Česká republika vstúpila do EÚ pred 13 rokmi a v súčasnosti sa pýši vyššou životnou úrovňou ako starší členovia bloku Portugalsko alebo Grécko. Zo všetkých postkomunistických krajín má najlepšie hospodárstvo, tamojší občania môžu voľne cestovať po Európe, študenti odchádzajú do zahraničia a firmy vyvážajú tovar.

Napriek tomu vidí Európsku úniu ako "dobrú vec" len tretina Čechov, čo je najmenej zo všetkých členských krajín. Z českej uzavretosti a euroskepticizmu ťaží pred októbrovými voľbami do Poslaneckej snemovne Andrej Babiš, napísala americká agentúra Bloomberg.

Prieskumy dávajú pohodlný náskok Babišovmu hnutiu ANO. Na Slovensku narodený miliardár získal popularitu vďaka ťaženiu proti tradičným politickým stranám, ktoré označuje za skorumpované a neschopné, a vďaka imidžu muža činu. Počas svojich troch rokov v čele rezortu financií presadil zákon o elektronickej evidencii tržieb, čo výrazne zlepšilo výber daní.

Ostražitosť voči vonkajším silám

Majiteľ podnikateľského impéria zostáva populárny aj napriek vysokému potenciálu pre konflikt záujmov. Ale ani obvinenia polície, že jedna z jeho fariem dostala európske dotácie nezákonným spôsobom, mu zdá sa neubrali v očiach voličov na pôvabe.

Šesťdesiattriročný Babiš nevykazuje také autoritárske tendencie ako maďarský premiér Viktor Orbán či Jaroslaw Kaczyński v Poľsku, zdieľa však ich euroskepticizmus.

Vyhlasuje, že EÚ by mala v Tunisku a Turecku zadržiavať imigrantov v špeciálnych centrách, a chce, aby NATO uzavrela proti prisťahovalcom hranice bloku. Taktiež povedal, že Česi "nechcú euro", a chce zotrvať pri českej korune.

Medzi Čechmi je hlboko zakorenená ostražitosť voči vonkajším silám vychádzajúca z traumatickej histórie a skúseností s rakúsko-uhorským impériom, nacistickou okupáciou a sovietsku nadvládou a Babiš hrá práve na túto strunu.

Ilúzia úspechu bez únie

S výnimkou Václava Havla boli české politické špičky vždy voči Bruselu prinajmenšom zdržanlivé. Skôr než náklonnosť ku svojim európskym kolegom prejavuje súčasný prezident Miloš Zeman sympatie svojim partnerom v Rusku a Číne. A Havlov bezprostredný nástupca Václav Klaus, snáď najvplyvnejšia osobnosť v českej politike za posledné tri desaťročia, v priebehu rokov menil svoj postoj k EÚ od neochotného prijímania jej pravidiel až k jej porovnávaniu so Sovietskym zväzom.

Isté výhrady k politike únie napríklad ohľadom imigrácie a prijatiu eura formulovala tiež vládnúca, údajne proeurópska sociálna demokracia. Potrebuje prilákať voličov, lebo najčerstvejší prieskum agentúry Median jej dáva iba 14,5 percenta hlasov, čo je o 12 percent menej ako hnutiu ANO. Jej volebný líder Lubomír Zaorálek ale napriek tomu hovorí: "EÚ je našou jedinou šancou. Nič lepšie nenájdeme."

Presvedčivé volebné víťazstvo ÁNO by potvrdilo protieurópske cítenie Čechov. To všetko v čase, kedy väčší členovia únie uvažujú o jej rozdelení na jadro, ktoré bude usilovať o hlbšiu integráciu, a perifériu.

Práve tam by sa podľa profesora politológie na Metropolitnej univerzite v Prahe Petra Justa mohla Česká republika ocitnúť. "Veľa ľudí si myslí, že keď sa nám tak darí, tak už nepotrebujeme úniu, a ukazujú na príklady ako Švajčiarsko a Nórsko. Je to však ilúzia," hovorí Just.