Najväčšou záhadou tohtoročných volieb do nemeckého Spolkového snemu je otázka, prečo sa socialistom z SPD nedarí presadiť cez konzervatívnu CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej.
Povedal Marek Lenč z Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Ako veľká hviezda príliš tlačila na pílu
Kľúčovú úlohu tu podľa politológa zohral práve šéf SPD Martin Schulz, ktorý prišiel do domácej politiky z postu predsedu Európskeho parlamentu.
"Bol to ako prestup Davida Beckhama z Manchestru United do Realu Madrid. Keď hráte vrcholovú futbalovú ligu, čaká sa od vás, že i v Reale Madrid budete podávať rovnaké výkony ako predtým v Manchestri. To sa však Beckhamovi nestalo. Hráte jednu z najlepších súťaží, ale jednoducho vaše výkony i úspechy s tímom neprichádzajú a už je to iba pokles smerom nadol," porovnával Lenč.
"Myslím si, že niečo podobné sa stalo Martinovi Schulzovi, ktorý bol veľkou hviezdou – bol šéfom Európskeho parlamentu, prišiel na národnú scénu, obrovsky mu narástli preferencie a od toho marca odrazu bum. Proste tí Nemci mu to neuverili," zhodnotil Lenč a poukázal, že v uplynulom období sa Schulz ešte viac potápa. "Príliš tlačí na pílu, no jednoducho mu to nejde," dodal.
Pritom odkedy úradujúca kancelárka Merkelová vlani v novembri oznámila svoju kandidatúru, začala klesať zo svojich štandardných 35 percent. Po tom, čo začiatkom roka oznámil kandidatúru aj Schulz, SPD dokonca v marci v niektorých prieskumoch predbehla CDU. "Od marca sa však začali nožnice medzi týmito dvoma stranami roztvárať. Merkelová začala rásť a Schulz ako keby sa skompromitoval," skonštatoval analytik.
"Jednoducho Nemci neuverili Schulzovi, že je tým vyzývateľom, ktorý by mal ukončiť dlhoročnú vládu Angely Merkelovej. Za ňu hovoria veľmi dobré ekonomické výsledky – od roku 2005 napríklad klesla nezamestnanosť o polovicu. U voličov rezonovalo, že Merkelová je zárukou politickej a ekonomickej kontinuity a stability," povedal Lenč.
Príklon k malým stranám
Popularita Merkelovej však v posledných týždňoch predsa len mierne klesla, pričom analytik to pripisuje jej nevýraznej kampani, v ktorej je viac vidno vodcov menších strán. Preto sa niektorí z možných voličov CDU prikláňajú k liberálom, ktorí sú tvrdší v európskej aj imigračnej politike.
Ako je v nemeckých vládach zvykom, ak by sa liberáli ocitli v koalícii s CDU ako menší partner, pravdepodobne by dostali ministerstvo zahraničných vecí a tiež ministerstvo financií, z ktorého zrejme pre vysoký vek odíde súčasný minister Wolfgang Schäuble (CDU).
"V európskej politike majú liberáli trošku tvrdšie postoje ako konzervatívci. Napríklad veľmi jasne odmietli ideu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o transferovej únii v eurozóne," poznamenal expert na nemeckú politiku z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB.
Pripomenul, že liberáli majú taktiež niektoré reformistické názory v oblasti zahraničnej politiky, napríklad zrušenie dvoch sídel Európskeho parlamentu, pričom by ostalo iba to bruselské, či zníženie počtu eurokomisárov na 16. Ich pozícia v koaličných rokovaniach s Merkelovou však bude závisieť od toho, aké silné budú ďalšie koaličné alternatívy, poukázal Lenč.
"Ak by pokračovala veľká koalícia, určite sa veľa vecí zmení. SPD bude musieť prehodnotiť svoje pozície a byť viditeľnejšia," tvrdí politológ. To sa však skôr bude týkať iba domácich tém, pretože v európskych záležitostiach panujú podobné názory v CDU i SPD, pričom konkrétne výsledky vývoja integrácie v eurozóne budú podľa Lenča závisieť najmä od dvojstranných dohôd medzi Berlínom a Parížom.