Tí to však určite zvládnu, mám okolo seba tím schopných manažérov.“
Názor HN: Pavel Novotný, editor oddelenia Firmy & Financie
Rok 2013 sa nepochybne vydaril aj druhému najbohatšiemu Čechovi so slovenským pôvodom Andrejovi Babišovi. Jeho potravinársko-chemické impérium Agrofert ovládlo dva veľké mediálne domy v Česku a na Slovensku – Ecopress a MAFRA. Babiš však ešte viac zabodoval v politike. Vďaka presne cielenej kampani, ako aj prudkému prepadu tradičných českých strán, jeho hnutie ANO 2011 skončilo v októbrových parlamentných voľbách druhé. Babiš sa tak stal ich faktickým víťazom a je na najlepšej ceste posadiť sa v novej koaličnej vláde do kľúčového kresla českého vicepremiéra.
reformátor roka
PETER KAŽIMÍR
Vďaka mne majú špekulanti zlé časy
Prijatie najzásadnejšieho balíka zmien najmä v daniach za posledné roky. Zrušenie rovnej dane, vďaka čomu Slovensko stratilo časť zahraničných investorov. Zvýšenie dane pre firmy na 23 percent. Zavedenie progresívnej dane pre vysokopríjmových zamestnancov. Zníženie sekery rozpočtu a splnenie sľubu Bruselu znížiť deficit pod tri percentá. Takto by sa dal zhrnúť rok ministra financií Petra Kažimíra. „Rok 2013 bol veľmi náročný, z pohľadu ministra financií ma v najviac potešil lepší výber daní. Táto správa je o to príjemnejšia, že nejde len o jeden alebo dva mesiace, ale ukazuje sa, že po náročnej príprave mnohých opatrení na boj proti daňovým únikom, ktorá prebiehala od začiatku roka, sa vyšší výber darí udržať už dlhší čas,“ zhodnotil ešte pred sviatkami, v týždni, keď bol schválený aj štátny rozpočet na budúci rok. Ten kritici označujú za málo ambiciózny, pretože obsahuje konsolidačné opatrenia, ktoré sú jednorazové.
V tomto roku sa však Kažimír rozhodol posvietiť si najmä na daňových podvodníkov. V rámci svojej misie spôsobil vrásky nielen všetkým špekulantom a zlodejom, ale celej podnikateľskej obci. „Uplynulý rok bol rokom boja proti daňovým únikom, a to najmä únikom na DPH. Prijaté opatrenia sa ukázali ako správne a nevyhnutné. Jednoznačne to potvrdzuje vyšší výber daní a nižšia miera daňových únikov. Iniciatíva v našom ťažení proti daňovým podvodníkom tak začala prinášať prvé ovocie a po rokoch poklesu efektivity vo výbere daní sa nám podarilo eliminovať veľké množstvo daňových podvodov.“ Pre podvodníkov nastali ťažké časy hlavne tým, že sa sprísnili a zintenzívnili daňové kontroly, firmy musia platiť zábezpeku pre DPH, visí nad nimi hrozba zápisu do čiernej listiny, podnikateľom sa zvýšili odvody za dohodárov a živnostníkom obmedzili paušál. Toto všetko zatienilo aj novinku – národnú bločkovú lotériu, ktorá má odhaľovať podvodníkov a zároveň zapájať aj verejnosť do boja proti daňovým únikom. Dnes je evidovaných už okolo 36 miliónov bločkov. Niektoré z ďalších krokov, ktoré v súvislosti s daňami pocítia podnikatelia na budúci rok, sú povinné kontrolné výkazy k DPH, platenie daňových evidencií či zmeny v odpočítavaní daňových strát. Kým licencie zasiahnu len firmy, zmeny v odpisovaní strát sa dotknú aj živnostníkov, ktorých to znevýhodňuje.
Kažimír mal však pre nás aj ďalšiu pozitívnu správu – Slovensku sa v priebehu roka podarilo niekoľkokrát emitovať štátne dlhopisy za historicky najnižšie úrokové sadzby.
„Je to nielen výrazná úspora na dlhovej službe štátu, ale aj nespochybniteľný dôkaz dôvery zahraničných investorov v správnu hospodársku politiku vlády, ako aj v jej stabilitu, čo zlepšuje celkový rating,“ tvrdí minister, ktorého okrem pozitívnych správ najviac trápi miera nezamestnanosti, s čím je spojená aj nižšia kúpna sila obyvateľstva a životná úroveň. A budúci rok?
„Najdôležitejším cieľom budúceho roka bude aj naďalej konsolidácia verejných financií a znižovanie deficitu verejných financií. Okrem toho budeme pokračovať v opatreniach na zjednodušenie výberu daní, v znížení administratívnej náročnosti a v poklese množstva predkladaných noriem týkajúcich sa daní. Rovnako bude prioritou aj elektronizácia výberu daní.“
Názor HN: Filip Obradovič, zástupca šéfredaktora
Ak niekto ovplyvnil ekonomiku a biznis prostredie v tomto roku najviac, tak to bol minister financií Peter Kažimír. Jeho opatrenia najmä v daňovej oblasti boli najväčšie za posledné roky. Zrušil rovnú daň a zvýšil firmám dane o takmer štvrtinu na 23 percent. V tomto roku platili viac aj tí, ktorí zarábajú nadštandardne. Zaviedol prísnejšie tresty a viac kontrol pre enormné výpadky na DPH. Jeho usilovnosť a ťah na bránku mu nemožno uprieť. Faktom však zostáva, že množstvo opatrení neznamená vždy aj dobré riešenia pre krajinu a ekonomiku. Cieľ znížiť deficit pod tri percentá vyzerá byť splnený, no aj za cenu horšieho podnikateľského prostredia, zatiaľ najvyšších korporátnych daní v našom regióne a nie veľmi ružových vyhliadok do budúcnosti.
obchod roka
PATRIK TKÁČ
Urobili sme obchod, aký tu nebol
Biznis roka. Tak sa jednoznačne dá označiť predaj podielu v Energetickom a průmyslovom holdingu. Predávajúci: Petr Kellner. Kupujúci: Daniel Křetínský, Patrik Tkáč a J&T. Cena: viac ako miliarda eur, malo by ísť o 40 plus 4,4 percenta. Práve Patrik Tkáč, dnes už spolumajiteľ Energetického a průmyslového holdingu a partner J&T Private Equity, stojí teda obchodom, aký tu dlho nebol. EPH zahŕňa vyše 30 podnikov, ktoré pôsobia v ťažbe uhlia, vo výrobe elektriny a tepla, v distribúcii tepla a obchodu s elektrinou a plynom, je teda najväčším dodávateľom tepla v Česku a druhým najväčším dodávateľom elektriny v Česku. Na slovenskom trhu je lídrom odvetvia plynu, keď prostredníctvom SPP pokrýva prevažnú časť plynárenského reťazca od prepravy a distribúcie plynu až po maloobchodný predaj plynu a jeho skladovanie. Podľa doteraz zverejnených informácií však odchod Kellnera z EPH nebude ovplyvnovať chod SPP. „EPH je významný energetický hráč v regióne strednej a východnej Európy, ktorého ako relevantného medzinárodného hráča v odbore akceptujú najväčšie energetické firmy v celej Európe,“ povedal pre HN Tkáč, ktorý patrí k najbohatším Slovákom s hodnotou majetku stovky miliónov eur.
Podľa partnera advokátskej kancelárie Maple & Fish Martina Javorčeka predajom podielov v EPH sa spolupráca J&T, Křetínského (a Kellnera) neskončila. Naopak, uvoľnia sa im ruky na zaujímavejšie možnosti spolupráce. A tá už sa v podobnom duchu ukázala. Minulý týždeň sa zrealizovala najväčšia transakcia na českom a slovenskom mediálnom trhu. V hlavných úlohách opäť Daniel Křetínský a Patrik Tkáč. Stále čerství akcionári EPH kúpili totiž mediálny dom Ringier Axel Springer CZ, do ktorého spadajú denníky Blesk, Aha! a Sport, časopisy Reflex, ABC či GEO, za 170 miliónov eur. Každý z nich bude kontrolovať polovicu spoločnosti. Tkáč tak doplnil ďalšieho Slováka, Andreja Babiša, ktorý aj v dobe krízy médií ich kúpu berie ako investíciu.
A aj keď už často vysvetľoval, že nie sú finančnou skupinou, nebolo to inak ani tento rok. „Popravde, tento imidž je niekedy objektívnou pomocou pri obchodoch. Vďaka nemu sa nám veľakrát stalo, že biznis prišiel za nami sám. Mnohí si totiž hovoria, že sme takí veľkí, že za nami musia s tou-ktorou ponukou prísť. Nevýhoda je, že na to doplácame napríklad pri protimonopolných konaniach, kde musíme tieto mediálne informácie vysvetľovať. V skutočnosti však J&T nie je jedna firma,“ vysvetľuje Tkáč na záver.
Názor HN: Petra Jamrichová, redaktorka oddelenia Firmy & Financie
Transakcia, aká nemá obdobu. Keď spoločnosť, ktorej ste významným vlastníkom, kúpi po zhruba dvoch rokoch tvrdých vyjednávaní so zahraničnými akcionármi a štátom podiel v Slovenskom plynárenskom priemysle, to husársky kúsok bezpochyby je. O to väčší, keď táto transakcia potvrdí Energetickému a průmyslovému holdingu pozíciu jedného z najvplyvnejších európskych hráčov v energobiznise.
prekvapenie roka
MARIAN KOTLEBA
Ten, ktorému sa podarilo zdolať Smer
Len pár týždňov stačilo Marianovi Kotlebovi na to, aby sa stal treťou najvyhľadávanejšou osobnosťou na slovenskom Googli. Nečudo. Prekvapivejší nástup na volenú funkciu naša krajina zrejme dosiaľ nezažila. Ani víťazstvo Ivana Gašparoviča nad Eduardom Kukanom v prezidentských voľbách 2004 nebolo až natoľko šokujúce ako Kotlebova porážka Vladimíra Maňku (Smer-SD) v banskobystrických župných voľbách o viac ako 11 percent.
Na druhej strane, len o máloktorom kandidátovi na župana vedel pred krajskými voľbami bežný volič toľko, ako o bývalom učiteľovi informatiky a exvodcovi zakázanej Slovenskej pospolitosti. A predsa si po tomto víťazstve jeho kritici spytovali svedomie: naozaj sa dosť hovorilo o tom, ako hlásal zavedenie vízovej povinnosti pre občanov Maďarska, Izraela či Spojených štátov? Či o tom, ako sa hlásil k Hlinkovej garde alebo Protokolom sionských mudrcov?
A hoci v poslednom čase podobne kontroverzných postojov ubúda (i keď na webe strany Ľudová strana – Naše Slovensko dodnes nájdete v oficiálnych stanovách termíny typu cigánski paraziti), 36-ročný rodák z Banskej Bystrice ich nikdy neodvolal ani nijako nezreflektoval.
Zdá sa však, že jeho voliči neberú jeho reči a minulosť až tak vážne, alebo naopak – imponuje im: ako dôkaz iste trochu kontroverzného, no predsa len sviežeho vetra, ktorý môže pohnúť stojacimi vodami rómskeho problému či nezamestnanosti. No práve presvedčenie ľudí o jeho novátorstve a odvahe je podľa viacerých odborníkov veľkým omylom (nemá žiadny konkrétny plán na riešenie problémov) – a zároveň dôkazom o strate pamäti. „Tí, ktorí ju ešte načisto nestratili, si celkom iste spomenú na Kotlebove pochody mestami, na dunivé kroky a na zapálené fakle v rukách – ako veľmi sa to podobá na neslávnu dobu pred holokaustom a počas neho,“ vyjadrila sa pre HN historička Katarína Hradská.
A táto doba sa najväčšmi vyznačovala najmä nie práve najvrúcnejším postojom k slobode a rovnosti ľudí. A Kotleba už stihol na svojej pozícii župana ukázať, aký je jeho aktuálny postoj k menovaným hodnotám. Pred sálu, kde prebiehala minulý týždeň jeho inaugurácia, nasadil mužov v tričkách jeho strany, ktorí rozhodovali o tom, koho do nej vpustia. Bez toho, aby svoje rozhodnutie a legitimitu akokoľvek komentovali.
A hoci mu počas inaugurácie časť krajských poslancov odmietla podať ruku (vrátane Maňku, hoci ten to zviedol na zábudlivosť), väčšina ľudí vo verejných funkciách, pre ktorých bol Kotleba dosiaľ persona non grata, bude musieť hľadať novú platformu (ne)komunikácie. (gri)
Názor HN: Arpád Soltész, komentátor
Našťastie bude Marian Kotleba len županom, aj to bez jediného poslanca v zastupiteľstve. Hlavne na jeho šťastie. Lebo kto nemôže nič robiť, nemôže robiť ani chyby, no môže veľa a nahlas rečniť o tom, čo všetko by urobil, keby mohol. Napríklad, keby mu dal volič dôveru aj vo významnejších voľbách.
Karikatúry: Martin Schwarz
Ďalšie tváre nájdete tu.